ÚVOD DO TÉMY
„Kto je to monopolista? Podľa etymológie tohto slova (grécky monopolion: mono – jeden + polein, predávať) je monopolista jediný predajca určitého ekonomického statku. Podľa etymologickej definície tohto termínu je možné, že keď dvaja predajcovia predávajú nie úplne rovnaký ekonomický statok, každého z nich je možné považovať za jediného predajcu určitého ekonomického statku, t. j. monopolistu. Ak monopolistu chápeme takto, dokonca aj Robinson Crusoe a Piatok, ktorí si vymieňajú ulovenú zverinu a ryby, sú monopolisti. Ako sa patrí na monopolistu, Robinson sa snaží za svoju zverinu dostať najvyššiu možnú cenu – čo najviac rýb. A Piatok sa rovnako snaží za čo najmenej rýb dostať čo najviac zveriny. Každý z nich je jediným predajcom tovaru určitého druhu na ostrove, a tak je monopolistom a „diktuje“ monopolnú cenu svojho tovaru. Ale znamená to, že ich výmenný obchod má svoje chyby? Alebo dalo by sa povedať, že skutky oboch obyvateľov ostrova budú zlé, keby sa na ostrove objavil nejaký Štvrtok, ktorý by nemohol nič vymieňať a v dôsledku toho nedostal ani zverinu, ani ryby? Zhoršili by ekonomickú situáciu tohto novo prichádzajúceho?“
(Degutis, A. „Monopoliobaubas“, Konkurencija, monopolija ir karteliai. („Strašiak monopolu“, Konkurencia, monopol a kartely) Vilnius: LLRI, 2010).
Myslíte si, že situácia, aká vzniká v hre „Monopoly“, môže vzniknúť aj v reálnom živote? Totiž že by sa jeden človek stal vlastníkom všetkých obchodných spoločností? Ako monopol súvisí s konkurenciou, o ktorej sme sa rozprávali v predchádzajúcej lekcii? Ako sa mení koncept monopolu v dnešnej – technologickej – dobe, keď o zákazníkov medzi sebou súťažia takmer všetci výrobcovia na svete? Veď množstvo tovaru či služieb môžeme dostať z kdejakého kúta sveta do týždňa. Ako sa niekto stane monopolistom? A dá sa táto výnimočná situácia udržať dlhodobo?
POJMY
ZÁKLADNÉ POJMY
MONOPOL –
Situácia na trhu,
keď existuje len
jeden poskytovateľ
istej služby
alebo predajca
istého tovaru
– monopolista.
DOPLNKOVÉ POJMY
OLIGOPOL – Situácia na trhu, keď
väčšinový podiel
istých tovarov alebo
služieb patrí malému
počtu predajcov.
PRAKTICKÁ ČASŤ
1. CVIČENIE
Hodí sa na túto situáciu definícia monopolu? Svoju odpoveď podlož argumentmi.
| SITUÁCIA | JE TO MONOPOL | NIE JE TO MONOPOL |
| 1. Julián bol jediným z 10 kandidátov, kto dostal prácu na ministerstve. | Pretože prebehol konkurz, ktorého sa mohli zúčastniť aj všetci ostatní uchádzači. | |
| 2. Ján je jediným lekárom v malom meste Liptovský Hrádok. | Na trhu s lekármi v Liptovskom Hrádku je Ján monopolistom. | Na trhu s lekármi v okrese Liptovský Mikuláš, v Žilinskom kraji a v Slovenskej republike však monopolistom nie je, lebo tam už pracujú aj iní lekári, medzi ktorými si ľudia môžu vyberať. |
| 3. Čerstvé krokodílie mäso je dostupné len v jednej predajni v Addis Abebe. | Tento obchodík má v Addis Abebe monopol na krokodílie mäso. | Vo svetovom meradle však tento obchodík konkuruje všetkým ostatným predajniam, v ktorých sa krokodílie mäso dá kúpiť. |
| 4. TEO je najväčším slovenským poskytovateľom internetových a telefónnych služieb, ktorý dodáva integrované telekomunikačné, informačno-technologické a televízne služby. | Pretože „najväčší“ ešte neznamená „jediný“. | |
| 5. Len jeden televízny kanál vysiela o 4:00 nadránom. | V miestnej televízii je to monopol. | Na trhu s audiovizuálnou zábavou tento kanál však súťaží so všetkými svetovými televíziami, internetom a inou zábavou. |
| 6. V New Yorku bola otvorená prvá reštaurácia so surovým jedlom. | Na trhu s raw reštauráciami v NY má táto reštaurácia monopol. | Na trhu s raw stravou v celých USA a na trhu s reštauráciami v NY však táto reštaurácia súťaží s inými. |
| 7. 75 % európskych turistov tento rok strávilo letnú dovolenku v Turecku. | Turecko súťažilo so všetkými ostatnými destináciami. | |
| 8. Sieť predajní GoGo prevádzkuje najväčší počet obchodov s potravinami v pobaltskej oblasti. | „Najviac“ ešte neznamená, že tento reťazec supermarketov je v Slovenskej republike jediný. | |
| 9. Lenka bola jedinou žiačkou hudobnej školy, ktorá sa zúčastnila na medzinárodnej súťaži klaviristov. | Ak ostatní žiaci ZUŠ nedostali možnosť o účasť súťažiť. | Ak podmienky účasti boli pre všetkých rovnaké a Jolana pri výbere hrala najlepšie. |
| 10. V celej dedine Dolná Tižina je Fero jediný, kto má studňu. | V Dolnej Tižine je Fero monopolista. | Na svete je však Fero len jedným z mnohých majiteľov studní. |
| 11. Stredná odborná škola v Košiciach má len jedného učiteľa ekonómie. | Medzi učiteľmi ekonómie na košickej SOŠmá tento učiteľ monopol. | Medzi učiteľmi v košiciach je tento učiteľjedným z mnohých a súťaží s ostatnými. |
| 12. Celú krajinu zásobuje plynom len jedna spoločnosť. | Ak si nemôžete vybrať medzi inými spoločnosťami. | Ak je možnosť vybrať si alternatívu alebo iného dodávateľa. |
2. CVIČENIE
Potvrď alebo vyvráť mýtus.
Vyvracanie mýtov:
1. Pre všetkých by bolo lepšie, keby neexistovali monopoly. Toto je mýtus. Aj jediný predajca určitého tovaru alebo služby na tom-ktorom obmedzenom trhu je potrebný, ak je po jeho produkte dopyt. Keby napríklad mestečko nemalo Fera, ktorý sa stará o svoju studňu, obyvatelia tohto mestečka by možno vôbec nemali prístup k pitnej vode.
2. Monopoly nikdy neskrachujú. Toto je mýtus. Monopoly sa neustále menia – spoločnosti preberajú monopolné postavenie od iných v závislosti od toho, ako sa im darí byť najlepšími na trhu a najlepšie uspokojovať potreby zákazníkov. Svet sa neustále mení, technológie sa zlepšujú. Napríklad spoločnosť Kodak kedysi mala monopol na filmové pásy, ale keď bola vynájdená digitálna fotografia, spoločnosť Kodak takmer skrachovala.
3. Monopoly vznikajú, aby zničili malé podniky. Toto je mýtus. Aj drobný podnikateľ sám môže byť monopolistom, ak ako jediný predáva určitý produkt. Jedny spoločnosti neustále nahrádzajú iné – jedny prekvitajú, iné krachujú. Všetko záleží na tom, čo si kupujúci vyberú. Ak spoločnosť nejakého drobného podnikateľa dobre uspokojuje potreby klientov, môže sa rozrásť a stať hlavným dodávateľom určitého druhu tovaru.
3. CVIČENIE
Aké zmeny by spôsobili, že tieto podniky by stratili
časť svojho vplyvu na trhu?
1. Železnice – hlavný a najpohodlnejší spôsob cestovania.
Ak by sa na trhu objavili ešte pohodlnejšie a lacnejšie spôsoby dopravy: automobily, dopravné lietadlá, autobusy.
2. Spoločnosť Kodak – hlavný výrobca fotoaparátov a filmových pásov.
Ak by nastali technologické zmeny – napríklad by bola vynájdená digitálna fotografia alebo mobilné telefóny s funkciou fotoaparátu.
3. Veľké obchodné centrá – miesta, kde väčšina ľudí najčastejšie nakupuje.
Ak by kupujúci zmenili svoje návyky, prípadne ak by malé špecializované predajne začali ponúkať doplnkové služby, nižšie ceny a lepšiu kvalitu alebo by ľudia začali viac nakupovať na internete.
4. Gmail – najobľúbenejšia e-mailová služba.
Keby sa na trhu objavili e-mailové služby, ktoré by ponúkali objemnejšie schránky alebo viac služieb, prípadne ak by znovu prišli do módy papierové listy.
5. Starcraft II – najkupovanejšia počítačová hra.
Keby sa podarilo vytvoriť ešte obľúbenejšiu počítačovú hru, napríklad Starcraft III. Alebo úplne inú stratégiu ako Warcraft III.
4. CVIČENIE
Odpovedz na otázky.
1.
Môže na trhu nastať situácia, keď je monopolistom
spotrebiteľ? Kedy?
Áno – keď si jeden druh tovaru či služieb kupuje iba jeden zákazník. Takáto situácia sa nazýva monopsonom.
2. Ako stanovujú monopolisti ceny svojich tovarov
a služieb? Rovnako ako ostatní podnikatelia – odhadujú potreby zákazníkov v budúcnosti, vypočítavajú náklady a berú do úvahy dopyt, túžby zákazníkov a ich platobnú schopnosť. Keby sa spoločnosť príliš spoľahla na svoje výnimočné postavenie a žiadala by si závratnú cenu, kupujúci by si našli iné riešenie – napríklad by si aj cez prekážky našli konkurenčnú spoločnosť, ktorá by im dala lepšiu ponuku. Alebo by sa rozhodli spotrebovať inú, podobnú službu alebo tovar. Teda ak by existovalo napr. kino s monopolným postavením, tak môžu ľudia ísť do kina alebo si pustiť doma televízor.
3. Čo môže spôsobiť zánik monopolu? Konkurencia. Predajcu, ktorý na trhu ako jediný predáva určitý produkt, môže premôcť iný predajca, ktorý sa na trhu objaví a ponúkne podobný produkt lepšie, rýchlejšie či lacnejšie.
4. Môže sa podnik stať monopolom vďaka tomu, že je najlepší na trhu? Áno, ide o monopol, ktorý konkurenciu porazil preto, že kupujúcim dal najlepšiu ponuku.
5. Existujú monopoly vo vašej krajine? Ak áno, aké? Predtým napríklad mali ŽSR monopol na železničnú dopravu, ale teraz existujú aj ďalší dopravcovia (napr. Regiojet na južnej trase). Ale aj v čase, keď ŽSR mali monopol na železničnú dopravu, mali ľudia alternatívy: mohli ísť autom alebo autobusom. Vo svete prebieha globalizácia, a tak je pre spoločnosti stále ťažšie získať monopolné postavenie, pretože mnoho z nich súťaží s predajcami toho-ktorého tovaru či služby na celom svete.
DOPLNKOVÉ CVIČENIA
1. CVIČENIE
Logický experiment.
Požiadajte žiakov, aby namodelovali všetky možné logické kombinácie tohto výroku a každú z nich podložili argumentom a vymysleli pre ňu príklad.
Výrok: Biznis je veľký a nebezpečný.
Logické situácie:
Áno/Áno. Biznis je veľký a nebezpečný.
Nie/Áno. Biznis nie je veľký a je nebezpečný.
Áno/Nie. Biznis je veľký a nie je nebezpečný.
Nie/Nie. Biznis nie je veľký a nie je nebezpečný.
PRE ZAUJÍMAVOSŤ
V roku 2015 čínska vláda dala pokutu v rekordnej výške americkému výrobcovi čipov Qualcomm za to, že zneužíval svoje monopolné postavenie na trhu. Bola to najvyššia pokuta, akú kedy čínska vláda dala zahraničnej spoločnosti. Bolo to 975 miliónov amerických dolárov. Na porovnanie: pokuta určená spoločnosti Qualcomm bola dvakrát väčšia než pokuta britskej spoločnosti GlaxoSmithKline z roku 2014, ktorá vtedy bola považovaná za jednu z najvyšších pokút na svete (predstavovala 492 miliónov amerických dolárov).
Určite 3 kritériá, ktoré by dokázali, že spoločnosť zneužíva svoje monopolné postavenie na trhu.
doplnkové texty
Cintoríny sú plné mŕtvych platforiem. Nepozerajte sa len na víťazov.
Z úspechu vybraných internetových klubov a platforiem sú niektorí ľudia paranoidní. Boja sa, že dnes úspešné platformy sú odsúdené na večný úspech. A keď rozdrvia svojich konkurentov, tak nám to zákazníkom zrátajú. Zdvihnú ceny a všetkým nám ešte bude ľúto za starými dobrými analógovými službami. Ako by sa im to mohlo podariť? Odpoveďou je sieťový efekt. Hodnota platformy vzrastá s každým jej členom, pretože rastie priestor pre ich interakciu. Ja som na Facebooku, lebo je tam Ďuro, Martin sa práve registruje, lebo som tam ja a Martinova, žena Katka sa zajtra zaregistruje, aby mohla sledovať svojho muža. A čo je ešte dôležitejšie, na platforme si zaplatí reklamu výrobca nového šampónu proti vypadávaniu vlasov, lebo jeden z nás má problémy s plešinou. Platforma, ktorej sa ako prvej podarí roztočiť kolesa sieťového efektu má vyhrané. Víťaz berie všetko.
Toto je však veľmi zjednodušený pohľad na život (a smrť) platforiem. Tie si ani so sieťovým efektom za chrbtom nemôžu dovoliť zaspať na vavrínoch. Cintorín je plný platforiem, ktoré tak spravili. Mnohí už na ne zabudli. Ako sa zvykne hovoriť; zíde z displeja, zíde z mysle. Možno by stálo za to zaviesť nejaký sviatok e-dušičiek, kde by sme raz ročne spomínali na všetky vymazané programy a appky. A bolo by ich dosť. Dnes všetci riešia Facebook, ale pred ním tu bol Friendster, bývali študenti si možne ešte spomenú na Unister, pre niektorých bol bránou do sociálnych sieti Pokec, a svetlá budúcnosť sa predpovedala aj MySpace. A takýchto príkladov je nespočetne. Pred Spotify kraľoval iTunes, pred Chromom Explorer, pred Googlom WebCrawler, AltaVista, či Yahoo!. Spomínate si ešte na ICQ alebo diskusné fóra? Váš otec sa možno ešte registroval na AOL – gigantovi prvých rokov internetu.
Vyššie popísaná špirála naberania ľudí a zvyšovanie hodnoty je tak obojstranná. Ako výborne funguje smerom hore, tak strmo sa prepadá aj smerom dole. Zažili to všetci vyššie vymenovaný giganti. Každý z nich poskytoval množstvo internetových služieb (od blogov, sociálnych sieti, emailov, máp, zábavy, cez messenger, vyhľadávanie, až po zdieľaní videí) a bol v jednom čase na výslní. Až kým sa neobjavil niekto lepší. A tak to platí dodnes. Pred 15 rokmi považovali všetci eBay za nezdolateľného golema. Dnes sú jeho tržby 7 % Amazonu. Dnes (presnejšie povedané dodnes) si všetci mysleli, že Facebook so svojou rýchlosťou rastu a neuveriteľnou veľkosťou je tým posledným internetovým hegemónom, ktorého už nemá kto poraziť. Chyba lávky. Počet hodín pozornosti, ktoré ľudia globálne venujú tejto sociálnej sieti klesá. A nie o málo. Od roku 2013 poklesol o 54 %. Najviac spoločnosť stráca u mladých ľudí. Podľa posledného prieskumu 44% mladých ľudí (18-29 rokov) vymazali aplikáciu Facebooku zo svojho telefónu. V roku 2012 68 % tínedžerov považovalo Facebook za ich hlavnú sociálnu sieť, v roku 2018 toto číslo padlo na 15 %. Mladí ľudia utekajú na Instagram (vlastnený Facebookom), ale aj na Youtube, Twitch, Snapchat, Reddit alebo najnovšiu sieť pre mladých TikTok, ktorá rástla v roku 2018 rýchlejšie ako Instagram a už má miliardu stiahnutí. Konkurencia pre sociálne siete prichádza dokonca aj od hier ako Fortnite, kde vznikajú celé komunity mladých ľudí a spolu tam interagujú a trávia množstvo času. Aj toto sú dôvody, prečo Facebook pri oznamovaní hospodárskych výsledkov v roku 2018 nedosiahol očakávané čísla. A trhy reagovali. Od jari do jesene 2018 poklesla hodnota akcií Facebooku o skoro 40%. Za týmto poklesom bude aj množstvo ďalších faktorov, napríklad všetky škandály, ktoré na Facebook posledné dva roky vyskakujú.
Navyše konkurencia nefunguje len sériovo (ty umrieš a ja ťa nahradím), ale aj paralelne. Škatuľkovanie v prípade platforiem nedáva zmysel; všetky si krížovo konkurujú. Google nemohol tušiť, že jeho najväčším konkurentom vo vyhľadávaní produktov bude Amazon, kde sa dnes už uskutočňuje viac ako polovica vyhľadávaní produktov. Väčšina platforiem sú v skutočnosti konkurenti o jednu z najvzácnejších komodít súčasnosti: vašu pozornosť. Ich pridaná hodnota funguje na jednoduchom princípe: predplatitelia reklám si viac vážia možnosť strkať ľudom pred oči ich produkty, než sú zákazníci ochotní platiť za to, aby sa týmto reklamám vyhli. A ako najlepšie znížiť ochotu vyhýbať sa reklamám? Ponúknuť zaujímavý obsah. Youtube, Facebook, WhatsApp, Snapchat, Twitter, Google, LinkedIn, či Reddit všetci chcú vašu pozornosť.
Ak tak aj platforma vyhrá súboj o pozornosť v jednej škatuľke (napr. zverejňovanie fotiek, minivideí, sociálne siete, microblogging, komunikácia, vyhľadávač, email atď.) musí stále bojovať o pozornosť so všetkými ostatnými lapačmi pozornosti. Pričom to, čo v skutočnosti vyhrala je možnosť poskytovať zákazníkom kvalitný obsah zdarma. Následne monetizovať pozornosť dokáže až cez reklamu. A tu musí znova bojovať na druhom fronte: o pozornosť kupcov pozornosti – predplatiteľov reklám. Nie každému sa to podarí. Napr. Twitter vyhral súboj o škatuľku „microblogging“ s viac ako 330 mil. užívateľmi mesačne. Napriek tomu až nedávno po 12 rokoch svojho fungovania bol schopný dostatočne speňažiť získanú pozornosť a prvý krát dosiahol zisk. Na tomto bojisku sa konkurencia rozširuje ešte o ďalšie platformy ako Amazon, eBay, či Alibaba, ktoré tiež ponúkajú podobné služby uľahčovania prístupu k zákazníkom. Konkurencia medzi rôznymi platformami je tak oveľa intenzívnejšia než sa môže na prvý pohľad zdať. V skutočnosti každý konkuruje každému na viacerých frontoch.
Ďalším faktorom, ktorý zosilňuje konkurenciu je digitálny charakter platforiem. Pri klasických sieťových monopoloch je vstup do odvetvia kapitálovo veľmi náročný a začať im konkurovať znamená vybudovať veľké fabriky, naťahať káble, potrubia a prípojky. S tým sú rovnako spojené vysoké náklady prechodu ku konkurencii aj na strane zákazníka. V prípade digitálnych platforiem však človek nepotrebuje kopať potrubia a prípojky – k svojím zákazníkom sa dostanete cez internet a vďaka cloudovým technológiám nepotrebuje ani veľké kapitálové vybavenie. Všetko, čo je potrebné na spustenie konkurencie je výborný nápad a niekoľko programátorov. Takto začal prakticky každý miliardový startup. A ako som už spomínal náklady výrazne poklesli aj pri prechode zákazníkov ku konkurencií. Všetko je tu otázkou len pár klikov. Novú aplikáciu si stiahnete za pár sekúnd. A navyše ich môžete mať súčasné nainštalovaných viac (!). Rovnako odchod z platformy je bezproblémový. A práve táto možnosť lacného odchodu vytvára najväčší tlak a núti platformy neustále inovovať a prispôsobovať sa zákazníkom. Ak sa nechcete prispôsobiť svojím zákazníkom, musíte im znemožniť odísť – čo platformy na rozdiel od štátov nedokážu.
Na každú platformu, ktorá dnes dominuje existuje množstvo alternatív, ktoré čakajú, kedy veľký hráč zakopne, alebo dlhšie nepríde s inováciou. Toto tvrdenie je jadrom tzv. teórie napadnuteľného trhu (contestable market), za ktorú sa okrem iných očakáva Nobelová cena pre jej autora – Williama J. Baumola. Podľa neho aby konkurencia prinášala svoje blahodarné účinky stačí hrozba príchodu potenciálnych konkurentov. Samotná možnosť vstupu konkurenta tlači podnikateľa správať sa akoby čelil konkurencii. Napríklad Uber sa dnes musí báť jeho konkurenta platformy Lyft. Tá už v roku 2017 rástla rýchlejšie ako Uber a stlačila jeho podiel na trhu zdieľanej prepravy v USA o 14 percentuálnych bodov. Samotný podiel Lyftu narástol zo 4 % v roku 2015, na skoro 20 % v roku 2017. A v roku 2019 už dosiahol 39 %. Pričom napr. v San Franciscu – domovskom meste Uberu má Lyft už 41 %.V počte vodičov sa Lyft dokonca dostal na polovicu počtu vodičov Uber. Ten sa v roku 2017 najviac prepadol po kampani #DeleteUber, keď stratil viac ako 200 000 zákazníkov prakticky behom pár dní.
Samozrejme, nikto nepopiera, že Uber má dnes stále veľkú časť trhu. To však môže byť len otázka času. Konkurenčná výhoda Uberu nie je totižto ani tak v medzinárodnej veľkosti, ale skôr lokálnej dostupnosti. Mňa ako zákazníka zaujíma koľko vodičov má Uber v Bratislave a netrápi ma jeho podiel v New York City. Uber tak musí bojovať množstvo lokálnych bojov. Konkrétne v Bratislave je to boj s platformou Taxify, ktorá sa netají so svojou taktikou: počká kým Uber vybojuje miestny boj s regulátormi a ušetrené zdroje používa na nižšie poplatky. Vďaka čomu majú zákazníci nižšie ceny a vodiči sa viac privyrobia. Taxify priniesol aj svoje vlastné inovácie ako možnosť platenia cez telefónnu kartu, namiesto bankovej. A je potrebné pripomenúť, že Uber, Lyft a Taxify nie sú jediní konkurenti, okrem nich existuje množstvo ďalších podobných appiek po celom svete: Curb, Carma, Didi Chuxing, Grab, Ola, Easy Taxi, Gett, Flywheel alebo u nás domáci Hopin, Liftago.
Konkurencia však môže prísť aj z nečakaných smerov. Napríklad sa môže podariť úplne odstrániť „vlastníka“ platformy a pomocou technológie blockchain vznikne úplne decentralizovaná platforma. Dnes sa už pracuje na takejto platforma s menom Arcade City. Tá nemá „vlastníka“ a ani centrum, takže nepotrebuje dosahovať zisky a zároveň sa ani nedá vypnúť vládou, ak by sa niekomu znepáčila. Alebo je tu nový projekt od Google s názvom Ware Ride. Táto platforma využíva prepracovanú sieť máp a dopravných informácii, pomocou ktorých prepája ľudí, ktorí cestujú do a z práce každý deň. Ide tak o zdieľanie v plnom slova zmysle a jej cieľom je znížiť počet áut na cestách a ušetriť ľudom peniaze. Nevzdávajú sa však ani taxikári. Najväčší výrobca vybavenia pre taxikárov vo Veľkej Británii – spoločnosť Autocab – pracuje na taxikárskej appke, ktorá má fungovať podobne ako Uber. Skeptik by povedal: „dobré ráno“. Ale nakoniec to nemusí byť také dobré ráno pre Uber. Iná spoločnosť totižto vyvíja appku iGo Everywhere, ktorá dokáže prepájať lokálne taxikárske appky (napr. tie od Autocab). Takto získa zákazník možnosť objednávať rôzne taxíky z rôznych spoločnosti v rôznych mestách pomocou jednej aplikácie.
Pri platformách zdieľanej prepravy tak vzniká skôr opačný problém ako nedostatok konkurencie. Existuje množstvo alternatív a začína byť ťažké sa v nich orientovať a porovnávať ich podmienky. Práve na to vznikli nové aplikácie, ktoré sa špecializujú na porovnávanie cien a dostupnosti vodičov rôznych platforiem v reálnom čase. Sú to tak akési platformy platforiem. Jedná takáto sa vola RideGuru alebo druhá GoA2B.
Obdobná situácia v konkurencií je aj pri druhej ikone zdieľanej ekonomiky v oblasti ubytovania: Airbnb. Táto platforma je síce najväčšia, ale takisto má konkurentov, ktorí jej dýchajú na krk. Dokonca sú už bližšie, ako by si mohli mnohí myslieť. Stačí trocha odzoomovať pohľad. Ak sa pozrieme na podiely na celkovom trhu so zdieľanými príbytkami (vrátane rekreačných príbytkov), tak Airbnb má 15%, jeho druhý najväčší konkurent Expedia (platforma HomeAway) má 12 % a Priceline (platforma Booking.com) má 9 %. A minulý rok patril znova skôr konkurentom než dominantnému hráčovi. Okrem toho Airbnb čelí aj konkurentom, ktorí sa zameriavajú na rôzne malé segmenty. Napr. platformy MisterBandB a GayHomeStays sa zameriavajú na ubytovanie pre homosexuálov. Platforma Onefinestay sa zameriava na luxusné domy a byty. Platforma OasisCollections na pracovné cesty a vysoký štandard. Alebo platforma HomeExchange sa zameriava na výmenné pobyty rodín, učiteľov, dôchodcov atď. Navyše Airbnb obdobne ako aj Uber musí bojovať aj o lokálne trhy s rôznymi konkurentmi. V západnej Európe je hlavným konkurentom nemecká platforma Wimdu, vo východnej Ázii je to Čínska platforma Zizaike a platforma Tujia dokonca v Číne už Airbnb porazila a v USA je hlavný konkurent HomeAway.
Toto všetko neznamená, že každá dnes úspešná platforma musí nakoniec do pár rokov skrachovať a prísť nová. Alebo že na trhu s platformami funguje nejaká dokonalá konkurencia. Znamená to len, že argumenty o sieťovom efekte a množstve dát ako neprekonateľnej bariéry sú prehnané. Každá platforma, ktorá dnes dominuje v minulosti musela poraziť sieťový efekt jej predchodcu a zároveň existuje množstvo konkurentov pripravených poraziť ju. Najlepším argumentom proti logike sieťového efektu sú staršie učebnice ekonómie, kde sa uvádzajú ich príklady. Napríklad Voigt v knihe Institucionální ekonomie z roku 2000 uvádza ako príklad sieťového efektu ustálenie štandardu pri videokazetách v podobe VHS oproti konkurentom Betamax a Video 2000. Nikto si vtedy nevedel predstaviť konkurentov, ktorí prídu v podobe CD, USB, DVD, prenosných HDD, internetu, či cloudu. Aj dnes sa objavujú stále nové bojiská o pozornosť. V čase písania tejto knihy sa začína rozbiehať vojna o obývačky. Veľké spoločnosti ako Apple, Amazon, Google a Facebook vyvíjajú svojich domácich asistentov, ktorí sa majú v budúcnosti stať súčasťou šikovných domácnosti. Na Slovensko tento trend ešte nedorazil ale v USA už prebieha prudký súboj o zákazníkov.
Spoločnosť, ktorá má dnes výhodu v podobe sieťového efektu si nemôže byť ničím istá. V kapitalizme existuje pre podnikateľov len jedna istota: neistota. Momentálna rovnováha v rámci sieťového efektu nie je nikde vrytá do kameňa a ostane rovnováhou len dovtedy, kým ju nenahradí iná rovnováha. Inými slovami ide o nestabilnú rovnováhu, pričom teória sieťového efektu dokáže vysvetliť len obdobie stability. Ale aj to môže niekto označiť ako problém. Aj dočasný monopol je monopol a prináša so sebou všetky jeho negatíva. Nie tak rýchlo. Len preto, že je firma veľká, alebo má veľký podiel na trhu, neznamená to automaticky, že ide o monopol. Ekonómovia nemajú radi monopoly, lebo robia dve spoločensky škodlivé veci: zvyšujú ceny a úmyselne zmenšujú svoj objem produkcie. Monopolom môžu byť kľudne aj malí živnostníci, ako som ukázal v prvej kapitole pri New Yorských taxikároch. Naopak pri internetových gigantoch spravidla nevidíme spomínané dve vecí. Zákazníkom ponúkajú svoje služby často zdarma a nijak neobmedzujú svoju ponuku. Problém monopolov je aj v tom, že majú tendenciu zaspať na vavrínoch. Prestanú inovovať a zaujímať sa o zákazníka. Znova môžem pripomenúť taxikárske odvetvie. A znova môžem ukázať na internetové spoločnosti, ktoré patria momentálne medzi tie najinovatívnejšie spoločnosti vo svete.
Keby ste dnešný svet internetových platforiem s tým, čo poskytujú pre užívateľov popísali niekomu z roku 1989 ako futuristickú víziu, tak by vás vysmial. Vysmial by vás z naivného optimizmu. Také množstvo zábavy, informácii, pohodlia, efektívnosti a to všetko dostupné na pár klikov – a to všetko zadarmo? Nikto by vám neuveril.