Keď je niekto vo svojom odbore úplne najlepší, hovorí sa tomu, že má absolútnu výhodu. Napríklad LeBron James má absolútnu výhodu v basketbale. Teoreticky by mohol byť aj pekárom a mať absolútnu výhodu v pekárstve. Ale znamená to, že by mohol piecť žemle lacnejšie než ostatní pekári? Nie! Pretože keď má niekto absolútnu výhodu, ešte to neznamená, že má aj komparatívnu výhodu. Keby sa LeBron James rozhodol, že namiesto basketbalu sa bude venovať pekárstvu, musel by sa vzdať vysokých príjmov, ktoré ako basketbalista dostáva. Obyčajní pekári môžu žemle piecť lacnejšie, oni nemajú také vysoké náklady obetovanej príležitosti. Kľúčom k porozumeniu teórie komparatívnych výhod sú práve nižšie náklady obetovaných príležitosti.
Príklad s LeBronom Jamesom a pekárom sa da použiť aj na celé štáty. Štáty sa špecializujú na tie odvetvia ekonomiky, v ktorých majú komparatívnu výhodu.
Kto rozhoduje, čo sa v tom-ktorom štáte bude vyrábať, čo sa z neho bude vyvážať a čo sa doň bude dovážať? Ako by vyzeral svet, keby sa štáty nešpecializovali? Komu špecializácia štátov prospieva? Aký vplyv má na špecializáciu štátov globalizácia? Aké sú pozitívne a negatívne dôsledky globalizácie?
POJMY
ZÁKLADNÉ POJMY
ABSOLÚTNA VÝHODA –
Nižšie náklady na
výrobné materiály
v porovnaní s inými
výrobcami.
KOMPARATÍVNA VÝHODA –
Schopnosť krajiny
vyrábať isté tovary
za nižšie alternatívne
náklady.
DOPLNKOVÉ POJMY
GLOBALIZÁCIA – spontánny proces, keď medzi štátmi prebieha obchod, prepletajú sa vzťahy medzi ekonomikami a búrajú sa ekonomické hranice.
PRAKTICKÁ ČASŤ
1. CVIČENIE
Prečítaj si komiks a vysvetli nižšie uvedené výroky.
A.
Farmári z dvoch ostrovov si
vymieňajú tovary, pretože: a) … na jednom ostrove lepšie rastie cukrová trstina a na druhom banány.
b) … keď poľnohospodári pestujú jeden druh plodiny, môžu sa na ňu špecializovať, získať s jej pestovaním dobré skúsenosti a pestovať ju čím ďalej lepšie.
c) … keď poľnohospodári pestujú jeden druh plodiny, majú nižšie náklady na pestovanie a nižšie náklady obetovaných príležitosti.
B.
V skutočnosti farmári
vymieňali banány a cukrovú
trstinu za peniaze,
nie cukrovú trstinu za
banány a naopak, pretože:
a) … peniaze sa ľahšie vymieňajú za to, čo človek chce, než cukrová trstina a banány (Peniaze chcú všetci.).
b) … peniaze sa na rozdiel od cukrovej trstiny a banánov nemôžu pokaziť (Peniaze je možné sporiť.).
c) …peniaze sa dajú uchovávať bez ďalších nákladov, nemusia sa skladovať, dajú sa ľahko nosiť so sebou (Peniaze sú prenosné).
C.
Výmeny medzi ostrovmi sú
prospešné pre ostatných
obyvateľov oboch ostrovov,
pretože:
a) …všetci dostanú potraviny, ktoré potrebujú. Vypestujú viac cukrovej trstiny a viac banánov.
b) …vďaka menším nákladom na výrobu môžu potraviny kupovať za nižšie ceny.
c) …okrem toho sa môže každé hospodárstvo špecializovať na určitú plodinu.
2. CVIČENIE
Potvrď alebo vyvráť mýtus.
Vyvracanie mýtov:
1. Medzinárodný obchod vyžaduje absolútnu výhodu.
Toto je mýtus. Na to, aby prebiehal plnohodnotný zahraničný obchod, aby sa štáty špecializovali, je potrebné mať komparatívnu výhodu. Keď si obyvatelia nejakého štátu vyberajú, čo budú vyrábať, vyberajú si taký produkt, ktorý má najnižšie náklady obetovanej príležitosti. Tak sa produktov bude vyrábať viac, ich výroba sa bude zdokonaľovať, pokrok pôjde vpred a ľudia, ktorí tieto produkty vyrábajú, si zarobia viac.
2. Následkom globalizácie je, že ľudia prídu o zamestnanie.
Toto je mýtus. Globalizácia ako proces zanikania ekonomických hraníc prispieva k zmenám v pracovných miestach a špecializáciách zamestnancov, ľudia sa musia prispôsobovať meniacim sa podmienkam a upravovať svoj pracovný profil a skúsenosti. Vďaka globalizácii ľudia nemusia robiť takú prácu, ktorá by sa v ich krajine robila ťažko a neefektívne (nemusia byť napríklad pestovateľmi cukrovej trstiny v Slovenskej republike či chovateľmi tiav vo Fínsku).
3.
Globalizácia zvyšuje rozdiely medzi bohatými a chudobnými.
Toto je mýtus. Vďaka globalizácii majú možnosť zárobku aj obyvatelia tých najchudobnejších krajín. Vďaka globalizácii sa počas posledných dekád znížila celosvetová nerovnosť medzi chudobnými a bohatými. Príklad: Väčšina elektronických zariadení sa vyrába v Číne. Číňania ochotní pracovať za nižšiu mzdu než obyvatelia iných krajín. Vďaka lacnejšej pracovnej sile sú lacné i samotné výrobky – preto si ich môžu dovoliť aj chudobnejší obyvatelia všetkých štátov sveta. Zároveň však rastúca výroba v Číne tlačí na rast miezd. Čína už dávno nepatrí ku krajinám s extrémne nízkymi mzdami.
3. CVIČENIE
Ktoré krajiny sa špecializujú na výrobu týchto
tovarov alebo ťažbu surových materiálov? Prečo?
| PRODUKT | ŠTÁT | PREČO? |
| Príklad: Ropa | Saudská Arábia, USA, Ruská federácia | Pretože majú prebytok tohto prírodného zdroja. |
| 1. Automobily | Čína, USA, Japonsko, Nemecko, Južná Kórea, India, Brazília, Slovenská republika | Rozvinutý automobilový priemysel (špecializované továrne, dostatočný počet kvalifikovaných zamestnancov). |
| 2. Káva | Brazília, Vietnam, Kolumbia, Indonézia, Etiópia | Priaznivé geografické a klimatické podmienky, rozvinuté technológie, vhodná cena pracovnej sily. |
| 3. Mobilné telefóny | Čína | Rozvinutý výrobný priemysel, lacná a pracovitá pracovná sila, dostatočné množstvo kvalifikovaných inžinierov, v tejto krajine sa vyrábajú aj základné súčasti mobilných telefónov. |
| 4. Ryža | Čína, India | Priaznivé geografické a klimatické podmienky, dávna tradícia pestovania tejto plodiny. |
| 5. Jantár | Pobaltie, Rusko, Malajzia, Dominikánska republika | V dávnych časoch tu boli také prírodné podmienky, vďaka ktorým tu pod zemou vznikal jantár po milióny rokov. |
4. CVIČENIE
Aké príležitosti poskytuje a aké výzvy predstavuje globalizácia?
| ĽUDIA | PRÍLEŽITOSTI | VÝZVY |
| 1. Slovenskí výrobcovia syra. | Rozšíriť predaj, vyvážať syr do zahraničia, zarobiť si viac peňazí. | Musieť súťažiť s výrobcami syra z iných krajín. |
| 2. Mladý softvérový vývojár z Indie. | Pracovať v ktorejkoľvek krajine sveta. | Musieť súťažiť s programátormi z celého sveta. |
| 3. Obyvatelia chudobných krajín. | V ich krajine otvorí továreň zahraničná spoločnosť, kde dostanú prácu. Môžu odísť pracovať do zahraničia. | – |
| 4. Fínska spoločnosť, ktorá vyrába mobilné telefóny. | Predávať telefóny do celého sveta. | Musieť súťažiť s výrobcami mobilných telefónov z celého sveta. |
| 5. Nezávislá rocková skupina zo Spojeného kráľovstva. | Jazdiť na turné do celého sveta. | Musieť súťažiť s hudobníkmi z celého sveta. |
| 6. Profesor filozofie na univerzite vo Vilniuse. | Byť v kontakte a spolupracovať s profesormi aj študentmi z celého sveta. | Súťažiť s profesormi z celého sveta a s ich vedeckou tvorbou. |
doplnkové texty
Aplikácia: Príbeh o tom ako z kukurice autá vyrábali
Jedného dňa sa vo večerných správach a na facebookových nástenkách v krajine Protekcionistan začali šíriť správy o novom úžasnom vynáleze. Dovtedy neznámy vedec menom Dr. Smith zostrojil zázračnú fabriku, do ktorej ste na jednom jej konci naviezli niekoľko kontajnerov kukurice. A o pár dni na druhej strane fabriky vyšli úplne nové, moderné auta. Táto úžasná novinka okamžite obletela celú krajinu.
Nikto nechápal, ako je možné, že vedec, ktorý mal nulové technické vzdelanie a vyštudoval „len“ ekonómiu, dokázal takéto niečo vytvoriť. Reportéri zo všetkých televíznych staníc a novín celé dni stali pred fabrikou a natáčali a fotili ako sa tony kukurice sypú do fabriky, z ktorej na druhej strane vychádzajú funkčné automobily. O tom, že ide o jeden z najväčších technologických vynálezov už nepochybovali ani najväčší skeptici. Napriek tomu stále nikto nevedel, ako to funguje. Vstup do fabriky bol prísne zakázaný.
Jedného dňa sa však podarilo mladému novinárovi prekĺznuť do fabriky a tam uvidel niečo, čo nečakal. Žiadne moderné stroje, žiadne laboratória, ktoré by menili kukuričný škrob na hliník, žiadne robotické ramena. Iba jedna veľká diera do zeme, kde po železničných koľajach premávali vlaky s kukuricou smerom dnu a s autami smerom von. Hneď mu bolo jasné, kde je pes zakopaný. Diera je vstup do dlhého tunela, ktorý vedie smerom von z krajiny. Tou supermodernou technológiou nebolo nič iné ako zahraničný obchod. Dr. Smith jednoducho začal vyvážať kukuricu za hranice a odtiaľ dovážal nové automobily.
Keď sa škandál prevalil miestne orgány okamžite zavreli Dr. Smitha do väzenia a tunel zasypali. V Protekcionistane bolo totižto prísne zakázané dovážať a vyvážať akékoľvek tovary. Miestni politici prijali tieto zákony zakazujúce zahraničný obchod po tom, ako sa medzi ľuďmi začala šíriť panika, že konkurencia zo zahraničia pripravujú stotisíce domácich ľudí o prácu.
Dr. Smith sa neskôr pred súdom síce snažil obhajovať a argumentovať, že slobodný obchod medzi rôznymi štátmi je výhodný pre všetky strany, rovnako ako je výhodná výmena medzi miestnymi obyvateľmi. Že keby nám zo zahraničia posielali veci zadarmo, boli by sme hrozne radi a tak keď nám ich predávajú hrozne lacno, je to druhá najlepšia alternatíva. Že obyvatelia Protekcionistanu majú v zásade dve technológie ako vyrobiť automobil: môžu sa ho snažiť zoskrutkovať vo svojich malých dielňach, alebo pestovať kukuricu a tú poslať do tunela, pričom z druhej strany prídu nové auta. Dr. Smith sa pýtal, prečo zbožňovať prvú a zakazovať druhú technológiu? Nič mu to však nebolo platné. Porota bola neoblomná.
Po niekoľkých mesiacoch sa tak život v Protecionistane vrátil do normálu. Ľudia celé dni pestovali kukuricu a každoročne ňou napĺňali svoje sklady. Vo výrobe áut však neboli príliš zruční a väčšina ľudí preto mala v garážach namiesto automobilu plné vrecia kukurice.
INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz