Hovorí sa, že mravec unesie sedemkrát ťažšie bremeno, než sám váži. A aké ťažké bremeno unesie človek? Aká veľká je ťarcha daní? Aké dane platí každý Slovák? Poznáme naozaj všetky dane, ktoré platíme? Ako dane ovplyvňujú ekonomické správanie ľudí? Čo je to spotrebná daň a ako mení situáciu na trhu? Ako vysoké dane súvisia so šedou ekonomikou? A aký je skutočný plat jedného človeka z pohľadu ekonómie?
Len keď zistíme, koľko akých daní každý deň platíme, môžeme zvážiť skutočné bremeno daní, ktoré viac či menej ťaží každého občana.
POJMY
| ZÁKLADNÉ POJMY | DOPLNKOVÉ POJMY |
| DAŇ – je platba do verejného rozpočtu, rozpočtu miestnej samosprávy alebo do nerozpočtových fondov zriadených zákonom. | DAŇ Z PRIDANEJ HODNOTY (DPH) – je nepriama daň, ktorá sa platí z vytvorenej hodnoty. Túto daň platí konečný používateľ, keď si kupuje tovar alebo službu. |
| PRIAMA DAŇ – daň, ktorú zo svojho príjmu či majetku platí priamo osoba, ktorej sa daň týka (napr. daň z príjmov fyzických osôb, daň z nehnuteľnosti). | DAŇ Z PRÍJMU FYZICKÝCH OSÔB – priama daň uplatňovaná na príjmy občanov, napr. mzdu, autorský honorár, zisk z predaja nehnuteľnosti alebo zo samostatnej zárobkovej činnosti. V Slovenskej republike je štandardná sadzba dane z príjmov 19 %. |
| NEPRIAMA DAŇ – daň, ktorú daňový poplatník neplatí zo svojich príjmov, ale z výdavkov, t. j. keď si kupuje tovar alebo služby, pri ktorých je daň stanovená ako súčasť ceny (napr. daň z pridanej hodnoty, spotrebná daň). | POVINNÉ ZDRAVOTNÉ POISTENIE – platby povinného poistenia určené na prípadné uhradenie zdravotnej starostlivosti dotknutého daňového poplatníka. V Slovenskej republike je štandardná sadzba povinného zdravotného poistenia 14 %. |
| MIERA DAŇOVÉHO ZAŤAŽENIA PRÍJMOV FYZICKÝCH OSÔB A ZISKOV OBCHODNÝCH SPOLOČNOSTÍ – ukazovateľ miery zdanenia – porovnanie výšky zaplatených daní s výškou príjmov alebo ziskov. | ŠTÁTNE SOCIÁLNE POISTENIE (prostredníctvom Sociálnej poisťovne) – poplatok, ktorý ide do štátneho fondu sociálneho poistenia a ktorý platí zamestnanec a jeho zamestnávateľ, prípadne osoba samostatne zárobkovo činná (živnostník, podnikateľ). Všetci, ktorí toto sociálne poistenie platia, sú považovaní za poistených a môžu požiadať o niektorú zo sociálnych dávok – starobný dôchodok, príspevok v nezamestnanosti, invalidný dôchodok. V Slovenskej republike je štandardná sadzba sociálneho poistenia 34,6 %. |
| DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTI – priama daň z hodnoty vlastnených nehnuteľností, ktorej sadzbu určuje štát. | |
| PRÍSPEVKY DO GARANČNÉHO FONDU – v niektorých krajinách ide o povinné poplatky zamestnávateľov do fondu, ktorý zabezpečuje vyplatenie príspevkov zamestnancom v prípade, že ich zamestnávateľ vyhlási bankrot. V niektorých krajinách existuje napríklad garančný fond cestovných kancelárií alebo garančný fond obchodníkov s cennými papiermi, ktorý zabezpečuje vyplácanie náhrad zákazníkom obchodníkov s cennými papiermi, ktorí nie sú schopní plniť svoje záväzky spočívajúce vo vydaní majetku zákazníkom. | |
| SPOTREBNÁ DAŇ – je daň z určitých tovarov. V Európskej únii sa spotrebná daň vzťahuje na palivá, tabakové výrobky, alkohol a elektrickú energiu. | |
| ZNÍŽENÁ SADZBA DANE – výnimočné podmienky zdanenia určitých tovarov a služieb, stanovené zákonom (napr. znížená sadzba DPH vzťahujúca sa na knihy). |
PRAKTICKÁ ČASŤ
1. CVIČENIE
★ Vypočítajte chýbajúce sumy a odpovedzte na nasledujúce otázky.
* Pomôžte žiakom tak, že im na začiatku poviete, na aký tovar a služby sa uplatňuje znížená sadzba DPH, alebo toto cvičenie zadajte ako domácu úlohu a povedzte žiakom, aby si tieto informácie vyhľadali na internete.
Znížená sadzba DPH (10 %) sa vzťahuje na:
1. ubytovacie služby;
2. základné potraviny (mäso, mlieko, maslo, chlieb);
3. farmaceutické výrobky; kontaktné šošovky, okuliarové šošovky…
4. knihy;
5. Hygienické vložky a tampóny, detské plienky a prebaly pre deti, a podobné výrobky, z akéhokoľvek materiálu – určené len na inkontinenciu
| CENA NA ŠTÍTKU: | ČASŤ CENY, KTORÚ TVORÍ DAŇ (v € a v %): | CENA BEZ DANE: | |
| Príklad: Cheeseburger s prílohou | 3,48 €/kus | 0,58 € (DPH 20 %) | 2,90 €/kus |
| 1. Chlieb | 0,87 €/kus | 0,08 € (DPH 10 %) | 0,79 €/kus |
| 2. Učebnica ekonómie | 8,69 €/kus | 0,79 € (DPH 10 %) | 7,9 €/kus |
| 3. Detské maľovanky | 1,45 €/kus | 0,13 € (DPH 10 %) | 1,32 €/kus |
| 4. Vitamínové tablety pre deti | 10,90 €/balenie | 0,99 € (DPH 10 %) | 9,91 €/balenie |
| 5. Futbalová lopta | 26,06 €/kus | 4,34 € (DPH 20 %) | 21,72 €/kus |
| 6. 1 m3 teplej vody | 6,12 €/m3 | 1,02 € (DPH 20 %) | 5,1 €/m3 |
| 7. Konzultácia u právnika | 57,44 €/hodina | 9,57 € (DPH 20 %) | 47,87 €/hodina |
1. Ktoré z tovarov alebo služieb spĺňajú podmienky na zníženú sadzbu DPH (nižšie dane) a ktoré nie? Neexistuje jediná správna odpoveď. Vyzvite žiakov, aby zníženú sadzbu DPH kriticky zhodnotili. Opýtajte sa ich, ako by sa podľa nich malo stanovovať, aký tovar skutočne potrebuje zníženú sadzbu DPH a aký nie. Kto môže rozhodovať o tom, aký tovar je dôležitejší a potrebnejší ako ostatné? Sú detské maľovanky dôležitejšie ako futbalová lopta? Alebo ako chlieb? A je teplá voda potrebnejšia ako teplý obed?
2. Mala by sa na niektoré z tovarov alebo služieb v tabuľke vzťahovať DPH alebo ďalšie dane? Prečo?
Neexistuje jediná správna odpoveď. Napríklad spotrebná daň sa uvaľuje na taký tovar, po ktorom dopyt nie je elastický, t. j. aj keď sa zmení jeho cena, dopyt sa príliš nezmení. Je to taký tovar, ktorý ľudia kupujú viac-menej bez ohľadu na výkyvy jeho ceny. Preto je spotrebná daň skvelým nástrojom na prísun väčšieho množstva peňazí do štátneho rozpočtu. Problém je však v tom, že zavedenie príliš vysokej dane a následné prudké zvýšenie cien môže viesť k tomu, že ľudia budú hľadať lacnejšie alternatívy – začnú tento tovar kupovať nelegálne na čiernom trhu. V takom prípade môže zavedenie spotrebnej dane spôsobiť presný opak toho, s akým úmyslom bola zavedená – do štátneho rozpočtu môže plynúť menej peňazí, než vláda plánovala, či dokonca menej ako predtým.
Ďalšie tvrdenie, ktorým vláda vysvetľuje uvalenie spotrebnej dane na väčšie spektrum tovarov či jej zvýšenie, je to, že táto daň môže ľuďom pomôcť obmedziť svoje škodlivé návyky.
3. Ktoré tovary alebo služby by nemali byť zdanené? Prečo?
Žiaci si môžu myslieť, že by sa mali znížiť dane na ten tovar, ktorý človek potrebuje najnutnejšie. Avšak spýtajte sa ich, či by to bolo spravodlivé voči predajcom ostatného tovaru. A ako zistiť, ktorý tovar je najnutnejší? Je chlieb potrebnejší ako cestoviny? Sú knihy potrebnejšie ako počítače?
2. CVIČENIE
★ Dokážte alebo vyvráťte mýtus.
Vyvracanie mýtov:
1. Najväčšou záťažou pre Slovákov sú platby za kúrenie.
Slovenské domácnosti minú ročne v priemere za pivo viac ako za kúrenie. Teplári vypočítali, že ak sa v domácnosti vypijú v priemere dve pivá denne, pri priemernej cene za veľké pivo 1,10 eura domácnosť za rok minie na pivo 803 eur. Zatiaľ čo príjmy domácnosti postupne rastú, podiel výdavkov na teplo sa znižuje. Môžu za to rastúce príjmy a efektívnejšie zateplenie budov.
2. Bolo by to klamanie ľudí, keby boli ceny uvedené bez DPH a človek by sa celkovú cenu dozvedel až pri platení.
Toto je čiastočne pravda – teda v prípade, že by táto zmena bola zavedená veľmi rýchlo a zákazníci by o nej neboli dostatočne informovaní. Avšak keby sme sa na túto zmenu náležite pripravili, vlastne by takáto prax bola možno aj správnejšia – zákazníci by presne vedeli, aká časť ceny ide na dane a aká na zisk výrobcov a obchodníkov. Mimochodom, toto nie je utópia – je to bežná prax v obchodoch v USA!
3. Spotrebná daň je dobrá na to, aby chránila spotrebiteľov pred používaním škodlivého tovaru a služieb.
Toto je mýtus založený na presvedčení, že je možné jasne stanoviť, ktoré tovary a služby sú škodlivé, a donútiť ľudí, aby ich nekupovali. V skutočnosti sa ľudské správanie nedá takto umelo regulovať. Ak je niekto presvedčený, že niektoré produkty sú škodlivé, a chce o tom presvedčiť aj ostatných, mal by začať osvetou v týchto oblastiach. Pravda sa dá len pochopiť – nedá sa vynútiť.
Možno tomu nebudete veriť, ale napríklad v Litve bola spotrebná daň ešte na začiatku 21. storočia uvalená na kávu, čokoládu, bižutériu, luxusné osobné autá, cukor, parfumy a kozmetiku. Od roku 2002 už na tento tovar spotrebná daň uvalená nie je. Z toho vyplýva, že názor na to, čo je škodlivé a čo nie je, sa mení.
3. CVIČENIE
★ Vypočítajte chýbajúce sumy a odpovedzte na otázky.
Pri vyplňovaní tabuľky môžeš používať túto kalkulačku miezd.
| HRUBÁ MZDA | DANE | ČISTÁ MZDA | SUPERHRUBÁ MZDA |
| (pred odpočítaním daní) | (vyplatené, po odpočítaní daní) | ||
| 580 € | Celkom 314,97 eur Dane a odvody platené zamestnancom: Daň z príjmu fyzických osôb (19 %) – 33,09 eur Zdravotné poistenie (4 %) – 23,20 eur Sociálne poistenie (9,4 %) – 54,52 eur Dane a odvody platené zamestnávateľom: Sociálne a zdravotné poistenie (35,2 %) – 204,16 eur | 469,19€ | 784,16€ |
| 770€ | Celkom 439 eur Dane a odvody platené zamestnancom: Daň z príjmu fyzických osôb (19 %) – 64,35 eur Zdravotné poistenie (4 %) – 30,80 eur Sociálne poistenie (9,4 %) – 72,38 eur Dane a odvody platené zamestnávateľom: Sociálne a zdravotné poistenie (35,2 %) – 271,03 eur | 602,47 € | 1 041,03 € |
| 1 120 € | Celkom 666 eur Dane a odvody platené zamestnancom: Daň z príjmu fyzických osôb (19 %) – 121,94 eur Zdravotné poistenie (4 %) – 44,80 eur Sociálne poistenie (9,4 %) – 105,28 eur Dane a odvody platené zamestnávateľom: Sociálne a zdravotné poistenie (35,2 %) – 394,24 eur | 847,98 € | 1 514,24 € |
| 1740 € | Celkom 1070 eur Dane a odvody platené zamestnancom: Daň z príjmu fyzických osôb (19 %) – 223,95 eur Zdravotné poistenie (4 %) – 233,16 eur Sociálne poistenie (9,4 %) – 163,56 eur Dane a odvody platené zamestnávateľom: Sociálne a zdravotné poistenie (35,2 %) – 612,48 eur | 1 282,89 € | 2 352,48 € |
| Tvoja vysnívaná mzda | Spolu … eur Dane a odvody platené zamestnancom: Daň z príjmu fyzických osôb (19 %) – … eur Zdravotné poistenie (4 %) – … eur Sociálne poistenie (9.4%) – … eur Dane a odvody platené zamestnávateľom: Sociálne a zdravotné poistenie (35,2 %) – … eur | … € | … € |
1. Čo je to superhrubá mzda? Z čoho sa skladá?
Je to suma, ktorú si určite musí zarobiť zamestnanec. Za túto peňažnú sumu musí zamestnanec vytvoriť nejakú hodnotu. V skratke sú to celkové náklady práce, ktoré platí zamestnávateľ za svojho zamestnanca mesačne.
Superhrubá mzda sa skladá zo mzdy, ktorú dostáva zamestnanec, a daní, ktoré platia on aj zamestnávateľ.
2. Čo by sa zmenilo, keby všetky dane a odvody platil zamestnanec namiesto zamestnávateľa?
I. Zamestnanec by vedel, koľko naozaj zarába.
II. Zamestnanec by sám spravoval všetky peniaze, ktoré by si zarobil.
III. Bremeno daní by bolo oveľa viditeľnejšie.
4. CVIČENIE
★ Odpovedz na otázky.
Aké dane by ste zaviedli, keby ste chceli do verejného rozpočtu vybrať čo najviac peňazí?Najlepšie by bolo zdaniť to tovar alebo služby, ktoré ľudia najviac potrebujú, prípadne to, čoho sa ľudia ťažko zriekajú. Lenže to by sa ľudia pravdepodobne rozhodli emigrovať alebo sa týmto daniam vyhnúť.
2. Poznáte nejaké zaujímavé veci, ktoré sa v minulosti zdaňovali?
V Byzantskej ríši existovala daň zo vzduchu, v závislosti od veľkosti budovy.
V starom Egypte bol zdanený olej na vyprážanie.
V starom Ríme existovala daň zo záchoda.
V roku 1704 v Rusku zaviedli daň zo sauny.
V roku 1705 tam zaviedli dokonca aj daň z brady.
A v roku 1941 daň pre tých, ktorí nemajú deti.
V roku 1993 v Benátkach zaviedli daň z tieňa. Daň sa týka markíz a slnečníkov pri obchodov a kaviarňach, ktoré vrhajú tieň na zem, ktorá je majetkom mesta.
V roku 2009 v Číne zdanili tradičné Mesačné koláče.
3.
Dokážete uviesť príklady daní, ktoré sa momentálne platia, ale v budúcnosti možno budú pôsobiť zvláštne alebo vtipne?
Zamyslite sa nad racionalitou súčasných daní.
DOPLNKOVÉ CVIČENIA
1. CVIČENIE
Požiadajte žiakov, aby si doniesli na nasledujúcu vyučovaciu hodinu účtenky z obchodov. Spoločne sa pozrite, aké sú ceny rôzneho tovaru bez daní.
2. CVIČENIE
Video na tému viditeľných a neviditeľných daní. Diskusia.
Odkaz na video https://www.youtube.com/watch?v=rqQY7LNADE8
1. Čo si myslíš, aké dane si dnes zaplatil/-a (alebo tvoji rodičia)?
Kúpil/-a si si pečivo na raňajky? Zaplatil/-a si DPH. Kúpil/-a si si lístok na autobus? Ďalšia DPH. Vždy, keď si kupuješ tovar alebo služby, platíš DPH. A čo keď si dostal/-a mzdu za prácu? Ak áno, znamená to, že si zaplatil/-a: sociálne poistenie, daň z príjmov fyzických osôb a povinné zdravotné poistenie.
2. Aké poznáš dane, s ktorými sa stretne bežný občan? Čo myslíš, aké sú vysoké? Ako ich vláda vyberá?
Daň z pridanej hodnoty (20 %), uvalená na väčšinu tovarov a služieb.
Daň z príjmov fyzických osôb (19 %), odpočítavané od mzdy.
Platby povinného zdravotného poistenia (9 %), odpočítavané od mzdy.
Platby štátneho sociálneho poistenia (34,6 %).
Platby zdravotného poistenia (14 %)
Daň z nehnuteľných vecí (líši sa podľa druhu nehnuteľnosti).
Spotrebná daň – daň v pevne stanovenej výške, ktorá sa platí z nákupu určitého spotrebného tovaru (benzínu, alkoholu, tabakových výrobkov, elektriny).
3. Ktoré z týchto daní sa platia priamo ľudia a ktoré sú už započítané v cene?
Priamo: daň z nehnuteľnosti, daň z príjmov fyzických osôb, povinné zdravotné poistenie, štátne sociálne poistenie.
Započítané v cene: daň z pridanej hodnoty, spotrebná daň.
* Tu je dôležité dodať, že ani väčšinu daní, ktoré sa nazývajú priamymi, v skutočnosti neplatia priamo sami daňovníci. Napríklad väčšinu daní za zamestnancov v realite platí jeho zamestnávateľ, z čoho vyplýva, že zamestnanci nikdy priamo nedisponujú všetkými peniazmi, ktoré si zarobili.
4. Čo si myslíš, sú všetky tieto dane nutné?
Áno, platenie daní je povinnosť, za ktorej nedodržanie hrozia prísne tresty.
Nie, dane nie sú nutné. Vymysleli si ich ľudia, a preto ich ľudia tiež môžu znížiť alebo zrušiť.
3. CVIČENIE
Aktivita „Košík daní“.
PRE KOHO? Hodí sa pre žiakov najrôznejších úrovní a schopností (osvedčila sa aj u prváčikov!).
PREČO? Aby žiaci pochopili skutočnú hodnotu daní odpočítateľných zo mzdy.
AKO DLHO? Celú hodinu (asi 45 minút).
ČO JE NA TO POTREBNÉ? 16 rozdielnych kresieb/obrázkov. Dve väčšie papierové škatule. Šesť loptičiek s veľkosťou tenisových loptičiek. Stačia aj loptičky z pokrkvaného papiera. Vrecko cukríkov.
AKO?
1. Žiaci sa rozdelia do dvoch tímov s podobným počtom členov.
2. Každý tím sa postaví do kruhu okolo obrázkov, ktoré sú rozložené uprostred. Každý žiak si vyberie jeden obrázok, ktorý podľa neho najlepšie ilustruje, čo sú to dane. Nech dvoma vetami vysvetlí, prečo si tento obrázok vybral.
3. Z týchto vysvetlení pravdepodobne pochopíte, že niektorí žiaci ako dane vnímajú aj poplatky za služby: za elektrinu, vodu, telefón, teplo a pod. Vysvetlite im, že to nie je to isté. Že dane idú do štátneho rozpočtu a ich platenie je povinnosťou, že DPH platíme vždy, keď si kupujeme nejaký tovar, že daň z príjmov je odpočítaná na každej výplatnej pásky. Naproti tomu služby si, striktne vzaté, môžeme aj vybrať a niektoré z nich nekupovať.
4. Pozvite žiakov „do práce“. Oba tímy si prevezmú loptičky a zoradia sa pred škatuľami. Každý žiak má tri pokusy. Komu sa podarí raz trafiť loptičkou do škatule, dostane 2 cukríky. Toto je zábavná časť aktivity, preto môžete žiakom povoliť, aby sa tímy pri škatuliach vystriedali niekoľkokrát. Poznačte si, koľko cukríkov si ktorý žiak zarobil.
5. Všetci žiaci sa potom zhromaždia k „výplate“ a každý povie, koľko cukríkov si zarobil. Vy však každému dáte o polovicu menej. Ak si teda žiak zarobil dva cukríky, dostane jeden, ak si zarobil štyri, dostane dva atď. Všetci sa budú čudovať, prečo dostávajú len polovicu cukríkov, ktoré si zarobili. Spýtajte sa prečo. A vysvetlite, že polovica mzdy zostáva vo vrecúšku, teda v štátnom rozpočte. Že každý pracujúci približne polovicu svojej mzdy alebo platu odovzdáva štátu v daniach.
6. Na ilustráciu si vezmite na pomoc kalkulačku na stránkach http://www.cenastatu.sk/kalkulacka vypočítajte, koľko by žiaci platili na daniach zo svojej vysnívanej mzdy každý mesiac a za celý rok.
7. Vysvetlite žiakom, že vláda peniaze nielen utráca, ale aj za ne občanom poskytuje verejné služby(aktivita „Návrh rozpočtu“ -> V. oddiel „Vláda“ -> 25. lekcia „Štátny rozpočet“ -> Doplnkové cvičenia).
PRE ZAUJÍMAVOSŤ
Vyložte žiakom, že ekonómia môže súvisieť aj s architektúrou, a ako príklad uveďte tento príbeh:
V roku 1696 Anglicko zaviedlo daň z okien – obyvatelia mali platiť dane vo výške určenej podľa počtu okien v ich domoch. To malo za následok radikálnu zmenu architektúry v 17. a 18. storočí, pretože miestni obyvatelia zamurovali časť svojich okien a nové domy začali stavať s minimálnym počtom okien, aby sa vyhli plateniu vysokých daní. Podobné zákony boli zavedené aj vo Francúzsku a v Škótsku. Dodnes je to poznať v historických centrách francúzskych, anglických a škótskych miest.
doplnkové texty
Daň z okien
24.júla 2019
Madsen Pirie
Písal sa 24. júl, keď politici zrušili nenávidenú daň z okien. Účelom, s ktorým bola zavedená za vlády kráľa Williama III., nebolo zasiahnuť chudobných a domácnosti oslobodené od platenia daní, ale táto daň bola navrhnutá tak, aby bola primeraná bohatstvu daňovníka.
Daň z príjmu bola považovaná za vec narušujúcu súkromie, keďže vláda nemala právo zaujímať sa o to, koľko ľudia zarábajú. Daň z okien sa pôvodne vyberala v dvoch častiach. Ľudia museli zaplatiť ročne dva šilingy ( 1/10 libry) na domácnosť, ak mali menej ako 10 okien. Ak mali od 10 do 20 okien, zaplatili 6 šilingov a ak mali viac ako 20 okien, zaplatili 10 šilingov. V súčasnosti by boli dva šilingy asi 13.50£.
Prirodzene, dane menia správanie a dynamika ich nastavenia to musí reflektovať. Pomocou tejto dane sa nevyzbierala požadovaná suma, pretože mnoho ľudí na ňu reagovalo zamurovaním okien, aby sa jej vyhli. V dnešnej dobe sú návštevníci Británie fascinovaní niektorými starými domami, pretože vidia, že tam, kde kedysi bolo okno, sú dnes tehly alebo omietka. Toto je miestami badateľné na celej radovej zástavbe. Nové domy sa už budovali s menším počtom okien, aby sa obyvatelia opäť dani vyhli.
V Škótsku túto daň zaviedli v roku 1748. Dom musel mať aspoň 7 okien, alebo nájom vo výške minimálne 5£, aby spadal pod daňovú povinnosť. Keď sa daň v osemdesiatych rokoch 18. storočia zvýšila, namiesto murovania okien si Škóti vybrali menej nákladnú metódu – okná namaľovali na čierno a pridali biely rám. Dnes ich môžete poznať pod názvom Pitt’s Pictures, pomenované podľa vtedajšieho premiéra.
Daň z okna nebola populárna, pretože ju ľudia vnímali ako daň „ zo svetla a vzduchu.“ Táto daň bola mnohokrát navyšovaná, predovšetkým počas vojen vo Francúzsku, no po administratívnej reforme v 1823 bola znížená na polovicu a napokon zrušená v 1851 na nátlak verejnosti.
Takáto daň predstavuje pre vyberačov daní zdravú lekciu. Zvyšovanie daní na tabakové produkty síce môže byť cielené na vyzbieranie viac financií, či snahou donútiť ľudí menej fajčiť, ale tiež podporuje pašeráctvo. Zvyšovanie dane na alkohol môže mať za cieľ výnos dane, alebo obmedziť alkoholizmus, ale tiež vedie ľudí k nákupu lacnejšieho alkoholu, a napríklad v Škótsku k jeho náhrade opiátmi.
Vysoká hodnota kolku potrebného pri prevode nehnuteľnosti vedie k nižšiemu počtu transakcií, pretože sa mu ľudia snažia vyhnúť. Toto potom vedie k tomu, že starší ľudia zostávajú vo väčších domoch ako potrebujú, keď ich deti z domu odídu, čo spôsobuje nedostatok nehnuteľností na trhu vhodných pre mladé rodiny. Existuje určitý bod, v ktorom zvyšovanie dane z príjmu vytvára pokles zisku, keďže ľudia pracujú menej a hľadajú rôzne schémy daňových ,,optimalizácií“. Vyššie dane z príjmu právnických osôb vedú spoločnosti k tomu, aby zmenili pôsobisko a vyššie dane z kapitálového majetku vedú ľudí k tomu, že sa snažia dostať mimo dosah vyberača daní.
Rozsudok Najvyššieho súdu v USA uviedol, že: ,, Nie je možné spochybniť zákonné právo jednotlivca na zníženie sumy, ktoré by inak predstavovali jeho dane, spôsobom, ktorý zákon povoľuje.“ Súdne rozhodnutie, staré už takmer 100 rokov, vo Veľkej Británii zase deklaruje, že ľudia nemusia platiť najvyššiu možnú daň, ak sa tomu môžu vyhnúť.
Špecificky dve veci vadia tým, ktorí by najradšej nakladali s našimi financiami podľa ich želaní a nie podľa tých našich. Jednou z nich je daňová konkurencia, ktorá dáva ľuďom možnosť presúvať majetok a výnosy do prostredia s nižšími daňami. Tá druhá je schopnosť ľudí prispôsobiť svoje správanie tak, aby sa vyhli dopadom daní, ktoré sa na nich vzťahujú.
História dane z okien je v tomto prípade dobrou lekciou.
INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz