Rozhodnúť sa pre jednu z viacerých možností – to robíme dnes a denne. A napriek tomu je to nesmierne dôležité, pretože rozhodnutia menia životy. Vždy, keď sa rozhodneme pre jednu cestu, strácame možnosť ísť po všetkých ostatných. Keď sa napríklad rozhodneme svoje peniaze využiť na kúpu počítača a nie na to, aby sme podporili autoservis, ktorý si zakladá kamarát, je možné, že tým strácame možnosť stať sa v budúcnosti milionárom (príbeh je v učebnici).
Náklady obetovaných príležitosti – to je akoby neviditeľná strana rozhodnutia, teda to, čo sa nestalo, ale mohlo sa stať. Ten, kto vie predvídať a vyhodnocovať následky svojich rozhodnutí, ľahšie dosiahne svoj cieľ. Avšak predvídať všetky následky našich rozhodnutí je veľmi ťažké, pretože nežijeme v sterilnom laboratóriu, ale v nepredvídateľnom svete, ktorý sa stále mení.
Ako má však človek vedieť, ktorá možnosť je najlepšia? Čo sú to náklady obetovaných príležitosti? Majú všetky rozhodnutia svoje náklady? Dajú sa všetky náklady vyjadriť v peniazoch? Prečo každý človek robí iné rozhodnutia? Prečo sa vždy všetko nedarí ani ľuďom, ktorí si každé svoje rozhodnutie starostlivo, zodpovedne premyslia?
POJMY
| ZÁKLADNÉ POJMY |
| ALTERNATÍVA – jedna z možností, ktorú si možno vybrať. |
| NÁKLADY OBETOVANEJ PRÍLEŽITOSTI predstavujú najlepšiu možnosť, ktorú sme si nevybrali. |
PRAKTICKÁ ČASŤ
1. CVIČENIE
★ Vymyslite si tri možnosti k rozhodnutiam a určte možný sled ich následkov. Ktorá možnosť predstavuje náklady obetovanej príležitosti?
Rozhodnutie 1: Ráno vstanem včas.
Možnosť 1: Pospím si dlhšie.
Následok 1: Zaspím a zmeškám prvé tri hodiny.
Následok 2: Bez ospravedlnenia vymeškám test z matematiky.
Následok 3: Nedostanem žiadnu známku.
Následok 4: Musím si test zopakovať v lete, keď ostatní študenti už majú prázdniny.
Možnosť 2: Vstanem skôr (najlepšia nezvolená možnosť, náklady obetovanej príležitosti).
Následok 1: Mám čas zopakovať si matematické vzorce.
Následok 2: Z testu z matematiky dostanem jednotku.
Následok 3: Na konci roka mám z matematiky jednotku.
Následok 4: Školský rok skončím s vyznamenaním a rodičia ma odmenia letným táborom v zahraničí.
Možnosť 3: Preležím celý deň v posteli.
Následok 1 … Následok 2 … Následok 3 … Následok 4 …
Rozhodnutie 2: Stanem sa vegetariánom.
Možnosť 1 … Následok 1 … Následok 2 … Následok 3 … Následok 4 …
Možnosť 2 … Následok 1 … Následok 2 … Následok 3 … Následok 4 …
Možnosť 3 … Následok 1 … Následok 2 … Následok 3 … Následok 4 …
Rozhodnutie 3: Budem si šetriť na vysokú školu.
Rozhodnutie 4: Budem pomáhať v domove dôchodcov.
Rozhodnutie 5: Budem nakupovať len na farmárskych trhoch.
Rozhodnutie 6: Budem cestovať len na bicykli.
* Poznámka: Žiak by mal vymenovať čo najviac kategórií nákladov obetovaných príležitosti: kúpa niečoho iného, sporenie, investícia, dar. Čím nečakanejšie a vzdialenejšie náklady, tým lepšie. Tiež obracajte pozornosť žiakov k nákladom v rôznych rovinách – náklady v osobnej rovine, v rovine triedy, školy, spoločnosti, štátu, sveta, budúcnosti. Žiak by mal pochopiť, ako každé rozhodnutie mení svet; že osobným rozhodnutiam sa človek v živote nevyhne a majú vplyv nielen na človeka samotného, ale aj na jeho okolie i celý svet. Každé rozhodnutie človeka niečo stojí, ale nie vždy sú to peniaze. Cena, ktorú za ne platíme, môže byť aj čas, pohodlie alebo zdravie. Povzbuďte žiakov, aby popustili uzdu fantázii – na svete sú naozaj možné všetky, aj tie najpodivnejšie, reťazce príčin a následkov.
2. CVIČENIE
★ Potvrď alebo vyvráť mýtus.
Vyvracanie mýtov:
1. Všetky náklady obetovanej príležitosti sa dajú vyčísliť v peniazoch. Toto je mýtus založený na názore, že hlavným predmetom skúmania ekonómie sú peniaze a všetky ekonomické statky možno previesť na peniaze. V skutočnosti sú náklady obetovanej príležitosti tá alternatíva, ktorú sa človek rozhodol nerealizovať, lebo očakával od nej nižší úžitok ako od inej alternatívy. A úžitkom môže byť takmer čokoľvek – napríklad dobre strávený čas, dobrá nálada, pohodlie, zdravie alebo mier vo svete – žiadnu z týchto vecí nie je možné previesť na peniaze.
2. Predtým, ako urobíte rozhodnutie, je dôležité odhadnúť všetky možné náklady a príležitosti
Toto je mýtus založený na mylnej predstave, že sa všetko dá spočítať a možno predvídať všetky alternatívy a ich následky. Skutočný svet sa, žiaľ, neustále mení a následky našich rozhodnutí ovplyvňuje mnoho faktorov, ktoré nemôžeme ovplyvniť. Je veľmi ťažké odhadnúť, ktorá možnosť z tých, ktoré sme si nevybrali, bola najlepšia, a práve preto, že sme sa pre ňu nerozhodli, už nikdy nezistíme, aké presne by bývala mala následky. Preto ani tie najdôkladnejšie premyslené rozhodnutia nezaručujú úspech so stopercentnou istotou. Okrem toho nesmieme zabúdať, že aj hodnotenie a výpočet nákladov na rôzne alternatívy nás stoja čas a námahu. To znamená, že musíme brať do úvahy aj to, či náklady na hodnotenie rôznych alternatív nie sú príliš veľké.
3. Všetky rozhodnutia prinášajú náklady obetovanej príležitosti Toto je pravda. Keď sa môžeme slobodne rozhodovať, vždy máme niekoľko možností – alternatív. A najlepšia z možností, ktoré sme si nakoniec nevybrali, sú náklady obetovanej príležitosti. V niektorých veciach však rozhodnutie činiť nemožno – napríklad si dosť dobre nemôžeme vybrať, či budeme jesť, či nejesť, dýchať či nedýchať – môžeme si iba vybrať, čo budeme jesť a aký vzduch dýchať (horský v Alpách alebo mestský v uliciach).
3. CVIČENIE
★
Aké možnosti a náklady obetovanej príležitosti majú tieto situácie?
Porozmýšľajte, či postavy urobili najlepšie rozhodnutia.
SITUÁCIA 1. Šikovný záškolák Tomáš sa rozhodol, že nepôjde na vysokú školu a založil si firmu, ktorá vyvíja mobilné aplikácie. Mladému mužovi sa veľmi darí. Počas prvého roka si najal tím odborníkov. Nakoniec sa tieto mobilné aplikácie stali jednými z najpopulárnejších v krajine a firma má čoraz väčšie zisky, rozširuje svoje pôsobenie a najíma nových zamestnancov.
Možnosti: študovať na vysokej škole, cestovať po svete, pracovať v továrni atď.
Náklady obetovanej príležitosti: Tomáš svoj talent mohol využiť na štúdium odboru, ktorý má väčší význam pre spoločnosť. Mohol sa napríklad stať odborníkom na biochémiu a objaviť lieky na všetky možné choroby, ktoré ľudstvo sužujú. Toto rozhodnutie by zrejme bývalo bolo najlepšie. Tomáš však podobný výsledok môže dosiahnuť aj v odbore, ktorý si vybral – môže napríklad vyvinúť aplikáciu, ktorá bude ľuďom skvalitňovať životy.
SITUÁCIA 2. Fero je prvák na strednej škole a každý deň si odkladá polovicu vreckového. Takto šetrí už tri roky. Vypočítal si, že ak takto bude šetriť aj ďalej, na konci tretieho ročníka bude mať dosť peňazí, aby si kúpil notebook, ktorý sa mu veľmi zíde na vysokej škole. Teší sa, že má konečne našetrenú polovicu potrebnej sumy. Fero však zistí, že do Bratislavy príde jeho obľúbená kapela. Na lístok na koncert by minul všetky svoje úspory. „Ten notebook síce veľmi chcem, ale na tento koncert chcem ísť viac,“ pomyslel si Fero a ponáhľal sa kúpiť si lístok.
Možnosti: neísť na koncert a ďalej si šetriť na notebook, minúť tieto peniaze za mobilný telefón alebo za niečo iné, poprosiť rodičov, aby mu lístok na koncert dali na narodeniny a pod.
Náklady obetovanej príležitosti: Keby Fero bol býval nešiel na koncert, mohol si šetriť ďalej, kúpiť si notebook, ten by mu pomohol stať sa najlepším študentom v ročníku na vysokej škole, potom by si mohol nájsť prácu svojich snov a na koncerty svojej obľúbenej skupiny chodiť hoci aj každý deň.
SITUACIA 3. Dôchodkyňa vyhrala v lotérii 3 000 eur, ale po veľkej radosti prišla ešte väčšia neistota.
Žena sa musela rozhodnúť, čo s peniazmi urobí. Napadlo jej, že by si ich mohla uložiť do banky, ísť za ne na výlet,
o ktorom snívala celý život, kúpiť auto pre vnuka alebo pomôcť chudobným príbuzným.
Žena sa však nakoniec rozhodla, že si kúpi drahého čistokrvného psa.
Možnosti: sporenie; dovolenka v zahraničí; nejaký čas žiť na vyššej úrovni, než bola zvyknutá; auto pre vnuka a pod.
Náklady obetovanej príležitosti: za vyhraté peniaze mohla postaviť kasíno a vyhrať v ňom toľko peňazí, že by mohla využiť všetky spomínané alternatívy.
4. CVIČENIE
★ Vymenujte kritériá Braňovho rozhodnutia a uveďte argumenty za a proti nemu.
Po maturite sa Braňo rozhodol, že nebude hneď ďalej študovať, ale že strávi rok stopovaním po Európe.
| KRITÉRIUM ROZHODNUTIA | NAJLEPŠIE ROZHODNUTIE (ARGUMENTY ZA) | NAJHORŠIE ROZHODNUTIE ARGUMENTY PROTI |
| 1. Získal životnú skúsenosť, ktorá mu pomohla rozhodnúť sa, čo chce študovať. | Braňo mal čas rozhodnúť sa, čo chce naozaj v živote robiť. | Nasledujúci rok bol však v jeho vysnívanom univerzitnom odbore veľký nával, a tak sa tam Braňo nedostal. |
| 2. Odpočinul si od štúdia. | Neexistujú správne a nesprávne argumenty. Najdôležitejšie je vedieť svoj argument vysvetliť, dokázať a držať sa pri tom princípov logiky a dôslednosti. | |
TÍMOVÁ PRÁCA. MYŠLIENKA.
Debaty
1. Rozdeľte triedu na dva tímy, z ktorých každý zastáva iný názor.
2. Požiadajte oba tímy, aby svoje argumenty prediskutovali a dohodli sa na tom, ktoré tri z nich vyberú ako najpodstatnejšie. Jeden tím sa bude snažiť dokázať, že to bolo Tadeášovo najlepšie rozhodnutie, a druhý, že to bolo jeho najhoršie rozhodnutie.
3. Usporiadajte debatu tímov. Na úvod zástupca každého tímu predstaví jeho názor a podloží ho niekoľkými argumentmi (dĺžka: asi 2 minúty). Potom sa zapoja aj ostatní členovia tímov, celá trieda diskutuje a snaží sa podporiť svoje argumenty a vyvrátiť argumenty druhého tímu (dĺžka: asi 10 minút).
4. Nakoniec požiadajte každého člena oboch tímov, aby povedal stručne niečo na záver. Spätne ešte debatu preberte a zhodnoťte.
DOPLNKOVÉ CVIČENIA
1. CVIČENIE
Diskusný plán:
1. Prečo je potrebné rozhodovať sa medzi rôznymi alternatívami?
Náčrt možných odpovedí. Zdroje sú vzácne, avšak ľudských túžob a potrieb je veľa.
2. Aké sú alternatívy k štúdiu na vysokej škole? Ktoré rozhodnutie je lepšie? Prečo?
Ľudia môžu svoj talent využiť nielen na štúdium a všeobecne vzdelanie, ale aj pri práci.
Ktoré rozhodnutie je lepšie – to vie len človek, ktorý toto rozhodnutie činí. Ľudia sa pri rozhodnutiach riadia rôznymi argumentmi a vyberajú si tie možnosti, ktoré sú podľa ich názoru v danej chvíli najlepšie.
Keď sa napríklad človek rozhodne neštudovať, môže začať pracovať a získať skúsenosti, ktoré mu neskôr pomôžu nájsť si lepšiu prácu, alebo si naopak môže vybrať prácu, ktorá ho nebude baviť a v ktorej nebude môcť rozvíjať svoje nadanie – a tak premrhať roky, ktoré by býval mohol stráviť štúdiom.
Keď sa človek rozhodne pre štúdium, investuje do svojich znalostí a dúfa, že mu to neskôr pomôže získať lepšie platenú prácu, ale to sa mu môže a nemusí podariť.
3. Prečo sa advokátovi oplatí najať si koncipienta, ktorý by za neho písal právnické texty? (3 argumenty)
1. Advokát by ušetril čas.
2. Ušetrený čas by mohol využiť na svoju hlavnú prácu – riešenie sporov.
3. Hodina práce koncipienta stojí 20 dolárov, hodina práce advokáta – 100 dolárov. Z toho vyplýva, že keď si advokát najme koncipienta, nepríde o 20 dolárov, ale zarobí 80 dolárov.
2. CVIČENIE
2. Hodinu zakončite tak, aby sa žiaci uistili v pochopení podstaty základných téz. Spýtajte sa žiakov, ktoré z týchto tvrdení sú pravdivé a ktoré mylné. Prečo?
- Rozhodnutie študovať právo je múdrejšie ako rozhodnutie pracovať ako poľnohospodár.
Nemusí to tak nutne byť. Všetko záleží na tom, aké životné ciele človek má a aké bude mať toto rozhodnutie následky.
- Ušetriť 30 eur je alternatíva k 5 návštevám kina.
Toto je pravda, lebo peniaze môžeme buď minúť, alebo ušetriť – nemožno urobiť oboje zároveň.
- Keď sa rozhodneme stráviť hodinu v knižnici, nič tým nestratíme.
Toto nie je pravda, pretože stratíme hodinu času, ktorú sme mohli venovať iným činnostiam – napríklad spánku, futbalu alebo upratovaniu.
INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz