Niektorí ľudia sú dobrí poľnohospodári, iným zase ide lepšie účtovníctvo. Niektoré štáty vedia dobre a lacno vyrábať počítače, iné zase dobre a lacno pestujú stromy a spracovávajú drevo. Každý štát vyváža ten tovar a tie služby, ktoré vie vyrobiť s najnižšími alternatívnymi nákladmi, a dováža tie, ktorých výroba by ho stála veľké alternatívne náklady.
Prečo sa štátom zahraničný obchod oplatí? Ako by vyzeral svet, keby medzinárodný obchod vôbec neprebiehal? Ako sa vypočítava úroveň obojstranného obchodu dvoch štátov? Ako medzinárodný obchod každému z nás pomáha lepšie žiť?
POJMY
ZÁKLADNÉ POJMY
ZAHRANIČNÝ (MEDZINÁRODNÝ) OBCHOD –
Výmeny tovarov
a služieb medzi
dvoma krajinami.
VÝVOZ (EXPORT) –
Predaj tovarov,
služieb, práce
a kapitálu
vyrobených
v jednej krajine
pre spotrebiteľov
v inej krajine.
DOVOZ (IMPORT) –
Nákup tovarov,
služieb, práce
a kapitálu z inej
krajiny.
DOPLNKOVÉ POJMY
GLOBALIZÁCIA –
Spontánny
proces, ktorým sa
zvyšuje
integrácia
medzi krajinami
prostredníctvom
výrobných,
obchodných,
pracovných a iných
vzťahov a strácajú sa
ekonomické hranice.
PRAKTICKÁ ČASŤ
1. CVIČENIE
Pozorne si prezrite predmety v triede
(oblečenie, topánky, študijné materiály atď.)
a vymenujte krajiny, v ktorých boli vyrobené.
| VEC | ŠTÁT, V KTOROM BOLA VEC VYROBENÁ |
| 1. Pero | Čína |
| 2. Náramkové hodinky | Dánsko |
| 3. Topánky | Bangladéš |
| 4. Stôl | Slovensko |
| 5. Mobilný telefón | Čína |
| 6. Učebnica | Slovensko |
| 7. Okuliare | Poľsko |
2. CVIČENIE
Vyber si tri predmety vyrobené v rôznych štátoch. Skús odhadnúť, prečo sa vyrábajú práve tam.
| TOVAR (ŠTÁT) | V TOMTO ŠTÁTE SA VYRÁBA PRETO, ŽE: |
| 1. Pero (Čína) | Perá sa v Číne vyrábajú lacnejšie než v iných krajinách kvôli lacnejšej pracovnej sile. Výrobcovia základných súčiastok tiež sídlia v Číne. Dnes sa priemerná mzda v Číne blíži tej slovenskej. JZákladnou konkurenčnou výhodou Číny je zhustená sieť dodávateľov a subdodávateľov. |
| 2. Učebnica (Slovenská republika) | Podkladové materiály pre učebnice sa pripravujú v Slovenskej republike, aby zodpovedali slovenským reáliám a potrebám slovenských žiakov. Učebnice sa tlačia v Slovenskej republike, pretože je to pohodlné a lacné. Papier na tlač učebníc sa čiastočne vyrába v Slovenskej republike, čiastočne sa dováža z Talianska, Portugalska a iných európskych krajín, v ktorých je rozvinutý papierenský priemysel, a preto sa tam vyrába rýchlejšie a lacnejšie ako u nás. |
| 3. … | … |
3. CVIČENIE
Potvrď alebo vyvráť mýtus.
Vyvrátenie mýtov:
1.
Ľudia by mali vyššiu životnú úroveň, keby nakupovali
domáce výrobky. Toto je mýtus. Keby nastala taká situácia, zmizla by medzinárodná konkurencia, ktorá poháňa technologický pokrok a drží ceny na konkurencieschopnej úrovni. Ľudia by museli obmedziť svoje potreby, pretože v jednom štáte sa nedá vyrobiť úplne všetko. Veľká časť tovaru by bola drahšia, pretože keby sa u nás podarilo vyrábať to, čo sme predtým dovážali, bolo by to ťažšie a nákladnejšie (napríklad by sme boli schopní pestovať kokosy, ale potrebovali by sme na to špeciálne skleníky, ktorých prevádzka by bola nákladná).
2. Čína je najväčším vývozcom tovarov do iných krajín
a USA je najväčším spotrebiteľom tovarov
dovezených z iných krajín.
Toto je čiastočne pravda. Čína má najväčší objem vývozu na svete, ale spotrebúva aj veľa lokálne vyrobeného tovaru. Spojené štáty majú najväčší objem dovozu na svete, ale patria tiež k najväčším vývozcom na svete.
3. Čím väčšia krajina je, tým kvalitnejšie tovary vyváža.
Toto je mýtus. Objem vývozu neurčuje veľkosť územia toho-ktorého štátu, ale ľudské zdroje a možnosť vyrobiť určitý tovar rýchlejšie, lacnejšie a s nižšími alternatívnymi nákladmi než iné štáty. Dôležitú úlohu hrajú aj prírodné zdroje. Z toho vyplýva, že veľkosť štátu tu nie je hlavným faktorom.
4. CVIČENIE
Predstavte si, že všetci obyvatelia Slovenska
sa rozhodli kupovať len tovary vyrobené
na Slovensku výlučne z domácich zdrojov.
Akým problémom by ľudia (spotrebitelia aj
predajcovia) čelili a aké prínosy by to malo?Prinášalo by to ľuďom viac prínosov alebo problémov? Prečo?
Ak je niečo problém, ako by ste to vyriešili?
| ĽUDIA | VÝHODA ALEBO PROBLÉM? PREČO? AKO TO RIEŠIŤ? |
| 1. Anna, ktorá predáva na trhu poľskú zeleninu. | Problém. Nikto by od nej ovocie nekupoval, nemala by nijaký príjem. Musela by začať predávať slovenské ovocie, odsťahovať sa za prácou do inej krajiny alebo zmeniť odbor samostatnej zárobkovej činnosti. |
| 2. Jožo, ktorý nakupuje poľskú zeleninu od Anny. | Problém. Jozef by nezohnal svoje obľúbené ovocie. Musel by si vyberať iné, kupovať ovocie v Poľsku alebo namiesto ovocia začať kupovať niečo iné. |
| 3. Slovenský výrobca nábytku, ktorý používa slovenské drevo | Výhoda. Nemala by konkurenciu, mala by väčší zisk, mohla by rozšíriť výrobu. |
| 4. Dizajnér nábytku, ktorý vyrába interiéry v indickom štýle. | Problém. Pokiaľ si predtým objednávala výrobu nábytku na mieru z Indie, musela by si teraz hľadať slovenských výrobcov, ktorých nábytok by mohol byť drahší alebo príliš odlišný od toho, aký potrebuje. |
| 5. Tomáš, ktorý jazdí na Audi. | Problém. Musel by hľadať náhradné diely vyrobené v Slovenskej republike. |
| 6. Ivana, ktorá je fanúšičkou Rihanny. | Problém. Musela by namiesto nej počúvať slovenské speváčky a kupovať si ich albumy. |
| 7. Hlavný výkonný riaditeľ technologickej spoločnosti, ktorá zamestnáva veľa japonských zamestnancov. | Problém. Musel by prepustiť Japoncov a hľadať si slovenských zamestnancov. |
| 8. Štefan, ktorý užíva lieky z Nemecka. | Problém. Musel by hľadať podobné lieky vyrobené v Slovenskej republike, ak by vôbec existovali. |
| 9. Valéria, ktorá pravidelne chodieva do reštaurácie s morskými plodmi. | Problém. Musela by sa obmedziť na jedlá zo slovenských rýb alebo podobnú reštauráciu hľadať za hranicami. |
| 10. Anton, ktorý vykuruje svoj dom plynom. | Problém. Musel by vymeniť plynový kotol za iný. |
DOPLNKOVÉ CVIČENIA
1. CVIČENIE
Video a otázky.
Odkaz na video: https://www.youtube.com/watch?v=qHFH6Xz0NV0
1. Ako by sa zmenil náš každodenný život, keby štáty medzi sebou neobchodovali?
2. Skús si spomenúť na príklady štátov, ktoré sa špecializovali na určitý tovar alebo služby a vďaka ich vývozu sa ich ekonomike začalo dariť. Aké zdroje pomohli týmto štátom zbohatnúť?
PRE ZAUJÍMAVOSŤ
Vždy, keď si kupuješ ponožky vyrobené v Číne, pravdepodobne financuješ príjmy čínskej vlády, pretože u 8 z 10 najväčších čínskych výrobcov ponožiek (teda tých, ktorí svoju produkciu vyvážajú do zahraničia) vlastní akcie čínska vláda.
doplnkové texty
Potravinová a energetická sebestačnosť
Bol by váš život lepší, keby ste si museli dopestovať a dochovať všetko, čo počas dňa zjete? Keby ste si museli utkať látku na svoje tričko a ušiť topánky?
Pravdepodobne nie. To isté platí aj pre Slovensko. Ak chceme byť prosperujúca krajina, nemôžeme sa zatvárať pred obchodovaním so zahraničím. Vo svete neexistuje jediný príklad krajiny, ktorá by zbohatla takýmto spôsobom. Naopak existuje množstvo príkladov krajín, ktoré takmer s nikým neobchodujú a sú chudobné. Extrémnym príkladom je Severná Kórea.
Medzinárodný obchod je výhodný pre všetky krajiny, ktoré sa doň zapájajú. Rovnako ako je výhodné pre oboch, keď susedovi za pomoc pri oprave auta ponúknete ovocie z vašej záhrady. To, že odrazu medzi týmito susedmi nakreslíme hranicu, nemení princíp vzájomnej výhodnosti obchodu.
Najlepšie by pre nás bolo, keby nám okolité krajiny posielali potraviny a tovary úplne zadarmo. Kto by nechcel žiť vo svete padajúcich pečených holubov? Dnes máme vďaka medzinárodnému obchodu potraviny a tovary “iba” lacnejšie, nie sú zadarmo. Nie je však „lacnejšie“ druhá najlepšia možnosť, keď už nám nikto nechce poslať veci zadarmo? Prečo by sme si mali zvoliť tretiu, tú najhoršiu možnosť a zavrieť sa pred zahraničím?
Nejde však iba o ceny. Vďaka obchodovaniu máme väčší výber tovarov a dostávajú sa k nám nové technológie a inovácie. Cesta k sebestačnosti je cesta k chudobe a zastaraným technológiám. Sami by sme si nedokázali vypestovať dostatok ani len tých najzákladnejších potravín, keďže neťažíme dosť vlastnej ropy do traktorov, plynu na vykurovanie maštalí a nevyrábame všetky dnes používané osivá či hnojivá.
Avšak už samotný cieľ sebestačnosti a snaha zamestnať viac ľudí na poliach a v poľnohospodárstve je hlúpy. Koľko mladých ľudí dnes túži po dokončení školy zobrať do ruky motyku a sadnúť do traktora? Naopak, Slovensku sa darí v priemyselnej výrobe a máme veľa šikovných IT firiem. Ľudom by malo byť umožnené robiť to, kde ich ťahajú ich sny a kde sa dokážu najlepšie uplatniť. Nie z politického kresla dumať nad tým, čo by ľudia mali robiť vo svojom živote.
Zahraniční investori vyciciavajú zisk
Vyciciavajú zahraniční investori zisk zo Slovenska do zahraničia?
Bohatstvo krajiny priamo závisí od toho, aké množstvo kapitálu, teda fabrík, strojov, vynálezov, či vzdelaných ľudí je v krajine. Budovanie kapitálu je však pomalé a trvá dekády až storočia. Na Slovensku bol 40 rokov kapitál v rukách socialistických politikov, ktorí jeho veľkú časť premrhali. Betón a oceľ sa liali tam, kde ich nebolo treba a výsledkom boli prázdne pulty v obchodoch.
V takejto kapitálovo vyhladovanej krajine tak zahraniční investori predstavujú akýsi stroj času. Vďaka tomu, že tu investujú miliardy eur, na ktoré museli dlho šetriť ľudia v zahraničí, nemusíme čakať desiatky rokov kým si našetríme sami. Krajinám ako sú Anglicko či Švédsko to trvalo storočie, kým sa vlastnými silami premenili zo zaostalých krajín na bohaté spoločnosti.
Zahraniční investori to samozrejme nerobia zadarmo alebo pre dobrý pocit. Chcú mať z toho zisk. Na tom však nie je nič zlé. Zisk je odmena za to, že investor si neužíva svoj majetok na jachte, ale ide sa trápiť s budovaním fabriky a zamestnávaním ľudí v inej krajine. Investor navyše nemá tento zisk garantovaný. Investori riskujú svoje peniaze a mnoho z nich sa popáli a skončí so stratou.
Ak už aj zahraničný investor dosiahol na Slovensku zisk, tak tento zisk nepochádza zo slovenských vreciek, ale zo zahraničných. Zahraniční investori u nás nevyrábajú len pre slovenských spotrebiteľov, ale najmä na export. Odtekajúce zisky investorov tak nepochádzajú z peňaženiek či práce Slovákov, ale najmä z peňaženiek ich zahraničných zákazníkov.
Slováci tak o nič neprichádzajú. Naopak. Niečo tu po zahraničných investoroch ostáva. A to sú pracovné miesta, vyššie mzdy, kapitál, nové technológie a sociálny kapitál v podobe nových zručností ich zamestnancov. Nehovoriac o zaplatených daniach.
Investovanie mimo hraníc nie je súboj, kde jeden vyhrá a druhý musí zákonite prehrať. To je pravda v prípade vojny, no nie v prípade investovania a obchodovania. Chcete vidieť, ako vyzerajú krajiny bez zahraničných investorov? Stačí sa ísť pozrieť do Albánska, či Moldavska.
INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz