Austrálsky dolár, bieloruský rubeľ, islandská koruna, ukrajinská hrivna, mexické peso, saudskoarabský rial, tuniský dinár, švajčiarsky frank, indická rupia …
Prečo štáty používajú rôzne meny – valuty? Ako by vyzeral svet, keby všade platila jedna mena? Od čoho závisí hodnota jednej valuty vyjadrená v inej valute – t. j. menový kurz? Pre koho je kolísanie menového kurzu výhodné a kto na ňom tratí?
POJMY
ZÁKLADNÉ POJMY
VALUTA – peniaze zahraničnej meny v hotovosti.
VÝMENNÝ KURZ –
Cena meny
v porovnaní
s inou menou.
PRAKTICKÁ ČASŤ
1. CVIČENIE
Vyplň tabuľku. Podľa dnešného kurzu jenu vypočítaj, koľko by si potreboval/-a peňazí na týždenné prázdniny v Japonsku.
| ČO BUDEM ROBIŤ POČAS PRÁZDNIN | PLÁNOVANÉ VÝDAVKY V € | PLÁNOVANÉ VÝDAVKY V JPY |
| Jedna noc v hoteli stojí 6 000 jenov a strávite tam 7 nocí. | 344,91 | 42 000 |
| Plánujete minúť 25 eur na jedlo. | 175 | 21 309,75 |
| Miniete priemerne 17 eur denne na verejnú dopravu. | 119 | 14512,19 |
| Plánujete minúť 20 000 jenov na návštevy múzeí a iných pamiatok. | 164,24 | 20 000 |
| Plánujete minúť 230 eur na darčeky a suveníry. Celkové výdavky: | 230 | 28048,78 |
| Celkom: 1 023,15 | Celkom: 125870,72 |
* Keď 100 jenov = 0,82 €
2. CVIČENIE
Potvrď alebo vyvráť mýtus.
Vyvracanie mýtov:
1. V krajine môže byť len jedna mena.
Toto je čiastočne pravda. Väčšina krajín má len jednu štátnu menu. Existujú však aj štáty, kde sa dá legálne platiť niekoľkými rôznymi menami – napríklad keď štát postupne prechádza na inú menu. Keď Litva v roku 2015 prechádzala na euro, bolo po dobu 15 dní povolené platiť litmi aj eurami. Aj v prípadoch, keď je v krajine veľká inflácia a štátna mena nemá takmer žiadnu hodnotu, býva často dovolené platiť aj stabilnejšími valutami – napríklad eurom, americkým dolárom a pod.
2. Výmenné kurzy stanovujú centrálne banky. Toto je mýtus. Centrálna banka stanovuje referenčnú menu a oficiálny kurz štátnej meny vo vzťahu k nej. Všetky ostatné menové kurzy však určuje menový trh podľa pomeru ponuky a dopytu. Kurzy mien sa menia každý deň – o týchto zmenách ľudí informujú všetky svetové banky. Centrálne banky ale intervenciami môžu významne ovplyvňovať výmenný kurz.
3.
Zmeny výmenných kurzov sú prínosné len pre
podnikateľov.
Toto je mýtus. Podnikatelia môžu na kolísaní kurzov ako zarobiť, tak i prerobiť. Kvôli kolísaniu kurzov môžu klesať alebo stúpať náklady na výrobu a s nimi aj cena. Keď štátna mena oslabuje, ceny tovaru vyrobeného v tomto štáte sa v zahraničí znižujú a ceny dovážaného tovaru sa zvyšujú – a naopak. Kolísanie kurzov meny sa dotýka nielen podnikateľov, ale aj spotrebiteľov a zamestnancov.
3. CVIČENIE
Napíš, v ktorom štáte sa oplatí vyrábať telefóny a v ktorom počítačové hry, keď je kurz mien:
A. 1 americký dolár = 6.0501 čínskych jüanov Telefóny sa oplatí vyrábať: V Číne.
Počítačové hry sa oplatí vyrábať: V Číne.
B. 1 americký dolár = 4.6512 čínskych jüanov Telefóny sa oplatí vyrábať: V Číne.
Počítačové hry sa oplatí vyrábať: V USA.
VÝROBNÉ NÁKLADY:
| VÝROBOK | ČÍNA | USA |
| Telefón | 840 čínskych jüanov | 200 amerických dolárov |
| Počítačová hra | 50 505 čínskych jüanov | 10 350 amerických dolárov |
C.
Pri rozhodovaní, kde je najlepšie miesto na výrobu,
treba vziať do úvahy:
1. Zákony upravujúce vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
2. Daňový systém.
3. Náklady na dopravu.
4. CVIČENIE
Zhodnoť situácie, ktoré sú opísané nižšie.
1.
Automobily vyrábané na Slovensku sú vyvážané do
Ruska. Hodnota eura stúpla v porovnaní s rubľom.
Výhoda: Pre iné trhy mimo Ruska, pretože Slováci môžu zlacniť prebytok produkcie, ktorý Rusko nekúpi z dôvodu vyšších cien v Rubli.
Nevýhoda: Pre vývozcov aut zo Slovenska a pre ľudí, ktorí si ich v Rusku kupujú, pretože za rovnakú sumu si ich teraz môžu kúpiť menej. Vývozcovia prídu o zisky a pre Rusov bude ťažšie kúpiť si autá.
2.
Austrália dováža kávu z Brazílie. Hodnota brazílskeho
realu klesla v porovnaní s austrálskym dolárom. Výhoda: Pre austrálskych dovozcov kávy a ich zákazníkov v Austrálii, pretože tí si za rovnakú cenu môžu kúpiť viac kávy, a preto aj dovozcovia majú väčšie zisky.
Nevýhoda: Pre Brazílčanov v pozícii spotrebiteľov zo zahraničia, pretože sa znížila ich kúpna sila.
3.
Maroko vyváža prírodné kozmetické produkty
do Kanady. Hodnota kanadského dolára stúpla
v porovnaní s marockým dirhamom.
Výhoda : Pre vývozcov kozmetiky v Maroku a ich zákazníkov v Kanade, pretože Kanaďania si za rovnakú cenu môžu kúpiť viac kozmetiky, a preto aj vývozcovia majú väčšie zisky.
Nevýhoda: Pre Maročanov, ktorí kupujú kanadský tovar, pretože ten zdražie.
5. CVIČENIE
Prečítaj si situáciu a odpovedz na otázky.
SITUÁCIA. Študentka Agáta počas prázdnin vyrazila na cestu, počas ktorej chcela navštíviť Poľsko, Veľkú Britániu a Českú republiku. Vzala si so sebou 100 €, z toho 25 % chcela minúť za suveníry. V Poľsku si v jednom obchode všimla pekné tričko za 50 zlotých, ale zdalo sa jej príliš drahé. Preto sa rozhodla, že si ho nekúpi. Vo Veľkej Británii však potom našla veľmi podobné tričko, ktoré stálo 20 libier, a preto neváhala a kúpila si ho. Lenže keď potom dorazila do Českej republiky, našla tú úplne rovnaké tričko – za 450 korún.
Situácia: Agáta sa vydala na výlet, počas ktorého
chcela navštíviť Poľsko, Spojené kráľovstvo a Českú
republiku. Vzala si so sebou 100 eur, ktoré chcela
minúť, a 25 percent z nich plánovala minúť na suveníry.
V Poľsku našla veľmi pekné tričko, ktoré stálo 50
zlotých, ale bolo pre ňu príliš drahé, takže sa rozhodla
nekúpiť si ho. V Spojenom kráľovstve našla podobné
tričko, ktoré stálo 15 libier. Agáta si ho bez váhania
kúpila. Keď bola v Českej republike, videla rovnaké
tričko za 450 korún.
1 euro = 4.331 poľských zlotých
1 euro = 0.85 britskej libry
1 euro = 27,02 českých korún
1 euro = 308.82 maďarských forintov
1. Kúpila si Agáta tričko za najnižšiu cenu? Cena trička v eurách v každej z uvedených krajín:
50/4.331 = 11,54 €
15/0.85 = 17,64 €
450/27,02 = 16,65 €
Agnė si teda tričko nekúpila za najnižšiu, ale za najvyššiu cenu.
2. Keby si Agáta kúpila tričko v Poľsku, mohla by si
kúpiť mačku za 100 korún v Českej republike? 100 € * 0,25 = 25 €
Koľko peňazí (v eurách) by jej po kúpe trička zostalo: 25 € – 11,54 € = 13,46 €
Cena mačky v eurách:
100/27,02 = 3,7 €
13,46 € – 3,7 € = 9,76 €
Keby si Agnė bývala kúpila tričko v Poľsku, v ČR si mohla ešte kúpiť aj klobúk.
3. Agáta sa rozhodla, že po návšteve Českej republiky
navštívi Maďarsko. Koľko forintov by mohlo stáť
tričko, aby jeho cena nebola vyššia ako najnižšia
cena v ostatných krajinách, ktoré navštívila? Maximálna cena trička v eurách v Maďarsku: 11,54 €
11,54 * 308.82 = 3 563,7 forintov
4. Keby si Agáta vyčlenila na suveníry 35 namiesto
25 percent peňazí a kúpila si tričko v Českej republike,
koľko magnetiek v cene 450 forintov za kus by si
mohla kúpiť v Maďarsku? 100 € * 0,35 = 35 €
35 € – 16,65 € = 18,35 €
18,35€ * 308.82 = 5 666,84
5 666,84/450 = 12,59
Agnė by si mohla kúpiť 12 magnetov.
6. CVIČENIE
Vymenujte riziká a možné prínosy spoločnej celosvetovej meny.
Ak je to potrebné, použite otázky uvedené v kapitole.
| PROBLÉMY | MOŽNOSTI |
| Štátna mena vždy bola symbolom národnej identity a nezávislosti. | Ľudia sa nemusia zdržiavať s vymieňaním peňazí. |
| Pre ľudí je ťažké si zvyknúť na nové peniaze. | Ľudia nemusia platiť poplatky za výmenu valút a medzinárodné platby. |
| Pomerne veľké, ale krátkodobé náklady na prechod na novú menu (z jednotlivých štátnych mien na jednotnú svetovú menu). | Stabilnejšie a bezpečnejšie prostredie pre obchod a podnikanie, ktoré sa tak ľahšie predvída a plánuje – a vďaka tomu rastie medzinárodný obchod. |
| Banky prichádzajú o zisky z výmien valút. | Väčší výber a stabilnejšie ceny pre spotrebiteľov. |
| Sú potrebné veľmi spoľahlivé a prísne kontroly emisií peňazí. Je tu veľké riziko, že ak by niekto mohol manipulovať s touto menou, tak by mohol zničiť ekonomiku celého sveta a nie len v rámci svojej krajiny. | Ekonomická stabilita umožňuje efektívnejšiu správu a plánovanie štátneho rozpočtu. |
Aký vplyv by mala spoločná celosvetová mena na obchodné vzťahy?
Aký vplyv by mala spoločná celosvetová mena na politiku?
Aký vplyv by mala spoločná celosvetová mena na spotrebiteľov?
Vytvorila by spoločná celosvetová mena pre ekonomicky silné krajiny viac možných prínosov
alebo rizík? A pre ekonomicky slabšie krajiny?
Mala by spoločná celosvetová mena nejaký vplyv na váš život?
DOPLNKOVÉ CVIČENIA
2. CVIČENIE
Pozrite si video a diskutujte na tému, či je možné a vhodná konkurencia rôznych mien v jednom štáte
Odkaz na video: https://www.youtube.com/watch?v=wXwM_1gtrmE
3. CVIČENIE
Cvičenie ako záverečná skúška z ekonómie – konkurz. Žiaci si vo dvojiciach, v skupinách či samostatne pripravia prezentáciu na jednu tému z tejto učebnice.
Pravidlá konkurzu:
1. Žiaci majú na prípravu najmenej týždeň.
2. Pripravia si materiál, ktorý dobre ilustruje vybranú tému a ktorý budú prezentovať ostatným. Týmto materiálom môže byť čokoľvek – počítačová prezentácia, plagát, fotografia, video, báseň, hraná scénka, rozhovor a pod.
3. Dĺžka prezentácie – 2 – 5 minút.
4. Ostatní žiaci prezentáciu hodnotia tak, že dvíhajú lístky s počtom bodov či známkou.
PRAKTICKÝ TIP
Užitočná rada: Usporiadajte hru na hádanie pojmov s názvom Alias.
Pripravte dva odlišné zoznamy pojmov súvisiacich so zahraničným obchodom a vytlačte na jednotlivé kartičky tieto slová:
1. Export (vývoz)
2. Komparatívna výhoda
3. Embargo
4. Clo
5. Kurz valuty
1. Valuta
2. Kvóta (kvantitatívna reštrikcia)
3. Absolútna výhoda
4. Import (dovoz)
5. Globalizácia
Dajte kartičky s pojmami dvom spolusediacim v jednej lavici (každému iné). Nesmú nikomu ukázať, čo je na nich napísané.
Žiaci musia vždy spolusediacemu vysvetliť pojem, ktorý majú napísaný na prvej kartičke bez toho, aby ho priamo použili. Spolusediaci hádajú, čo je to za pojem. Potom pojem z prvej kartičky vysvetľuje spolusediaci. Celá hra trvá približne 10 minút. Vyhráva tím, ktorý uhádol viac pojmov a neporušil pravidlá.
PRE ZAUJÍMAVOSŤ
Dizajn americkej mince v hodnote 1 centu, ktorú zdobí busta Abrahama Lincolna, vytvoril Viktoras Baranauskas – žid narodený v litovskom meste Šiauliai. (Litovským židom sa vtedy hovorilo „Litváci“.) Keď mal 19 rokov, rodné Šiauliai opustil a preslávil sa za oceánom pod menom Victor David Brenner. Ako autora vzhľadu tejto mince si ho osobne vybral americký prezident Theodore Roosevelt, ktorého zaujali jeho predchádzajúce projekty. Jeho iniciály „VDB“ sú na minci rozoznateľné pod ramenami Abrahama Lincolna.
INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz