Keď rastie množstvo peňazí v ekonomike, bez toho aby pribúdali tovary a služby, hodnota peňazí klesá – to znamená, že za určitú sumu si ľudia môžu kúpiť menej a menej tovaru. Tento jav sa v ekonómii nazýva infláciou. Keď množstvo peňazí v ekonomike klesá, zatiaľ čo rastie množstvo tovarov a služieb, hodnota peňazí stúpa – to znamená, že za určitú sumu si môžu kúpiť viac tovaru. Tento jav sa nazýva defláciou.
Vo svetových dejinách už bolo niekoľko obrovských inflácií, ktorým sa hovorí hyperinflácie – tie boli spôsobené prehnanými tlačením peňazí. Hyperinflácia sa vyznačuje tým, že ceny rastú niekoľkokrát za deň, niekedy dokonca aj za hodinu. A na bankovkách pribúdajú nuly. Prvá známa hyperinflácia vznikla už v časoch starého Ríma (v rokoch 301 – 350 po Kr.). Vtedajší rímsky cisár sa rozhodol, že rozšíri armádu a zdvojnásobí vojakom žold. Najjednoduchším riešením sa zdalo jednoducho vyrobiť viac zlatých mincí. Ale pretože cisár toľko zlata nemal, musel mince vyrábať zo zliatin zlata a iných kovov – medi a bronzu. Tak „zlatých“ mincí začalo na trhu obiehať viac, než sa za ne dalo kúpiť tovaru, a ceny narástli. Všetci tí, ktorí neboli vojakmi a nedostávali žold, sa ocitli v ťažkej situácii. Tak v starom Ríme vznikla prvá historicky známa inflácia.
Ako a prečo v súčasnosti vzniká inflácia? Ako sa vyjadruje v číslach? Je deflácia pozitívny jav? Kto týmito ekonomickými procesmi trpí a pre koho sú naopak výhodné?
POJMY
ZÁKLADNÉ POJMY
INFLÁCIA –
predstavuje zníženie
hodnoty peňazí
v dôsledku zvýšenia
cenovej hladiny alebo
zvýšenia objemu
peňazí v obehu.
DEFLÁCIA –
Pokles množstva
peňazí v obehu
a nárast ich hodnoty.
PRAKTICKÁ ČASŤ
1. CVIČENIE
Vypočítaj, koľkokrát môžeš ísť do kina v týchto situáciách:
Každý deň dostanete vreckové 1,20 eura.
Lístok do kina stojí 4 eurá.
Koľkokrát do týždňa môžete ísť do kina?1,2 * 7 = 8,4
8,4/4 = 2,1
Počas jedného týždňa môžeš ísť do kina 4x.
B.
Cena lístkov do kina práve stúpla na 4,50 eura.
Koľkokrát do týždňa môžete ísť do kina?
8,4/4,50 = 1,87
Počas jedného týždňa môžeš ísť do kina 1x.
C.
Cena lístkov do kina práve klesla na 2,80 eura.
Koľkokrát do týždňa môžete ísť do kina?
8,4/2,82,8 = 3
Počas jedného týždňa môžeš ísť do kina 3x.
D.
Teraz dostávate vreckové 1,50 eura.
Cena lístkov do kina stúpla na 6,50 eura.
Koľkokrát do týždňa môžete ísť do kina?
1,5 * 7 = 10,5
10,5/6,5 = 1,62
Počas jedného týždňa môžeš ísť do kina 1x.
2. CVIČENIE
Ako sa zmenila hodnota (kúpna sila) 100 eur po ročnej
inflácii (deflácii)? Použite vzorec: skutočná hodnota
(po inflácii alebo deflácii) = nominálna hodnota (pred
infláciou) / 1+r, kde r predstavuje infláciu alebo
defláciu v percentách. Odpovedzte na otázky.
| ROK | INFLÁCIA ALEBO DEFLÁCIA (R) | KÚPNA SILA PEŇAZÍ |
| 2007 | 5.7 | 100 |
| 2008 | 10.9 | 90.17 |
| 2009 | 4.4 | 86,37 |
| 2010 | -1.3 | 87.51 |
| 2011 | -2.8 | 90,03 |
| 2012 | 8.1 | 83.28 |
| 2013 | 12.6 | 73,96 |
A.
V ktorých rokoch hodnota peňazí stúpla a v ktorých klesla? Aké boli podľa vás dôvody týchto zmien?
Hodnota (kúpna sila) peňazí sa zvyšovala v rokoch, keď bola deflácia (2010, 2011). Defláciu môže spôsobiť napríklad prudký rast ekonomickej výkonnosti (nové technológie, pokročilejšie výrobné metódy, prístup k lacnejším zdrojom a pod.), prípadne aj situácie, keď ľudia viac šetria a menej nakupujú, alebo vysoká nezamestnanosť.
Hodnota (kúpna sila) peňazí sa znižovala v rokoch, keď bola inflácia (2008, 2009, 2012, 2013). Infláciu môžu spôsobiť nepodložené emisie peňazí, rastúci štátny dlh, veľké množstvo prostriedkov pritekajúcich do rozpočtu zvonku (napr. európske dotácie), mierne podmienky na získanie hypotéky či nízke úrokové sadzby.
B.
O koľko (v percentách) klesla hodnota peňazí od roku
2007 do roku 2013?
26,04 %
C.
V roku 2000 stál liter benzínu 74 centov, teda za
30 eur ste si mohli kúpiť 40 litrov a prejsť z Bratislavy
do dedinky Ubľa na východe Slovenska (približne
500 km pri spotrebe 8 litrov na 100 km). Na základe
týchto informácií vypočítajte chýbajúce čísla.
| ROK | CENA 1 LITRA BENZÍNU | KOĽKO KILOMETROV SA DÁ PREJSŤ ZA 30 € | INFLÁCIA (R) ZA TOTO OBDOBIE |
| 2000 | 0,74 | ~ 500 (Bratislava – Brezno – Bratislava) | 2000 – 2005 r = 22 % |
| 2005 | 0.9 | ~ 400 (Bratislava – Banská Bystrica – Bratislava) | 2005 – dnes r = 48 % |
| Dnes | 1,33 | ~ 260 (Bratislava – Trenčín – Bratislava) |
D.
Keby ste si (od roku 2007 dodnes) šetrili peniaze,
ako ste mohli zabrániť tomu, aby stratili hodnotu?
Mohol ich investovať, požičať ich niekomu za úroky, kúpiť si nehnuteľnosť a pod.
3. CVIČENIE
Potvrď alebo vyvráť mýtus.
Vyvracanie mýtov:
1.
Ak sa zvyšuje miera inflácie, stúpa aj cenová úroveň
všetkých tovarov a statkov.
Toto je pravda. Zvyšovanie cien je následok inflácie. Ľudia viac kupujú, zvyšuje sa dopyt, a preto sa zvyšujú aj ceny.
2.
Ceny tovarov nestúpajú pre zvýšenie nákladov,
ale pre pokles hodnoty peňazí.
Toto je mýtus. Ceny môžu narastať z oboch týchto dôvodov. Keď sa zníži množstvo nejakého zdroja, ale dopyt po ňom sa nezmení, narastie jeho cena. Ceny však narastajú aj vtedy, keď peniaze strácajú hodnotu (kúpnu silu). Ľudia majú viac peňazí, ale tovaru je stále rovnako, preto narastá dopyt po tovare, ľudia si môžu dovoliť zaň dať viac peňazí – to zvyšuje jeho cenu.
3. Najlepšia situácia je, keď je v krajine deflácia.
Toto je čiastočne pravda. Deflácia znamená, že celková cenová hladina klesá a kúpna sila peňazí stúpa. Keď sa znižujú ceny, ľudia majú tendenciu odkladať nákupy, pretože si myslia, že sa ceny budú znižovať aj naďalej. Ľudia viac šetria a neskôr ich investujú do nákupu väčších a dôležitejších vecí. V USA v 19. storočí prebiehala dlho deflácia a zároveň bola ekonomika silná a ľudia bohatli. Aj inflácia môže byť spojená aj s rastúcou ekonomickou výkonnosťou. Deflácia však môže odrážať aj vysokú nezamestnanosť, ktorá spôsobuje, že ľudia nemajú peniaze na nákupy. Keď sa znižujú ceny, znižujú sa aj mzdy. Spoločnosti v takejto situácii môžu obmedzovať výrobu a prepúšťať zamestnancov.
4. CVIČENIE
Prečítajte si opísanú situáciu a vypočítajte ročný nárast cien.
SITUÁCIA. Lucia rada nakupuje, takže veľmi dobre pozná ceny všetkých tovarov. V jednom obchode, ktorý už viac
než rok nenavštívila, si všimla výraznú zmenu cien. Rozhodla sa, že vyhodnotí ročný nárast cien.
| Počet | Druh tovaru | Cena za jeden kus v apríli 2030 | Celková suma v apríli 2030 | Cena za jeden kus v apríli 2031 | Celková suma v apríli 2031 |
| 2 | Šaty | 23 € | 46 € | 25 € | 50 € |
| 5 | Tričko | 10 € | 50 € | 12 € | 60 € |
| 1 | sako | 20 € | 20 € | 20 € | 20 € |
| 2 | Nohavice | 15 € | 30 € | 17 € | 34 € |
| 1 | ruksak | 17 € | 17 € | 20 € | 20 € |
| 2 | Lodičky | 19 € | 38 € | 22 € | 44 € |
| 1 | Klobúk | 13 € | 13 € | 15 € | 15 € |
| Celkom: 212 € | Celkom: 243 € |
Inflácia (nárast cien) = 243/212 = 1,1462 (~ 14,6 %)
5. CVIČENIE
Bude inflácia prospešná alebo škodlivá pre tieto
skupiny ľudí? Uveďte dôvody, prečo.
| SKUPINA ĽUDÍ | VÝHODNÁ ALEBO NEVÝHODNÁ | ARGUMENT |
| Príklad: Veriteľ | Nevýhodná | Dostane späť peniaze, ktorých hodnota bude nižšia. |
| 1. Podnikateľ | Výhodná | Zvyšuje sa predaj a zisk. |
| 2. Dlžník | Výhodná | Peniaze, ktoré musí vrátiť, majú menšiu hodnotu, preto je pre neho ľahšie dlh vrátiť. |
| 3. Jednotlivci, ktorí poberajú pravidelný plat | Nevýhodná | Za peniaze, ktoré dostáva od štátu, si toho môže kúpiť menej. |
| 4. Jednotlivci na dôchodku | Nevýhodná | Za peniaze, ktoré dostáva od štátu, si toho môže kúpiť menej. |
6. CVIČENIE
Bude deflácia pre tieto skupiny ľudí prospešná
alebo škodlivá? Uveďte aj dôvody, prečo.
| SKUPINA ĽUDÍ | VÝHODNÁ ALEBO NEVÝHODNÁ | ARGUMENT |
| Príklad: Veriteľ | Výhodná | Dostane späť peniaze, ktorých hodnota bude vyššia. |
| 1. Podnikateľ | Nevýhodná | Má menší zisk. |
| 2. Dlžník | Nevýhodná | Bude pre neho ťažšie splatiť dlh, pretože narástla hodnota peňazí, ktoré si požičal. |
| 3. Jednotlivci, ktorí poberajú pravidelný plat | Výhodná | Za peniaze, ktoré dostáva od štátu, si toho môže kúpiť viac. |
| 4. Jednotlivci na dôchodku | Výhodná | Za peniaze, ktoré dostáva od štátu, si toho môže kúpiť viac. |
A TERAZ VŠETCI SPOLOČNE!
Je to pravda alebo lož?
Uveďte tri tvrdenia týkajúce sa tém v tejto kapitole.
Dve tvrdenia musia byť pravdivé a jedno nepravdivé.
Každý študent nahlas prečíta svoje tvrdenia
a celá trieda rozhodne, či sú konkrétne tvrdenia
pravdivé alebo nepravdivé.
DOPLNKOVÉ CVIČENIA
1. CVIČENIE
Pozrite si video o inflácii a diskutujete o tom, ako vzniká inflácia.
Odkaz na video: https://www.youtube.com/watch?v=oZ-oLruL_CM&t=22s
PRAKTICKÝ TIP
Užitočná rada: Pred neohláseným skúšaním alebo písomným testom usporiadajte „Krátke schôdzky“.
Nech sa polovica triedy postaví do radu a druhá polovica oproti nej. Nech sa žiaci rozdelia do dvojíc (vždy dvaja žiaci oproti sebe). Cieľom je porozprávať spolužiakovi všetko, čo si žiak pamätá o témach z posledných lekcií, prísť na to, čo si žiak nepamätá, a navzájom si vysvetliť to, čomu žiaci nerozumejú. Na jeden rozhovor majú žiaci vždy 30 sekúnd. Potom sa rad posunie vždy o jedného žiaka a vytvoria sa nové dvojice. Vždy, keď sa začína nový rozhovor, pomôžte žiakom položením orientačnej otázky z posledných lekcií, napríklad: Aké sú tri hlavné otázky v ekonómii? Čo je typické pre keynesiánstvo (Keynesovu ekonómiu)? Aké sú hlavné funkcie vlády? Aké sú najdôležitejšie dane v Slovenskej republike? Ako sa počíta HDP? Čo spôsobuje infláciu?
PRE ZAUJÍMAVOSŤ
V roku 1923 bola v Nemecku taká hyperinflácia, že 1 americký dolár mal hodnotu 4 210 500 000 000 nemeckých mariek.
INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz