Cena nie je len pár nemenných čísel na samolepke. Stačí pozorovať neustále zvyšovanie a znižovanie cien, najrôznejšie variácie – od najnižšej po najvyššiu možnú cenu toho istého výrobku – a presvedčíme sa, že cena je niečo živé, premenlivé. Káva sa dá napríklad kúpiť za niekoľko eur – ale aj za niekoľko desiatok eur. A cena ropy sa niekedy mení aj niekoľkokrát za deň. To dokazuje, že cena nie je statická. Je živá, stúpajúca, klesajúca, premenlivá. Kde sa všetky tieto zmeny berú? Kto ich určuje, kto píše a mení čísla na samolepkách, na regáloch v obchodoch a svetelných tabuliach pri benzínkach?
POJMY
| ZÁKLADNÉ POJMY | DOPLNKOVÉ POJMY |
| CENA označuje peňažné ocenenie tovaru alebo služby. | ZÁKLADNÉ FUNKCIE CENY – odovzdávanie informácií na trhu o relatívnej vzácnosti tovarov a služieb a zároveň motivovanie ľudí hľadať ziskové príležitosti (kúpiť lacno a predať draho). |
| TRHOVÁ CENA – ohodnotenie tovaru či služby vyjadrené v peniazoch, za ktoré bol tovar (či služba) reálne nakúpený. | Z CENY MÔŽEME URČIŤ: mieru potrebnosti tovaru alebo služby, ich dostatok či nedostatok, finančnú spôsobilosť kupujúcich, perspektivitu určitého obchodného odvetvia. |
PRAKTICKÁ ČASŤ
1. CVIČENIE
★ Vymyslite si nový produkt, ktorý by ste mohli ponúkať zákazníkom. Môže to byť čokoľvek: nekonečné balenie sušienok, auto na limonádu alebo vakcína proti klebetám. Pripravte si detailnú analýzu, ako zareagujete na zmeny ceny vášho produktu či služby.
Otázky, ktoré vám pomôžu:1. Prečo ste si vybrali tento tovar či službu? Mal by zhodnotiť ľudské potreby, užitočnosť produktu či služieb, dopyt po podobných produktoch či službách na trhu, konkurenciu, náklady na výrobu a nakoniec, samozrejme, svoje finančné možnosti dodávať na trh nový produkt či službu.
2. Ako sa rozhodnete, za akú cenu produkt ponúknete?
Mal by si zistiť, koľko stoja podobné tovary alebo služby, spočítať náklady na výrobu a vykonať prieskum medzi ľuďmi. Skutočnú cenu však človek zistí, až keď sa prvýkrát pokúsi tovar či službu predať – ak sa nájde človek, ktorý tovar či službu za určitú cenu kúpi, znamená to, že tovar či služba má takúto cenu. Táto cena sa nazýva trhovou cenou.
3. Čo ak toľko kupujúci nebudú chcieť zaplatiť?
Pokiaľ nie je po tomto produkte dopyt, znamená to, že ho ľudia nepotrebujú alebo že je príliš drahý.
Riešením je tovar vylepšiť, začať vyrábať iný tovar alebo služby alebo znížiť cenu.
4. Čo urobíte, ak bude dopyt vysoký? Keď je veľký dopyt, výrobcovi rastie zisk.
Cenu je možné zvýšiť, keď je veľký dopyt. Veľký dopyt naznačuje, že ľudia ponúkaný tovar potrebujú a sú ochotní zaň platiť.
5. Do čoho investujete dosiahnutý zisk?
Ten sa dá investovať do rozšírenia výroby, nových technológií, zdokonalenia ponúkanej služby či produktu – tým všetkým môže výrobca stabilizovať a rozšíriť svoje podnikanie.
6. Kedy zvýšite ponuku?Keď vrastie dopyt. Rast dopytu signalizuje, že ľudia tento tovar za túto cenu chcú,
7. Kedy znížite ponuku?
Keď klesne dopyt. Pokles dopytu signalizuje, že ľudia tento tovar za túto cenu nepotrebujú, že tento tovar nahrádzajú iným, kupujú ho od konkurencie, nekupujú ho vôbec alebo ho kupujú menej.
2. CVIČENIE
★ Potvrď alebo vyvráť mýtus.
Vyvracanie mýtov:
1. Cenu určuje kupujúci.
Toto je mýtus založený na mylnej predstave, že jedna strana kontraktu dokáže ovládnuť cenu. Či už je to kupujúci alebo predajca. Avšak v skutočnosti je to tak, že cena je výsledkom vzájomných dohôd a vyjedávania veľkého množstva aktérov na trhu. Jednotlivému kupujúcemu sa môže zdať, že on cenu neovplyvňuje ale svojim rozhodnutím nakúpiť alebo nenakúpiť vplýva na výsledku trhovú cenu.
2. Výrobné náklady + zisk predávajúceho = cena. Toto je mýtus založený na mylnej predstave, že náklady na výrobu a predaj musí automaticky a úplne zaplatiť kupujúci. V skutočnosti kupujúci hodnotí len samotný tovar – či ho potrebuje a či zaň môže zaplatiť určitú peňažnú sumu. Výroba produktu môže výrobcu stáť veľa peňazí, času i energie, avšak pokiaľ tento produkt nikto nebude kupovať, nebude mať žiadnu cenu – bez ohľadu na to, aké boli náklady na jeho výrobu a aký zisk by si prial predajca. Keby si napríklad niektorý študent vymyslel, že vyrobí mobilný telefón, venoval by tomu veľa času a energie a nakúpil by drahé materiály, asi by sa mu aj napriek tomu nepodarilo vyrobiť taký kvalitný telefón, ako sú tie, čo sa dnes predávajú v obchodoch, a ľudia by ho nekupovali. Kupujúceho totiž nezaujíma, že študent mal dobrý úmysel, výrobou strávil veľa času a utratil pri nej veľa peňazí – kupujúci len hodnotí kvalitu a cenu tohto tovaru, a preto by ho nekupoval od študenta, ale v obchodoch.
3. Cenu určuje vzájomný vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim.
Toto je pravda. Cena je bod, v ktorom sa stretáva potreba predajcu zarobiť čo najviac peňazí a potreba kupujúceho platiť za tovar čo najmenej peňazí. Cena takmer nikdy nie je taká vysoká, ako by si želal predajca, ani taká nízka, ako by si želal kupujúci. Cena je akýmsi kompromisom medzi týmito dvoma rozdielnymi potrebami.
3. CVIČENIE
★ Akú informáciu (signál) posiela účastníkom trhu (kupujúcemu, výrobcovi, začínajúcemu podnikateľovi) každá z týchto situácií?
| SITUÁCIA | SIGNÁL PRE KUPUJÚCEHO | SIGNÁL PRE VÝROBCU TOHTO TOVARU, PRÍPADNE POSKYTOVATEĽA TEJTO SLUŽBY | SIGNÁL PRE TÝCH, KTORÍ CHCÚ ZAČAŤ PODNIKAŤ |
| Bola zlá úroda zeleniny, a preto je zelenina teraz drahšia | Informácia, že zeleniny je tento rok menej a bude s ňou potreba šetriť, alebo ju nahradiť inými potravinami. | Vzhľadom na to, že zeleniny je na trhu menej, budú za ňu ľudia musieť platiť viac. Výrobca bude zeleninu predávať za vyššiu cenu. | Vysoká cena dáva signál, že má zmysel začať pestovať zeleninu alebo s ňou obchodovať. Toto podnikanie bude úspešné. |
| 1. Cena lístkov do kina sa zvýšila. | Keď lístky do kina zdražejú, kupujúci môže prestať chodiť do kina a namiesto toho si vybrať inú zábavu – napríklad chodiť do divadla – alebo jednoducho platiť za lístky do kina viac peňazí. | Pokiaľ cena stúpla kvôli veľkému dopytu (ľudia sa začali viac zaujímať o filmy a môžu za ne platiť viac), môže sa rozvíjať podnikanie v odbore kinematografie, môžu sa zdokonaľovať filmárske technológie, je možné najímať viac zamestnancov v tomto odbore, ponúkať klientom profesionálnejšiu obsluhu a pod. | Vysoká cena dáva signál, že kiná sú obľúbené, ľudia sú ochotní za návštevu kina platiť viac, a preto sa oplatí začať podnikať v tomto odbore. |
| 2. Na začiatku letnej sezóny stojí kilogram jahôd 6 eur. | Vysoká cena je signál, že sa prvých jahôd urodilo málo. Pokiaľ chce kupujúci nakúpiť prvé jahody, musí za ne zaplatiť viac. Ponuka je malá, a preto si musí vybrať: buď ich nekúpiť, alebo ich kúpiť za 6 eur. | Kým je na trhu malá ponuka jahôd a dopyt po nich je veľký, cena zrejme zostane vysoká. To motivuje producentov ďalší rok zasadiť viac jarných jahôd. | Obchod s prvými jahodami je výhodný. |
| 3. Ceny dovoleniek v Grécku výrazne klesli. | Informácia pre kupujúcich je, že si pravdepodobne môžu zájazd do Grécka dovoliť. Avšak bolo by asi lepšie zistiť si, z akej príčiny klesla cena a popularita zájazdov do tejto krajiny (dopyt po nich). | Zároveň s tým, ako klesá cena, klesá aj zisk organizátorov týchto zájazdov, a preto musia znížiť ponuku zájazdov. | Predaj zájazdov do Grécka nie je výhodný, a preto by sa neoplatilo začať v tejto oblasti podnikať. |
| 4. Vláda sa rozhodla, že nasledujúce dva roky by najvyššia cena za čokoládu mala byť 30 centov. | Nízka cena ľuďom umožňuje kupovať si viac čokolády. Objavuje sa viac a viac ľudí, ktorí čokoládu jedia. | Výrobcom čokolády sa neoplatí vyrábať ju, pretože stúpa cena kakaových bôbov a iných surovín potrebných na výrobu čokolády, ale čokoláda samotná stojí stále rovnako. Z toho vyplýva, že rastie dopyt, ale ponuka klesá – na trhu začína byť nedostatok čokolády. | Neoplatí sa začať podnikať s čokoládou, keďže náklady na jej výrobu sú vyššie ako zisk z predaja. |
4. CVIČENIE
★ Analyzuj komiks a odpovedz na otázky.
NA FESTIVAL DORAZIL NOVÝ PREDAVAČ TRIČIEK, KTORÝ SI CHCE ZAROBIŤ VIAC AKO OSTATNÍ, A PRETO STANOVÍ VYŠŠIU CENU ZA JEDNO TRIČKO NEŽ OSTATNÍ
1. Prečo nový predajca tričiek nedosiahol svoj cieľ?
Novému predavačovi tričiek sa nedarilo, pretože cena, za ktorú ponúkal tovar, bola vyššia ako u všetkých ostatných predavačov.
Jeho chuť zarobiť čo najviac peňazí obmedzila chuť kupujúcich kupovať čo najlacnejšie.
2. Čo by mal teraz urobiť? Ako by mal určiť cenu?
Konkurencieschopnú – takú, ktorá by mohla súťažiť s cenami ostatných predavačov.
3. Na základe čoho by mal stanoviť cenu?
Na základe potrieb kupujúcich, ich finančnej spôsobilosti si tovar kúpiť a aj ceny podobného tovaru.
A TERAZ VŠETCI SPOLOČNE!
TÍMOVÁ PRÁCA. MYŠLIENKA.
Prieskum.
1. Rozdeľte triedu do dvojíc.
2. Požiadajte dvojice, nech zájdu na miestny trh a spýtajú sa predavačov, ako stanovili cenu určitého druhu tovaru – čo ovplyvnilo ich rozhodnutie.
3. Potom nech tieto dvojice porovnajú faktory, ktoré predavači uviedli, s ekonomickou teóriou ceny a prednesú tieto výsledky celej triede.
4. Rozoberte svoje výsledky a posúďte, či sa predavači na trhu riadia ekonomickou teóriou.
5. CVIČENIE
★
Napíšte argumentačnú esej (150 až 170 slov) na jednu z tém.
1. Cena je zdrojom informácií.
Náčrt možných odpovedí: cena podáva informácie o dostupnosti tovaru, o jeho potrebnosti, o finančnej spôsobilosti ľudí. Je zdrojom informácií pre výrobcov toho-ktorého tovaru, potenciálnych konkurentov a spotrebiteľov.
2. Skutočným vládcom trhu je kupujúci
Náčrt možných odpovedí: kupujúci si slobodne vyberá, čo, kde a koľko toho kúpi. Predajcovia berú do úvahy túžby a finančné možnosti kupujúcich, pretože jedine v prípade, že uspokoja ich potreby a túžby, budú môcť vykázať zisk.
3. Úloha ceny ako signálu pre konkurentov na trhu
Náčrt možných odpovedí: cena dáva správu o tom, po akom tovare je dopyt. To začínajúcim podnikateľom napovedá, v akej oblasti môžu podnikať a akej sa radšej vyhnúť. Zvýšenie či zníženie ceny ohlasuje ostatným podnikateľom, ktorí s tým-ktorým tovarom obchodujú, že dopyt po ňom klesá alebo stúpa, prípadne že stúpa cena surovín alebo sa na trhu objavil nový konkurent.
FAKT? FAKT!
Autorom prvého traktátu o ekonómii je Richard Cantillon (1680 – 1734). Richard Cantillon ako prvý ekonómiu poňal ako vedecký odbor a pomocou myšlienkového experimentu vysvetlil, ako vzniká cena.
DOPLNKOVÉ CVIČENIA
1. CVIČENIE
Video a diskusia.
DISKUSNÝ PLÁN:
1. Je v cene obsiahnutých viac informácií ako v čomkoľvek inom? Prečo?
Áno, cena je najväčším zdrojom informácií. Žiaden človek nám nemôže podať toľko informácií ako cena.
V cene sa sústredia všetky potrebné informácie do jedného zrozumiteľného signálu.
2. Aký ľudský problém riešia informácie, ktoré môžeme získať z ceny?
Informácie obsiahnuté v cene riešia ľudský problém „Neviem“ (anglicky IDK – I don‘t know). Informácií je na svete veľa a sú roztrúsené. Avšak cena na ne reaguje prirodzene, prijíma a odráža všetky meniace sa informácie.
Výrobca sa nemusí vyznať vo všetkých vedných odboroch a svetových trhoch, aby vedel, do akej činnosti sa pustiť, čo ľudia potrebujú a na čom by mohol zarobiť. Stačí mu pozrieť sa, aké sú ceny na trhu, a už pozná odpoveď.
3. Akú informáciu môžeme získať z ceny sójových bôbov?
Cena sójových bôbov nám môže povedať veľa vecí: o zlej úrode, o suchu alebo o povodniach v Brazílii, o rastúcom dopyte po sójovom mlieku alebo sójovom oleji v Ázii, o tom, čo by mali alebo nemali pestovať poľnohospodári.
4. Prečo by mal človek veriť informácii, ktorú vyčíta z ceny?
Pretože cena odráža vzťah medzi výrobcom a kupujúcim. Sformovala sa prirodzene na trhu – nikto ju umelo nevymyslel. Cena okamžite reaguje na zmeny – na zlú alebo dobrú úrodu, vzrastajúcu alebo klesajúcu popularitu tých-ktorých produktov, zmeny cien surovín či iného tovaru, nových konkurentov na trhu, zmeny v návykoch kupujúcich, prípadne aj ich finančnú situáciu.
5. Ktorý prístup je prospešnejší pre všetkých – poľnohospodára Eliáša, ktorý sa stará o ľudstvo a riadi sa svojou intuíciou, alebo poľnohospodára Mateja, ktorý sa stará o zisk a riadi sa informáciami, ktoré vyčíta z ceny? Prečo?
Všetkým prospieva viac, keď sa poľnohospodár snaží dosiahnuť zisk a riadi sa informáciami, ktoré vyčíta z ceny. Informácie obsiahnuté v cene sú dôveryhodné a odrážajú veľa faktorov, ktoré sa týkajú najrôznejších odborov a štátov, a preto by pre človeka inak bolo ťažké ich všetky vyhľadať. Poľnohospodár, ktorý sa riadi cenou, sa zaoberá zárobkovou činnosťou, pretože po produkte, ktorý ponúka, je dopyt. Vysoká cena signalizuje veľký dopyt, z čoho vyplýva, že ľudia sójové bôby potrebujú viac ako pšenicu.
Keď sa poľnohospodár riadi cenou, má potrebný zisk a kupujúci potrebné sójové bôby.
Poľnohospodár Eliáš, ktorý cenám neverí, premrhá veľa času len tým, že si informácie hľadá sám a snaží sa porozumieť všetkým oblastiam, čo znamená, že časť jeho činnosti nie je zárobková. Namiesto toho, aby pestoval pšenicu, ktorú ľudia nepotrebujú, mohol sa spoľahnúť na cenu a pestovať sóju a tak si zarobiť.
2. CVIČENIE
Diskusia, ktorá žiakom pomôže pochopiť rozdiel medzi hodnotou a cenou.
DISKUSNÝ PLÁN:
1. Čo myslíte, je hodnota to isté čo cena?
Nie, cena je objektívna a rovnaká pre všetkých, zatiaľ čo hodnota je osobná, subjektívna. Cena poukazuje na vzťah tovaru a peňazí, zatiaľ čo hodnota hovorí, ako si dané veci ceníme.
2. Môžete uviesť príklad, keď sa hodnota niečoho radikálne líši od ceny?
Napríklad hodnota mačky, ktorú si zachránil na ulici a už dva roky sa o ňu doma staráš. Jej cena nie je vysoká, ale ty by si ju nepredal ani za milión. Aj keď je asi všetkým jasné, že milión by ti za ňu nikto neponúkol.
Alebo najdrahšie zemiaky na svete „La Bonnot“ – kilogram týchto zemiakov stojí 490 eur. Akú hodnotu majú pre teba?
3. Keď si niečo kupuješ, znamená to, že sa cena zhodla s hodnotou? Keď si napríklad kúpiš kilogram zemiakov „La Bonnot“ za 490 eur.
Nie, znamená to, že hodnota 490 eur je pre teba menšia ako hodnota kilogramu týchto zemiakov, inak by si za ne tieto peniaze nevymenil. Vec alebo peniaze, za ktoré niečo vymieňaš, pre teba vždy majú menšiu hodnotu než to, čo za ne dostávaš.
3. CVIČENIE
Utvrdí žiakov v pochopení podstaty základných téz. Požiadajte žiakov, aby si skúsili vybaviť základné funkcie ceny, opísali ich a ku každej uviedli príklad.
CENA NÁS INFORMUJE O POTREBNOSTI TOVARU. Príklad: Ľudia potrebujú koncerty Lady Gaga, a preto sú za ne ochotní zaplatiť aj 300 eur. Ďalší príklad: Ľudia v lete nepotrebujú zimné topánky, a preto za ne v lete nezaplatia ani cenu, ktorá je oveľa nižšia ako cena v zime.
CENA NÁS INFORMUJE O DOSTATKU ČI NEDOSTATKU TOVARU NA TRHU. Príklad: Ak je jedného druhu tovaru na trhu veľa – napríklad jahôd v lete – je ho dosť pre všetkých, ľudia tak môžu uspokojiť svoju potrebu a nechcú za jahody platiť viac peňazí, cena jahôd tak klesá.
CENA NÁS INFORMUJE O FINANČNÝCH MOŽNOSTIACH KUPUJÚCICH. Príklad: Cena naznačuje, koľko peňazí ľudia môžu platiť za určitý tovar. Napríklad vo väčších mestách ľudia zarábajú viac peňazí, a preto sú ochotní zaplatiť aj 6 eur za lístok do kina, preto tiež v Bratislave lístky do kina stoja 6 eur. V menších mestách ľudia väčšinou zarábajú o niečo menej a za lístok do kina nemôžu minúť toľko peňazí, preto napríklad v Bardejove lístok do kina stojí 5 eur.
CENA NÁS INFORMUJE O PERSPEKTIVITE TOHO-KTORÉHO OBCHODNÉHO ODVETVIA. Príklad: Ak klesá cena nových bytov, znamená to, že by ľudia, ktorí začínajú podnikať, nemali zakladať stavebné firmy. Ľudia momentálne nové byty nepotrebujú, a preto by takáto firma nezarobila dosť peňazí na to, aby sa udržala na trhu. Je lepšie pustiť sa do podnikania v oblasti, v ktorej sú ceny vyššie. Vyššia cena ukazuje na to, že kupujúci sú ochotnejší a schopnejší za ten-ktorý tovar platiť.
* Praktická rada: po tom, čo každému žiakovi opravíte písomnú prácu, vždy zhodnoťte jeho chyby a na osobitný list papiera spíšte základné veci, ktoré by sa mohol doučiť, znovu si prejsť, pokúsiť sa lepšie pochopiť a pod. Povedzte žiakom, nech si tieto lístky zavesia nad písací stôl, na chladničku či iné dobre viditeľné miesto. Na poslednú hodinu školského roka si žiaci tieto lístky prinesú a zhodnotia, čo z toho sa medzitým doučili a v čom sa zlepšili.
4. CVIČENIE
Vymyslite vysvetlenie, prečo spolu súvisia dva uvedené javy:
1. Skončila sa jeseň a cena mrkvy u predavačov na trhoviskách vyskočila na dvojnásobok. Prečo?
Náčrt možných odpovedí: skončila sa úroda mrkvy, klesla ponuka, ale dopyt zostal rovnaký.
2. Vzrástla cena pšenice a hneď nato vzrástla cena žemlí. Prečo?
Náčrt možných odpovedí: výroba žemlí z pšenice zdražela.
3. Lístky do kina tento rok o tretinu zdražejú, zatiaľ čo cena lístkov do divadla zostane stabilná. Prečo?
Náčrt možných odpovedí: rastie počet návštevníkov kín a dopyt po lístkoch do kina, zatiaľ čo do divadiel chodí stále rovnaké množstvo ľudí.
4. Klesla cena zmrzliny a hneď nato klesla cena mlieka. Prečo?
Náčrt možných odpovedí: klesol dopyt po zmrzline a predavači zmrzliny zarábajú menej, preto chcú a môžu mlieko na výrobu zmrzliny kupovať len za nižšiu cenu.
5. Cena bytov v centre Bratislavy klesla, ale cena nájmu bytov v centre Bratislavy výrazne stúpla. Prečo?
Náčrt možných odpovedí: väčšina ľudí, ktorí chcú bývať v centre Bratislavy, potrebuje byt prenajímať, pretože sa v centre Bratislavy nechce usadiť natrvalo.
5. CVIČENIE
Cvičenie učiteľky Technologickej a obchodnej školy v Kaišiadorys Rity Adomaitienėna túto tému
ZAUJÍMAVÝ FAKT
Cvičenie a príklad, ktorý by mal žiakom pomôcť pochopiť subjektívnu hodnotu.
Gitarista americkej rockovej skupiny „The Kiss“ Gene Simmons sa rozhodol, že svoju chorobu využije na to, aby pomohol charitatívnemu projektu. V internetovom obchode Ebay dal do akcie svoj obličkový kameň. Ten okamžite jeden človek kúpil za neuveriteľných 15 000 amerických dolárov. Tieto peniaze rocková hviezda venovala na charitu.
Požiadajte žiakov, aby v niektorom internetovom obchode našli čo najnezvyčajnejšiu vec na predaj.
DOPLNKOVÉ TEXTY
Hlavný ekonomický problém
Už sme si vysvetlili, že na podnetoch záleží a ako pomáha rovnovážna cena alokovať zdroje v ekonomike. Aby sme však dokázali lepšie pochopiť fungovanie trhu, musíme najskôr pochopiť, čo je hlavný ekonomický problém, ktorý trh pomáha riešiť.
Prvým dôležitým predpokladom, na ktorom sa zakladá ekonomická veda je, že zdroje sú vzácne a naše potreby prakticky neohraničené. Z toho vyplýva, že nie všetky potreby dokážeme uspokojiť (teda niektoré ostanú neuspokojené) a že vzácne zdroje musíme nakombinovať a využívať takým spôsobom, aby sme uspokojili predovšetkým tie najdôležitejšie a najintenzívnejšie pociťované potreby. Vzácne zdroje však často majú množstvo alternatívnych využití (dnes už môžete vyrobiť prakticky hocičo využitím hocičoho) a nie v každom využití sú rovnako užitočné (niektoré veci sa dajú nahradiť ľahko a iné zas ťažšie). Problém efektívneho využívania zdrojov sa tak komplikuje.
Keď napríklad z nejakého dôvodu poklesne množstvo ropy (nepokoje na Blízkom východe), musíme nejakým spôsobom zareagovať a preusporiadať naše využívanie vzácnych zdrojov, aby odpovedalo novým, zmeneným podmienkam. Jeden zo spôsobov ako zareagovať na pokles množstva ropy, je jesť menej sladkostí a vyrábať viac betónu. Ako je to možné?
Prvotnou a najjednoduchšou reakciou je, že keď vzrastie cena ropy, vzrastú aj transportné náklady, čo má vplyv na cenu sladkosti. Existujú však aj oveľa rafinovanejšie prepojenia medzi ropu a sladkosťami. V niektorých využitiach je možné ropu nahradiť etanolom, ktorý sa vyrába z cukrovej trstiny. Preto keď cena ropy vzrastie, určitá časť produkcie cukrovej trstiny sa začne používať ako náhrada ropy. To zvýši cenu cukrovej trstiny a teda následne aj cenu sladkostí. Jednou z reakcií na rastúce náklady ropy je preto jesť menej sladkostí. Alebo vyrábať viacej betónu. Ropa sa totižto používa aj na výrobu asfaltu. Keď však jej cena vzrastie, ľudia môžu prejsť na betónové alebo tvárnicové cesty.
Toto je však len mikroskopický výsek z každodenných prispôsobení, ktoré je potrebné v ekonomike vykonať po každej zmene zásob, preferencií alebo technológii, aby boli vzácne zdroje využívané efektívne. Vidíme tak, že ekonomický problém je extrémne komplikovaný. Existuje prakticky nekonečné množstvo technologických možností ako veci vyrobiť, ale len malá podmnožina z nich spĺňa podmienku ekonomickosti.
V zásade existujú dva spôsoby ako riešiť tento hlavný ekonomický problém. Centrálnym plánovaním a cenovým mechanizmom.
V prípade centrálneho plánovania existujú ľudia priamo zodpovední za rozhodnutia o tom, ako zareagovať na prípadne zmeny v spomínaných zásobách, preferenciách alebo technológiách. Títo ľudia v riadiacich komisiách sa snažia odhadnúť a vypočítať, ktoré využitia ropy obmedziť, keď poklesne jej ponuka, alebo vzrastie po nej dopyt. K tomu sú však potrebné informácie konkrétneho miesta a času, ktoré nie je možné zachytiť štatistickými zisteniami. Centrálni plánovači navyše nemajú k dispozícií ceny, ktoré by im odpovedali na otázku: „Je efektívnejšie ušetriť barel ropy tým, že sa presmeruje určité množstvo cukrovej trstiny z výroby sladkostí do produkcie etanolu, alebo tým že sa namiesto asfaltu začne vo väčšej miere používať betón?“ Bez cenových signálov je nemožné racionálne zodpovedať tieto otázky. Nevedia povedať, ktorý spôsob je menej nákladný.
Na druhej strane riešenie prostredníctvom cenového mechanizmu necháva rozhodovať sa ľudí autonómne na základe ich rozptýlených a subjektívnych vedomostí. Ich ochota vymieňať, predávať a kupovať vytvorí komplexnú cenovú štruktúru, ktorá sa stane podkladom pre jednotlivé rozhodnutia. Ceny následne signalizujú ľudom, aké sú spoločenské náklady zdroja, ktorý chcú využiť a necháva na nich, nech sa rozhodnú, ktorý spôsob bude najekonomickejší.
Navyše zároveň títo jednotlivci majú aj podnety rozhodovať sa najlepšie ako vedia, lebo spoločensky optimálne rozhodnutie bude to, ktoré prinesie najvyšší zisk im osobne. Cena je tak signál zabalený v podnete, ktorý pomáha riešiť hlavný ekonomický problém.
Aplikácia: Koordinácia bez koordinátora
Žijeme vo veľkej a anonymnej spoločnosti, kde si už nedokážeme sami vyrobiť ani len sendvič. Jeden pokus o to trval šesť mesiacov a stál 1500 dolárov a to ešte „podvádzal“ využívaním vecí ako nože a plynový sporák. Dnes sme závislí na deľbe práce, čo nám prinieslo nepredstaviteľné bohatstvo v porovnaní s našimi predkami. Táto deľba práce však vyžaduje, že všetky rozhodnutia, produkcia a práca jednotlivých ľudí na jednotlivých úrovniach výroby budú do seba zapadať, budú zladené. Inak povedané deľba práce si vyžaduje určitý typ koordinácie.
V zásade existujú dva typy koordinácie. Jeden, ktorý je pomerne intuitívny, je nám bližší a máme s ním pravidelnú skúsenosť. Tento typ koordinácie je výsledkom vedomého snaženia nejakej osoby, ktorá rozhoduje kto, kde, s čím a čo bude robiť. Najčastejšie je to vedúci pracovník nejakého podniku, v rámci ktorého svojimi rozkazmi koordinuje deľbu práce. Tento typ koordinácie môže byť užitočný vo firmách alebo malých spoločenstvách napr. rodinách, či kluboch. Problém nastáva, keď chceme tento typ koordinácie škálovať na veľkú, anonymnú spoločnosť. Príkladom plánovania takejto veľkej spoločnosti pomocou prvého typu koordinácie, t.j. ako „veľkého poštového úradu“, je bývalý Sovietsky zväz. Asi nemusíme dodávať, že tento typ koordinácie za vo veľkej spoločnosti nefungoval moc uspokojivo.
Existuje však aj druhý typ koordinácie plánov a rozhodnutí miliónov jednotlivcov v rámci deľby práce. Ten je menej viditeľný – až neviditeľný, jeho fungovanie je vysoko neintuitívne a nemáme s ním žiadnu priamu skúsenosť. Tento typ koordinácie sa zvykne nazývať trhový proces s cenovým mechanizmom.
Trhový proces umožňuje koordinovať plány a rozhodnutia miliónov jednotlivcov bez toho, aby si toho ľudia boli vôbec vedomí. Prostredníctvom neustálej zmeny nominálnych aj relatívnych cien sú v ekonomike vysielané signály o zmenách v relatívnej vzácnosti jednotlivých zdrojov, ktoré ľudia využívajú. Namiesto šéfa v podniku tu určuje kto, kde s čím a čo bude robiť cenový mechanizmus. Najlepšie je sila tohto mechanizmu vidieť na konkrétnom príklade, keď v spoločnosti absentuje.
Predpokladajme, že dobrosrdečný a múdry cár Jano chce vybudovať cestné spojenie medzi Žilinou a Martinom, bráni mu však v tom veľká a vysoká hora Úplaz na konci Lúčanskej Malej Fatry. V zásade má dve možnosti. Buď postaví cestný obchvat cez Strečno, alebo sa cez túto horu prevŕta a vybuduje tunel. Predpokladajme, aby sme problém cárovi zjednodušili, že obe tieto možnosti budú ľudia preferovať rovnako. Čo však rovnaké nebude, sú náklady týchto dvoch možností. A to je v problém, lebo cár Jano vládne v socializme.
Obchvat bude vyžadovať veľké množstvo stavebného materiálu na dlhšiu cestu, budovanie dlhej estakády ponad rieku Váh a veľké množstvo neodbornej pracovnej sily. Na druhej strane prevŕtavanie bude vyžadovať skôr odbornú prácu inžinierov na navrhnutie projektu a zostavenie vŕtacieho zariadenia a skôr nové stroje a technológie. Ako sa má cár rozhodnúť? Racionálne rozhodnutie by bolo zvoliť menej nákladný spôsob. Ako však porovnať prácu množstva neodborných robotníkov s prácou niekoľkých inžinierov? A ako porovnať potrebu množstva materiálu s potrebou niekoľkých nových strojov?
Bez cien sú síce tieto náklady neporovnateľné avšak stále reálne. Masa robotníkov a materiálu by totižto mohla niekde poslúžiť na vybudovanie sídliska, priehrady, alebo novej fabriky a na druhej strane inžinieri a nové technológie by mohli byť venované na vývoj prvého socialistického počítača, na modernizáciu existujúcich fabrík alebo na vesmírny výskum. Ak sa chceme správne rozhodnúť, musíme zobrať do úvahy aj tieto alternatívy a ich relatívnu hodnotu pre spotrebiteľov alebo ďalšie články vo výrobe. Stavebný materiál, robotníci, inžinieri a nové technológie majú veľké množstvo alternatívnych využití a tieto využitia sú navyše často vzájomné podmienené. Ak inžinierov alokujete na výrobu kombajnov, dokážete tým ušetriť robotníkov a tí môžu zasa inde nahradiť to, čo by za iných okolnosti robili inžinieri. Problém sa tak začína komplikovať, rôzne zdroje majú rôzne využitie a ak ich použijeme na jednom mieste, tak na druhom budú chýbať a keďže tam budú chýbať, ovplyvní to spätne celú jednu vetvu výrobnej štruktúry. Cár Jano je stratený v šírom mori alternatív a v depresii prepadá alkoholizmu.
To čo Janovi chýba je maják v podobe cenovej štruktúry. Tá je výsledkom práve neviditeľnej koordinácie druhého typu- koordinácie bez koordinátora. V systéme so súkromným vlastníctvom má každý obchodovaný zdroj trhovú cenu. Tá odzrkadľuje jeho relatívnu vzácnosť a hodnotenia a odhady miliónov ľudí, ktorí s nim prišli do styku – kupovali alebo predávali. Všetky tie rozptýlené vedomosti o alternatívnych použitiach a ich hodnotách sú tak koncentrované v jednoduchej a hlavnej porovnateľnej informácii: v cene. Cenový mechanizmus tak funguje ako jedna veľká ústredňa, ktorá umožňuje urobiť veľmi komplikované rozhodnutia (obchvat alebo tunel) pomocou veľmi jednoduchej kalkulácie nákladov – čo bude lacnejšie nakúpiť. Ak napr. v našom príklade budú na trhu inžinieri drahí (lebo práve stavajú jadrovú elektráreň) a naopak materiál a robotníci lacní, budovateľ cesty medzi Žilinou a Martinom zvolí prvú alternatívu – obchvat ako následok sledovania svojho záujmu. Bez toho, aby si bol toho vôbec vedomý, koordinoval svoje rozhodnutie s ostatnými členmi ekonomiky, ktorí potrebujú inžinierov viacej ako on – niekde v Trnave sa buduje fabrika, ktorá bude vyrábať niečo, čo si budú ľudia vážiť relatívne viac ako tunel. A pritom on iba sledoval svoj vlastný záujem pri minimalizovaní nákladov. Neuvedomoval si, že sledovaním ceny a svojím rozhodnutím nenajať inžinierov vykonal koordinačné rozhodnutie, ktoré presne zapadlo do potrieb ľudí v ekonomike.
Aj keď sa to môže javiť ako prekvapujúce, ekonomika a jej fungovanie nepotrebujú svojho konštruktéra, ktorý by riadil koordináciu všetkých zdrojov a hýbal figúrkami. Za predpokladu prítomnosti určitých noriem správania sa – rešpektovanie súkromného vlastníctva, dodržiavanie kontraktov, prítomnosť dobrých peňazí – bude prebiehať koordinácia aj bez koordinátora.
INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz