PROBLÉM A AKTUÁLNOSŤ
Ľudia chcú všetko kupovať čo najlacnejšie a výrobcovia chcú všetko predávať čo najdrahšie. Ako k tomu príde, že sa na svete vôbec niečo kúpi a predá?
V tejto lekcii si vysvetlíme, ako túžby a možnosti kupujúcich súvisia s tým, čo ponúkajú výrobcovia. Kto koho ovláda – výrobcovia spotrebiteľa alebo spotrebitelia výrobcu? Ako cena tovaru a služieb ovplyvňuje ľudské rozhodovanie? Ako rôzne vonkajšie zmeny (technologický pokrok, nové produkty na trhu alebo emigrácia) ovplyvňujú ponuku a dopyt po tovaroch a službách?
Pochopenie zákonov ponuky a dopytu je kľúč, ktorým môžeme odomknúť množstvo – aj tých najzložitejších a najzamotanejších – ekonomických problémov (ako je napríklad rola vlády v ekonomike, pracovné vzťahy alebo konkurencia).
POJMY
| ZÁKLADNÉ POJMY | DOPLNKOVÉ POJMY |
| DOPYT označuje túžbu a schopnosť kúpiť si určite množstvo tovarov a služieb za rôzne ceny. | ZÁKON DOPYTU – čím je nižšia cena, tým je vyšší dopyt a čím je vyššia cena, tým je nižší dopyt. |
| PONUKA označuje túžbu a schopnosť predať určite množstvo tovarov a služieb za rôzne ceny. | ZÁKON PONUKY – čím je vyššia cena, tým je vyššia ponuka a čím je nižšia cena, tým je nižšia ponuka. |
| ROVNOVAŽNY BOD alebo EKVILIBRIUM označuje bod prieniku ponuky a dopytu, v ktorom dochádza k výmene. |
PRAKTICKÁ ČASŤ
1. CVIČENIE
★
Ako by tieto zmeny ovplyvnili dopyt a ponuku čízburgerov na Slovensku? Zvýšili by sa, znížili alebo by zostali rovnaké? Prečo?
* V tabuľke je vždy uvedená len jedna z viacerých možných odpovedí.
| ZMENA | DOPYT | PONUKA |
| 1. V meste otvorili novú fastfoodovú reštauráciu. | Dopyt po cheeseburgeroch sa nezmení. To, že sa objavila nová reštaurácia, ktorá cheeseburgery ponúka, ešte nevyhnutne neznamená, že sa objaví aj viac ľudí, ktorí ich budú chcieť jesť. | Ponuka cheeseburgerov sa zvýši. Na trhu je viac výrobcov, ktorí cheeseburgery ponúkajú. |
| 2. Zvýšila sa cena mlieka. | Dopyt po cheeseburgeroch sa nezmení. | Ponuka cheeseburgerov sa zníži, pretože sa zvýšili náklady na výrobu jedného cheeseburgera a dopyt sa nezvýšil. |
| 3. Začali sa letné prázdniny. | Dopyt po cheeseburgeroch sa zníži, keďže časť kupujúcich odišla na prázdniny a na dovolenku do zahraničia. | Po tom, čo sa znížil dopyt po cheeseburgeroch, výrobcovia znížia ponuku. |
| 4. Počet vegetariánov v krajine sa zdvojnásobil. | Zníži sa dopyt po cheeseburgeroch, keďže sa zúžil okruh potenciálnych zákazníkov. | Ponuka cheeseburgerov sa zníži. Výrobcovia budú chcieť zákazníkom dodávať tovar, po ktorom je dopyt, a preto niektorí z nich prejdú na výrobu vegetariánskych jedál. |
| 5. Zvýšila sa cena benzínu. | Zníži sa dopyt po cheeseburgeroch, pretože ľudia vydávajú veľa peňazí za bezín a na cheeseburgery im zostáva menej. | Ponuka cheeseburgerov sa zníži, pretože sa zvýšili náklady na výrobu jedného cheeseburgera a dopyt sa znížil. |
| 6. Rodičia začali svojim deťom dávať väčšie vreckové. | Dopyt po cheeseburgeroch sa zvýši, pretože si teraz deti môžu dovoliť viac cheeseburgerov. | Zároveň s tým, ako sa zvyšuje dopyt po cheeseburgeroch, sa zvýši aj ponuka. |
| 7. Cena hovädziny sa znížila, ale cena mliečnych výrobkov narástla. | Zníži sa dopyt po cheeseburgeroch, pretože ľudia namiesto cheeseburgerov jedia hovädzie pečene. Ale zároveň poklesnú náklady na výrobu cheeseburgeru, čo zníži jeho cenu a to zvýši dopyt po ňom. | Ponuka sa môže zvýšiť aj znížiť podľa toho, ktorý z dvoch efektov na dopyt preváži. |
