agreementbookbrieffinancegovernmentlogoutmagnifymarketmarketingmazemenu-arrowobjectiveprofessortipstopicuser
ZAZNAMENALI STE PROBLÉM?
Prosím kontaktujte nás na info@ucebnicaekonomie.sk

19. Konkurencia

Open teaching guidelines

ÚVOD DO TÉMY

konkurencija

,,Konkurenciu využívame práve vtedy, keď nepoznáme hlavné okolnosti, ktoré určujú správanie konkurentov. Športové súťaže, skúšky, prideľovanie štátnych zákaziek, udeľovanie cien za básnické dielo, a to už vôbec nehovorím o vede – vo všetkých týchto prípadoch by evidentne bola hlúposť organizovať súťaže, keby víťaz bol známy vopred. Ako teda naznačuje názov tejto prednášky, konkurenciu by som tu rád analyzoval systematicky – ako proces objavovania faktov, bez ktorého by tieto fakty zostali neznáme, alebo by neboli využité.,,

(Hayek, F. A., Competition as a discovery procedure)

Akú úlohu hrá hospodárska súťaž (konkurencia) v ekonómii? Čo sa z hospodárskej súťaže môžeme dozvedieť? Myslíte, že hospodárska súťaž/ konkurencia kupujúcim skôr pomáha alebo škodí? Môžu konkurenti byť priateľmi a dohodnúť sa medzi sebou? A čo je to dovolené súťažné správanie?

 

POJMY

ZÁKLADNÉ POJMY
HOSPODÁRSKA SÚŤAŽ (KONKURENCIA) – Situácia, keď sa predajcovia s podobnými tovarmi snažia prilákať zákazníkov a teda zarobiť viac ako konkurenti.
KARTEL – Dohoda medzi podnikmi týkajúca sa cien a iných podmienok..

DOPLNKOVÉ POJMY
DOKONALÁ KONKURENCIA – Situácia, v ktorej
majú konkurenti a spotrebitelia všetky informácie o cenách a vlastnostiach
tovarov. A zároveň na trhu pôsobí veľké množstvo rovnakých kupujúcich.
MONOPOLISTICKÁ KONKURENCIA – Situácia, v ktorej
mnoho podnikov vyrába veľmi podobné tovary a môžu ovplyvniť ich ceny.
POTENCIÁLNA KONKURENCIA – Konkurenti, ktorí
ešte nevstúpili na trh, ale sú pripravení spraviť to.

PRAKTICKÁ ČASŤ

A TERAZ VŠETCI SPOLOČNE!

UČTE SA JEDEN OD DRUHÉHO!
Vybraní študenti budú expertmi na danú tému: konkurenciu, potenciálnu konkurenciu, dokonalú konkurenciu, monopolistickú konkurenciu alebo kartely. Títo experti potom pomôžu svojim spolužiakom lepšie o téme porozprávať. Experti budú spolupracovať, poradia sa o tom, aké metódy pri prezentovaní tém použijú a dohodnú sa tak, aby sa informácie neopakovali a boli prezentované jednotne a zrozumiteľne. Každý expert musí pozorne popremýšľať nad témou, prečítať si text v učebnici a nájsť ďalšie referencie a príklady. Na hodine potom experti budú prezentovať svoje témy spolužiakom, ktorí im budú klásť otázky, aby vysvetlili všetko, čo bude ešte nejasné, a potom odpovedia na otázky učiteľa.

1. CVIČENIE

Uveďte tri možnosti, ako môže podnik v uvedených situáciách poraziť svoju konkurenciu.

A. Jediný obchod v meste bol úspešný, až kým na
opačnej strane mesta neotvorili nový obchod.

1. Ponúknuť špeciálne zľavy verným zákazníkom.
2. Rozšíriť ponuku tovaru – napríklad predávať nielen potraviny, ale aj oblečenie.
3. Obsluhovať klientov rýchlejšie a príjemnejšie než predavači v novom obchode.

B. Kníhkupectvu sa po otvorení skvele darilo, ale v poslednom čase má menej zákazníkov, pretože elektronické knihy sú čoraz populárnejšie.

1. Znížiť ceny papierových kníh.
2. Organizovať v kníhkupectve stretnutia so spisovateľmi.
3. Obchod s tradičnými papierovými knihami na internete zefektívniť – predávať knihy klientom lacnejšie a rýchlejšie.

C. Ján sa rozhodol, že si otvorí nové kino a bude
konkurovať najpopulárnejšiemu kinu v celej krajine.

1. Ponúkať zákazníkom výnimočný obsah – premietať filmy, ktoré najobľúbenejší reťazec nepremieta. Premietať napríklad klasické filmy, animované filmy či menej známe staré slovenské filmy.
2. Ponúkať neobvyklé služby – napríklad možnosť brať si do kina domácich miláčikov alebo si počas predstavenia objednať teplý obed.
3. Ponúkať nižšie ceny.

2. CVIČENIE

    Ktoré situácie opisujú kartely? Prečo?

    SITUÁCIA Kartel Nie kartel
    1. Stretol som sa s konkurenciou a dohodli sme sa, že budeme predávať perá za 60 centov Pretože sa podnikatelia priamo dohodli na cene.
    . 2. Všimol som si, že obchod oproti zvýšil ceny, takže som to isté spravil aj vo svojom obchode. Pretože sa s konkurentom nedohodol. Ide o hospodársku súťaž.
    3. Spravil som si prehľad cien počítačov na internete, aby
    som vo svojej internetovej predajni predával počítače za rovnaké ceny.
    Pretože sa s konkurentmi nedohodol. Ide o hospodársku súťaž.
    4. Napísal som e-maily majiteľom ostatných internetových predajní a dohodli sme sa, že si stanovíme rovnaké ceny. Pretože sa podnikatelia priamo dohodli na cene.
    5. Pekár sa rozhodol, že bude distribuovať letáky v centre
    mesta, pretože jeho konkurencia aktívne propaguje svoje podniky v iných mestských častiach.
    Pretože sa s konkurentmi nedohodol. Ide o hospodársku súťaž.
    6. Iný pekár mi ponúkol peniaze, ak nebudem robiť
    reklamu svojmu podniku v rovnakom meste ako on.
    Pretože sa podnikatelia priamo dohodli na podmienkach hospodárskej súťaže.
    7. Peter sa stretol s inými automechanikmi, aby zistil, za aké ceny ponúkajú svoje služby. Pretože sa s konkurentmi nedohodol. Podnikatelia si len vymenili informácie.
    8. Smerom k Zemi sa rúti asteroid. Boeing a Airbus sa
    dohodli, že spolu vybudujú raketu, posadia do nej Bruca
    Willisa a pošlú ho do vesmíru, aby asteroid zničil.
    Pretože sa podnikatelia priamo dohodli.
    9. Coca–Cola a Pepsi sa dohodli, že prestanú vyrábaťkolové nápoje. Pretože sa podnikatelia priamo dohodli.

3. CVIČENIE

Potvrď alebo vyvráť mýtus.

Vyvracanie mýtov:

1. Konkurencia nie je prínosom pre spotrebiteľov.
Toto je mýtus. Vďaka hospodárskej súťaži kupujúci získavajú lepší a lacnejší tovar alebo služby, získavajú ich viac a majú možnosť si vyberať. V konkurenčnom boji zaručene vyhrávajú zákazníci.

2. Konkurencia je nespravodlivý proces, pretože niekto je vždy porazený.
Toto je mýtus. Že niekto prehráva, to je prirodzené. Keď si podnikatelia konkurujú a súťažia medzi sebou o zákazníkov tak, že im ponúkajú tovar a služby, a zákazníci si medzi nimi môžu slobodne vyberať – je to dovolené súťažné správanie. Keď niektorí podnikatelia dostávajú výhodnejšie podmienky, napríklad nižšie dane – je to nekalá súťaž.

3. Sebeckosť je základnou podmienkou konkurencie.
Toto je pravda. Len pri hľadaní vlastného prospechu majú podnikatelia motiváciu medzi sebou súťažiť, ale vlastný prospech získajú len vtedy, ak sa budú snažiť prospieť aj zákazníkom. Sebecké motivácie vedú k ekonomickému blahobytu.

4. CVIČENIE

Prečítajte si príbehy a odpovedzte na otázky.

 

Auto Henryho Forda – pre každého

Henry Ford, zakladateľ spoločnosti General Motors,
bol mužom, ktorý svojimi inováciami umožnil, že takmer každá rodina mohla vlastniť auto. Predtým boli autá luxusnými predmetmi, ktoré si mohli dovoliť len naozaj bohatí. Na začiatku 20. storočia si Ford stanovil cieľ: „Vyrobím auto pre masy. Bude dosť veľké na to, aby sa doň vošla celá rodina, ale
dosť malé, aby ho mohol riadiť a udržiavať len jeden človek. Toto auto bude vyrábať ten najlepší personál z najkvalitnejších materiálov, ale jeho dizajn bude čo najjednoduchší. Bude také lacné, že si ho každý muž s primeraným platom bude môcť dovoliť kúpiť a vychutnať si potešenie z jazdy na otvorenej ceste a v prírode spoločne s rodinou.“

Pohyblivý pás – po prvý raz z bane do továrne

Aby zvýšil efektivitu, Henry Ford monitoroval svojich zamestnancov a vypočítal, koľko času trávia každým krokom výrobného procesu. Všimol si, že zamestnanci trávia veľa času prenosom dielcov do výrobnej časti. Rozhodol sa teda, že práca aj všetky potrebné dielce prídu k zamestnancom a nie naopak. Preto Henry Ford zaviedol do svojich tovární pohyblivé pásy. Tieto
technológie po prvý raz použili nielen v baniach, ale aj vo výrobe. Pohyblivý pás umožnil urýchliť výrobu a znížiť cenu výrobkov.

 

IKEA– od zápaliek až po nábytok do domácnosti

Všetko sa začalo zápalkou…

Zakladateľ spoločnosti IKEA Ingvar Kamprad sa stal podnikateľom v útlom veku. Keď mal päť rokov, predával zápalky svojim susedom. Keď s excelentným prospechom ukončil štúdium, dostal od otca isté peniaze, ktoré 17-ročný Ingvar použil na založenie vlastného podniku IKEA.

Kto povedal, že poštové katalógy už nie su v móde?

V roku 1947 Ingvar Kamprad zaradil do svojho inventára aj nábytok. V ten istý rok publikoval aj prvý IKEAkatalóg, ktorý obsahoval všetky výrobky, ktoré spoločnosť predávala. Bezplatný katalóg doručený poštou patrí ešte stále medzi najlepšie marketingové nástroje spoločnosti. V tom čase bola na trhu s nábytkom vysoká konkurencia a jeho konkurenti sa pokúsili zabrániť ambíciám nového hráča na trhu a dohodli sa s dodávateľmi, že nebudú dodávať
nábytok do predajní IKEA

Rozložiť a potom poskladať – je to jednoduché

Zakladateľ spoločnosti IKEAsa však nevzdal a rozhodol sa, že presťahuje proces dizajnu a výroby do samotnej spoločnosti. V tom náročnom období si všimol, ako jeden zo zamestnancov odpojil nohy stola, aby sa stôl vošiel do malého auta. Vtedy dostal nápad, že pre pohodlie zákazníkov bude všetok nábytok navrhnutý tak, aby sa dal rozložiť a poskladať. Videl, že
by bolo jednoduchšie, keby sa všetky základné časti dali prepravovať v plochých obdĺžnikových škatuliach.nTieto škatule sa jednoducho vošli do áut zákazníkov aj kontajnerov na prevoz tovaru. Vďaka tejto novej baliacej metóde môže každý kamión spoločnosti IKEA v porovnaní s konkurenciou previezť oveľa viac tovaru. To umožnilo spoločnosti znížiť náklady na prevoz aj ceny nábytku.

 

GetJar – stiahnite si našu aplikáciu,
ihneď a zadarmo

Gerai pradžiai reikia… gero žaidimo

GetJar – pirmoji Lietuvõs kompanija, įsikūrusi garsiajame JAV Silicio slėnyje. 2004 metais Ilja Laurso įkurta kompanija šiandien yra viena didžiausių nemokamų mobiliųjų programėlių parduotuvių pasaulyje. Unikalu tai, kad iš esmės savo verslą kompanija sukūrė iš pirkėjų neprašydama nieko – visos jų paslaugos yra nemokamos. GetJar svetainę kasdien aplanko trys milijonai žmonių, iš jos parsisiųsta du milijardai programų.

Dobrý začiatok si vyžaduje dobrý názov

GetJarje prvá litovská spoločnosť, ktorá bola založená v Silicon Valley v USA. Dnes spoločnosť, ktorú v roku 2004 založil Ilja Laurs, patrí medzi najväčšie celosvetové predajne bezplatných aplikácií. Je jedinečná v tom, že bola vybudovaná bez toho, aby svojich zákazníkov o niečo žiadala. Všetky služby sú bezplatné. Webové stránky spoločnosti GetJar každý deň navštívia tri milióny ľudí a zákazníci si od jej založenia stiahli dve miliardy aplikácií.

Ako brilantný nápad uľahčil život softvérových developerov

Zákazníci sa stali testermi aplikácií. Sťahujú si aplikácie priamo od GetJar s podmienkou, že sa podelia o svoj názor a nahlásia všetky chyby. Aplikácie dostupné na stiahnutie sú vyvinuté pre všetky operačné systémy a inteligentné telefóny, vďaka čomu je táto služba relevantná pre každého. Mladí podnikatelia nechceli predávať výrobky, ktoré ešte neboli otestované, takže ponúkli používateľom príležitosť zadarmo ich otestovať. Spoločnosť pôvodne plánovala sprístupňovať tri nové aplikácie týždenne, ale počet aplikácií rýchlo stúpol na 50 a počet návštevníkov sa každý týždeň zdvojnásoboval. Softvéroví developeri z ostatných spoločností si všimli
jej neskutočný rast a začali sa tiež pridávať a ponúkať na testovanie svoje hry a aplikácie. Za šesť mesiacov sa spoločnosť GetJar stala najväčším webovým sídlom mobilných aplikácií na svete.

 

OTÁZKY:

1. Aké výhody mala spoločnosť General Motors pred svojou konkurenciou?
Prispôsobil vynález, ktorý bol dovtedy zložitý a drahý, na masovú výrobu. Vyrobil kvalitný, pohodlný, ľahko udržiavateľný a lacný automobil, ktorý si mohlo dovoliť veľké množstvo ľudí.
Aby to mohol dosiahnuť, Ford začal používať novú technológiu – pásovú výrobu, ktorá mu umožnila automobily vyrábať rýchlejšie a lacnejšie.

2. Aké výhody mala spoločnosť IKEA pred svojou
konkurenciou?

Spoločnosť začala využívať nový reklamný prostriedok – bezplatný katalóg tovaru.
Nábytok IKEA môže ľahko a pohodlne zložiť ktokoľvek. Rozložený nábytok zaberá málo miesta, a preto jeho doprava stojí menej peňazí.

3. Aké výhody mala spoločnosť GetJar pred svojou
konkurenciou?

Spoločnosť zákazníkom ponúkala mobilné aplikácie zadarmo.
Tieto aplikácie boli uspôsobené pre všetky zariadenia.
Spoločnosť bola atraktívna aj pre iné firmy, a tak mohla rozšíriť a spopularizovať svoje webové stránky.

DOPLNKOVÉ CVIČENIA

1. CVIČENIE

Diskusia.

Diskusný plán:

1. Koľko cestovných agentúr v SR vám zariadi zájazd do Chorvátska? Koľko taký zájazd môže stať?
Takých agentúr je veľké množstvo. Väčšina z niekoľkých stoviek agentúr, ktoré v SR existujú, ponúka zájazdy i do Chorvátska. Týždeň v Chorvátsku stojí okolo 200 eur.

2. Koľko cestovných agentúr v SR vám zariadi zájazd do Antarktídy? Koľko taký zájazd môže stať?
Oveľa menej – v celej SR je takýchto agentúr iba niekoľko. Týždeň v Antarktíde stojí okolo 6 300 eur.

3. Koľko cestovných kancelárií v SR vám zariadi zájazd do vesmíru? Koľko taký zájazd môže stať?
Na svete je len niekoľko agentúr, ktoré môžu zariadiť cestu do vesmíru. Jej cena sa pohybuje okolo 16 miliónov eur.

4. Existuje súvislosť medzi počtom cestovných kancelárií a cenou zájazdov?
Áno. Čím viac predajcov ponúka ten istý tovar, tým je jeho cena nižšia, pretože títo predajcovia musia viac súťažiť o zákazníkov.
Keby viac ľudí chcelo jazdiť do Antarktídy, agentúry by organizovali viac takýchto zájazdov. Klesala by cena a zvyšovala by sa kvalita, pretože by zákazníci mali väčšiu možnosť výberu.
A keby v celej SR existovala len jedna cestovná kancelária, ktorá by ponúkala zájazdy do Chorvátska, ich cena by prudko vzrástla. Ľudia, ktorí by do Chorvátska chceli ísť na dovolenku, by ju museli zaplatiť – alebo na túto dovolenku zabudnúť. Oveľa ťažšia situácia by nastala, keby konkurencie zanikla, povedzme, na trhu s potravinami.

2. CVIČENIE

Video a diskusia.

 

Diskusný plán:

1. Prečo predajca oblekov Macy‘s varoval svojho konkurenta JCPenney pred zlodejom oblekov? Vari by sa nemali snažiť jeden druhému uškodiť?

Je v záujme predajcov, aby si pomáhali, pretože spolupráca sa vypláca viac než úmyselná snaha konkurenta poškodiť.
Spolupráca je výhodná pre obe strany – keď jeden varuje druhého, druhý varuje prvého.
Ten, kto sa tejto výmeny informácií nezúčastní, škodí najviac sám sebe, pretože sa k nemu nedostávajú dôležité správy.

2. Kto vynašiel konkurenciu?
Nikto. Konkurencia je prirodzený proces, ktorý vzniká, keď ľudia realizujú výmeny a obchodujú (kupujú a predávajú).

3. Treba konkurenciu obmedzovať zákonmi? Prečo?
Nie je to potrebné, pretože konkurencia je prirodzený a sám seba regulujúci proces – všetci si chcú uchovať dobré meno a to ich núti správať sa poctivo.
Keď raz nezaplatíš faktúru za oblek, rýchlo sa to roznesie a ľudia – predavači, zamestnávatelia – ti nebudú veriť. Toto všetko sa ešte znásobilo v dobe internetu, kedy reputačné mechanizmy platforiem ako Ebay, Amazon, Uber, alebo Airbnb fungujú ako nástroje vynucovania dobrého správania sa a zároveň ako ochrana spotrebiteľov a poskytovateľov.

4. Aké poznáte ďalšie prirodzené procesy, ktoré prebiehajú v spoločnosti a ktoré nikto nevynašiel – ktoré vznikli a fungujú samy od seba?
Reč, móda, tradície, morálne zásady, umenie a pod.

 
* Praktický tip: namiesto domácej úlohy po škole usporiadajte pre žiakov diskusiu na sociálnej sieti Facebook.

1. TÉMA. Vyberte si tému, ktorá je v súčasnosti aktuálna a vo verejnom priestore sa o nej veľa hovorí (Napríklad na slovenský trh vstupuje nejaká veľká spoločnosť? Alebo sa zostruje geopolitická situácia a hovorí sa o ekonomickej vojne? Či medzi niekoľkými firmami prebieha otvorený a vzrušujúci konkurenčný boj?)
2. VYTVORENIE UDALOSTI. Na Facebookuvo svojom profile vytvorte akciu (Create new event). Vymyslite pre ňu lákavý názov. Opíšte tému. Uveďte dátum a čas. Na akciu pozvite všetkých žiakov v triede.
3. PRÍPRAVA. Na diskusiu sa pripravte vopred. Diskusia by mala trvať 45 – 60 minút – za tento čas pravdepodobne stihnete položiť 7 – 10 otázok. Tie si pripravte a zoraďte vopred.
4. Použite zaujímavé zdroje – videá, články, fotografie, štatistické údaje a pod.
5. Odhadnite dĺžku trvania každej fázy (napr. do 18.15 predložte 3 príklady, ktoré situáciu ilustrujú).
6. Otázky by mali byť jednoduché, konkrétne, povzbudzujúce na zamyslenie, pochopenie a zhodnotenie situácie – nemali by to byť ani príliš abstraktné otázky, ani otázky na konkrétne fakty ako pri skúšaní.

3. CVIČENIE

Video na tému „Vojny dinosaurov alebo Keď zmizne konkurencia“.
Odkaz na video:

4. CVIČENIE

Pozrite si video o postrachu taxikárov zvanom Uber a preberte ho.

1. Prečo taxikári protestovali proti Uberu?

Nechajte študentov hľadať dôvody. Mali by spomenúť dva základne dôvody: na jednej strane Uber nespĺňal všetky regulácie a to mohlo byť preňho výhodou. Na druhej strane Uber poskytuje kvalitnejšiu, bezpečnejšiu a hlavne lacnejšiu službu, čo sa páči zákazníkom a taxikári prichádzajú o zákazky. Taxikári tak protestovali proti novej konkurencii.

2. Pustite si video v čase 1:42 a skúste sa zamyslieť, prečo pán Matej Krampl z Občianskeho združenia koncesovaných taxikárov varuje pred tým, že ak prejde novela, ktorá zníži regulačné zaťaženie a umožní legálne fungovať Uberu, tak to „kompletne zničí odvetvie taxislužby“? Pán Krampl sa bojí konkurencie, ktorá spôsobí, že nejaká časť vodičov taxikárov stratí prácu alebo budú musieť zmeniť svoje podnikanie. To je častá reakcia podnikateľov, ktorí fungujú dlhodobo a príde im konkurovať nový konkurent.

PRE ZAUJÍMAVOSŤ

Väčšina ľudí vníma najväčšie korporácie, ktoré vyrábajú chytré telefóny - Samsung a Apple - ako konkurentov. Málo sa však vie, že Samsung vyrobil procesory pre telefóny Apple (od iPhone 4 po iPhone 5). Procesor je jednou zo základných súčastí telefónu. Keby Apple odmietol Samsungu dať zákazku na výrobu procesorov pre telefóny iPhone 6 a iPhone 6 plus, Samsungu by vznikla strata vo výške najmenej 800 miliónov amerických dolárov.

DOPLNKOVÉ TEXTY

Menej regulácie, viac reputácie

Diskusia okolo regulácie podnikateľského prostredia štátom je jedna z tých nekonečných. Kto, ako, a prečo by mal niekoho regulovať? Posledná otázka je kľúčová. Prečo vôbec potrebujeme reguláciu dobrovoľných kontraktov medzi dvoma subjektmi? Ak obe strany súhlasili – z definície obe strany získavajú. Inak by predsa nesúhlasili. Obhajcovia štátnych regulácii sa v tomto momente najčastejšie odvolávajú na ekonomický koncept zvaný informačná asymetria. Inak povedané informačná prevaha jednej strany kontraktu nad tou druhou. Pričom spravidla je tou informovanejšou stranou predávajúci, ktorý vie o predmete predaja viac ako kupujúci. S obhajobou regulácií sa tak spojilo heslo „ochrany spotrebiteľov“.

Problém s týmto typom riešení je, že v realite často nefungujú, resp. fungujú ale pomáhajú všetkým ostatným len nie spotrebiteľovi. Rôzne typy regulácii totižto spravidla skôr obmedzujú konkurenciu, čo vedie k vyšším cenám, menšiemu výberu tovarov a služieb a ich nižšej kvalite, a pomalším inováciám. Často sa dokonca samotným regulovaným podarí „uniesť“ regulátora. Regulované firmy majú totižto pomerne dobre koncentrované záujmy oproti rozptýleným nákladom, ktoré dopadajú na milióny spotrebiteľov. Aj napriek (predpokladajme) dobrým úmyslom regulátora je tak výsledkom opak zamýšľaného – horšie postavenie spotrebiteľa a politická renta pre vybraných podnikateľov. Klasickým príkladom nech sú licencie pre taxikárov z New Yorku, ktorých bolo v roku 1931 vydaných 21 000, zatiaľ čo v roku 2006 ich bolo dostupných len 12 799. Alebo Francúzsko, kde musia taxikári absolvovať povinné vzdelávanie v trvaní 250 hodín.

Našťastie však v realite nečelíme len výberu medzi dvoma zlými možnosťami (žiadna alebo zlá regulácia) ale existuje aj tretia možnosť – samoregulácia. Samotný trh má v sebe zabudovaných množstvo mechanizmov a inštitúcií, ktoré pomáhajú riešiť alebo zmierňovať problém asymetrických informácií. Od značiek produktov, záruk, rôznych garancií spokojnosti, franšízingu, konzultácií, sprostredkovateľov, skúseností a hodnotení tretích strán (susedia, rodina), alebo až po hodnotenia profesionálnych organizácií a nezávislých recenzentov atď. Jednou z úplne najstarších inštitúcií na riešenie asymetrických informácií je inštitúcia mena a priezviska, ktoré dostane každý človek pri narodení a vytvára nepretržitý reputačný tlak na nositeľa. K tomuto všetkému sa v posledných rokoch pridal aj internet, ktorý umožnil spustiť novú revolúciu v oblasti samoregulácie (okrem internetovej revolúcie v poskytovaní verejných služieb).

S príchodom tzv. zdieľanej ekonomiky (sharing economy) cez internet vzniklo celé nové odvetvie služieb, ktoré sa muselo vysporiadať s vyššie popísaným problémom asymetrických informácií. A pritom sa nemohlo spoliehať na štátne regulácie (ktoré neexistovali) a ani na staré, vyššie popísané trhové mechanizmy (ktoré boli nedostatočné). Problém asymetrických informácií v rôznych oblastiach zdieľanej ekonomiky je totiž ešte oveľa vypuklejší ako v klasickom, offline odvetví. Napríklad v prípade služby Airbnb necháte u seba doma prespať úplného cudzieho človeka, alebo z druhého pohľadu vy prespíte u niekoho cudzieho doma. S využitím platformy RelayRides môžete požičať niekomu cudziemu vaše auto, či pomocou Uber a Lyft nastúpiť niekomu cudziemu do auta / pustiť niekoho cudzieho do vlastného auta. Je jasné, že vo všetkých týchto príkladoch existuje vysoká informačná asymetria a žiadne štátne regulácie a ani existujúce inštitúcie a mechanizmy trhu by neboli pri jej riešení dostatočné.

Podnikatelia obsluhujúci internetové platformy preto museli prísť s novými a inovatívnymi riešeniami ako ubezpečiť obe strany kontraktu, že ta druhá strana nezneužije svoje postavenie. Jedným z najefektívnejším sa ukázali byť reputačné mechanizmy so spätnou väzbou. V priebehu času sa vyvinuli v zásade dva typy týchto reputačných mechanizmov: centralizovaný (s treťou stranou) a tzv. peer-to-peer systém (sieť medzi partnermi).

Centralizované systémy budujú dôveru k platforme, ale nie nutne k jednotlivým partnerom kontraktu. Napr. internetová burza Ebay ponúka garanciu vrátenia peňazí, ak kupca nedostane to, za čo zaplatil. Tento spôsob znižovania rizika síce prináša náklady pre prevádzkovateľa, ale tiež znižuje náklady kontraktu, čím ich motivuje k častejším obchodom. Z nich dostáva percentuálne provízie práve tretia strana – prevádzkovateľ. Obdobne napr. Airbnb automaticky poisťuje vlastníka domu voči škodám, ktoré môžu mať na svedomí prespávajúci cudzinci a to až do výšky 1 milióna dolárov. Rovnako službu poistenia automobilu poskytuje aj RelayRides.

Platformy taktiež ponúkajú službu preverovania a filtrovania potenciálne nebezpečných a nevhodných zákazníkov na oboch stranách kontraktu. Ak takýchto objavia, zabránia ich vstupu na platformu. Napr. platforma Lyft, ponúkajúca osobnú prepravu, kontroluje trestnú a vodičskú minulosť potenciálnych šoférov, plus si ich osobne preskúša a až potom im udelí možnosť ponúkať jazdu. Obdobne postupuje aj RelayRides. Iný centralizovaný systém získavania reputácie má napr. platforma DogVacay, ktorá spája vlastníkov psov s milovníkmi psov, ktorí sa o psa postarajú, keď vlastník nemôže. Potenciálna psia pestúnka musí mať schválený profil predtým, ako sa dostane na zoznam ponúkajúci služby a zároveň si môže zlepšovať svoje „hodnotenie“ (čo zvyšuje pravdepodobnosť, že niekto využije jej služby) čítaním odbornej literatúry o psoch, sledovaním tréningových videí alebo vykonaním online testov, ktorými dokáže svoju odbornosť pri staraní sa o psov.

Posledným spôsobom ako podnikatelia centrálne znižujú informačnú asymetriu sú „big data“ analýzy. Tento mechanizmus využíva počítačové algoritmy na monitorovanie miliónov transakcií a na základe určitých kľúčov blokujú alebo označkujú tie podozrivé, ktoré sú následne preposlané tímu vyšetrovateľov na hlbšiu analýzu.

Druhou veľkou skupinou referencií sú spomínané peer-to-peer mechanizmy. Tieto mechanizmy priamo zvyšujú dôveru medzi stranami kontraktu. Rozšírené sú systémy, ktoré umožňujú online hodnotenie a recenzovanie oboch strán kontraktu navzájom. Teda predajcovia aj kupujúci môžu spätne ovplyvniť reputáciu jeden druhému. Hrozba zlej reputácie následne vplýva na ochotu jednotlivých aktérov zneužívať ich informačnú prevahu. Napr. ak na platforme Lyft sa vaše hodnotenie ako vodiča dostane pod 4,6 (z 5 hviezdičiek), bude váš účet deaktivovaný. Alebo ak zákazník ohodnotí vodiča pod 3 hviezdičky, už nikdy nebude s týmto jazdcom spárovaný na ďalšiu jazdu. Rovnako efektívne využíva tieto mechanizmy aj platforma Feastly, ktorá spája domácich kuchárov, ktorí sú ochotní pripraviť večeru u seba doma a potenciálnych zákazníkov, ktorí sú ochotní sa u niekoho doma najesť a zaplatiť za to. Táto platforma má reputačný mechanizmus s právom hostiteľa odmietnuť akéhokoľvek zákazníka, ktorý má zle hodnotenia.

Funkčnosť týchto peer-to-peer reputačných mechanizmov so spätnou väzbou bola znásobená s príchodom webových 2.0 aplikácii, ktoré umožňujú aktívnu interakciu všetkých strán kontraktu, plus blogovanie, vznik sociálnych sietí a smartphonov s mobilnými aplikáciami. Toto všetko umožnilo ešte viac znížiť asymetriu informácií.

Rovnako pomáha akákoľvek informácia, ktorá verifikuje reálnu identitu potenciálnej strany obchodu. Tým zlepšuje jej reputáciu a zvyšuje dôveru medzi aktérmi. To je dôvod, prečo množstvo platforiem využíva možnosť registrácie pomocou sociálnych sietí, ktoré sú spojené s reálnou osobou (napr. Facebook). Rovnaký dôvod je aj za požiadavkou BlaBlaCar, európskej verzie Lyftu, na verifikáciu telefónneho čísla. Iné sociálne siete sa zasa ukázali byť silný nástroj pre nespokojných zákazníkov, ktorí chcú zviditeľniť svoje sťažnosti (napr. Twitter).

Zaujímavými sú taktiež prvé dôkazy poukazujúce na efekt reputačných systémov pri znižovaní rasovej diskriminácie. S pomocou platforiem a ich mechanizmov už totižto nemusíte zakladať svoj úsudok o zákazníkovi/predajcovi len na základe zbežného pohľadu (teda najčastejšie rasy), ale môžete sa rozhodnúť aj na základe iných faktorov (napr. akú ma reputáciu, , profil na sociálnej sieti, či záznamy minulých kontraktov). Aj keď rozdiel stále existuje (napr. černosi účtujú za prenájom domov na Airbnb o 12 % menej ako belosi), tento rozdiel je menší ako v iných sektoroch a zároveň sa v čase znižuje (navyše Airbnb upozorňuje na to, že tento rozdiel je daný skôr lokalitou). Na druhej strane služby poskytujúce jazdu (Uber, Lyft), vykazujú oveľa menej diskriminácie pri ochote zastaviť černochovi ako ich klasickí offline kolegovia. Uber má tak isto antidiskriminačný nádych aj na strane ponuky, keďže medzi uber vodičmi je až 14 % žien (pri klasických taxikároch sa zastúpenie žien pohybuje od 1 do max 8 %).

Z platforiem sa tak za pomoci internetu stali obchodníci s informáciami. Nielenže pomáhajú dopytu nájsť ponuku, ale navyše hľadajú spôsoby ako ubezpečiť dopyt, že ponuka nechystá nič nekalé a vice versa. Samotné platformy sú závislé na objeme uskutočnených obchodov a majú teda všetky podnety k tomu, aby hľadali spôsoby, ako zabezpečiť čím viac spokojných zákazníkov. Inak povedané spôsoby ako znížiť problém asymetrických informácií. A toto všetko sa deje bez jediného zasadnutia parlamentu a bez prijatia jediného paragrafu. Naopak jedinou silou, ktorá poháňa vývoj platforiem a mechanizmov je snaha sledovať zisk. Ide tak o robustnú inštitucionálnu štruktúru, ktorá pre svoje fungovanie nevyžaduje múdreho a šľachetného regulátora.

Dôkazy o tom, ako platformoví podnikatelia vyriešili problém asymetrických informácií v tých najzložitejších prípadoch, je relevantným signálom pre zamyslenie sa nad dnes rozšíreným spôsobom riešenia tohto problému – štátnou reguláciou. Ako je totižto spomenuté v úvode, tento spôsob je často spojený s nezamýšľanými dôsledkami, ktoré zhoršujú blahobyt samotných spotrebiteľov. Štátne regulácie sú často neadresné a z definície nemôžu brať do úvahy špecifiká miesta a času. Následne tak bránia v podnikaní aj v tých výsekoch ekonomiky, ktoré dostatočne uspokojujú potreby zákazníkov (na Slovensku si to odniesli rôzne tradičné málo výroby, salaše a pod.) Teda výsledkom je presný opak toho, čo sa deje pri využití online reputačných mechanizmov so spätnou väzbou.

Close teaching guidelines

Objectives

1. Skirti konkurencijos rūšis, jas apibūdinti.
2. Suprasti konkurencijos
naudą – įmonėms,
darbuotojams, klientams.
3. Nurodyti konkurentų
įveikimo būdus
konkrečiuose pavyzdžiuose.
4. Atpažinti kartelius
konkrečiose situacijose.
5. Išskirti konkurencinius
pranašumus konkrečiuose
pavyzdžiuose.

Differentiation

★ (paprastos, tiks
visiems mokiniams): 4.

★ (vidutinės, tiks vidutinių ir
aukštesnių gebėjimų
mokiniams): 1, 2, 3.