| 8. Všetky školské jedálne sa zmenili na fastfoodové reštaurácie 9. Tridsať percent emigrantov sa vrátilo späť do svojej domovskej krajiny. | Dopyt po cheeseburgeroch sa zvýši, keďže teraz si ich kúpia aj deti, ktoré by si ich za normálnych okolností nekúpili. Zvýši sa dopyt po cheeseburgeroch, keďže časť navrátilcov je zvyknutá ich jesť. | Ponuka cheeseburgerov sa zvýši. Zároveň s tým, ako sa zvyšuje dopyt po cheeseburgeroch, sa zvýši aj ponuka. Výrobcovia budú ponúkať viac cheeseburgerov. |
| 10. Vedci vyvinuli nové zariadenie schopné vyrobiť čízburger za tri sekundy | Zo začiatku sa dopyt po cheeseburgeroch zvýši, pretože ľudia budú zvedaví, akú chuť majú cheeseburgery vyrobené týmto novým prístrojom. Tiež si ich budú radi kupovať preto, že budú rýchlo obslúžení. | Ponuka sa zvýši, pretože sa zvýši aj rýchlosť výroby cheeseburgerov, a teda zlacnie. |
| 11. Vláda zvýšila minimálnu mesačnú mzdu. | Dopyt po cheeseburgeroch sa zníži – ľudia jedia inde ako v stánkoch rýchleho občerstvenia, keďže zarábajú viac peňazí. | Ponuka cheeseburgerov sa zníži, pretože majitelia stánkov rýchleho občerstvenia si nemôžu dovoliť platiť svojim zamestnancom viac, a okrem toho sa znížil dopyt po cheeseburgeroch. |
| 12. V meste otvorili nový zábavný park. | Dopyt po cheeseburgeroch sa zníži, pretože peniaze, ktoré ľudia predtým dávali za cheeseburgery, teraz utrácajú v zábavnom parku. | Zároveň s tým, ako sa znižuje dopyt po cheeseburgeroch, sa zníži aj ponuka. |
| 13. Syr v hamburgeroch nahradili lacnejším syrovým produktom. | Dopyt po cheeseburgeroch sa nezmení, pretože ľudia nespoznajú rozdiel. | Zvýši sa ponuka cheeseburgerov, pretože teraz možno za tú istú cenu vyrobiť viac cheeseburgerov. |
| 14. Začal platiť zákaz vstupu maloletých a mladistvých osôb do fastfoodových reštaurácií. | Zníži sa dopyt po cheeseburgeroch, keďže sa znížil počet klientov stánkov rýchleho občerstvenia. | Zároveň s tým, ako sa znižuje dopyt po cheeseburgeroch, sa zníži aj ponuka. |
| 15. V médiách sa objavili správy o vedeckom výskume, ktorý dokázal, že fastfood je zdravý. | Dopyt po cheeseburgeroch sa zvýši, keďže všetci tejto štúdii uverili. | V reakcii na to, že sa zvyšuje dopyt po cheeseburgeroch, výrobcovia zvýšia ponuku. |
2. CVIČENIE
★ Potvrď alebo vyvráť mýtus.
Vyvracanie mýtov:
1. Ponuka nezávisí od dopytu.
Toto je mýtus. Ak existuje dopyt po nejakej veci, určite sa objaví aj ponuka. Keby ľudia začali jesť viac žabích stehienok, asi by sa v meste objavilo viac reštaurácií, ktoré by ich ponúkali. Ponuka a dopyt sú od seba vzájomne závislé. Nikto neponúka veci, ktoré nikto nechce kupovať.
2. Výrobca vládne trhu.
Mýtus založený na presvedčení, že spotrebiteľ je závislý od výrobcu. V skutočnosti je to naopak. Skutočným vládcom trhu je ten, kto nakupuje. A ak si výrobca chce zarobiť, musí vyrábať to, čo ľudia chcú. Predovšetkým ak čelí konkurencií ďalších výrobcov. V takom prípade sa výrobcovi neoplatí ponúkať taký tovar alebo služby, ktoré ľudia nechcú, a nemôže nič ponúkať za takú cenu, ktorú si kupujúci nemôžu dovoliť. Z toho vyplýva, že pravým vládcom trhu je kupujúci.
3.
Pre kupujúceho je ľahšie zmeniť žiadané množstvo tovaru než množstvo tovaru, ktorý ponúka výrobca.
Toto je pravda. Kupujúci sa slobodne rozhoduje, čo, kedy a v akom množstve si kúpi. Ak sa mu zníži príjem, môže sa rozhodovať pre lacnejší tovar, kupovať ho menej a niečoho sa zriecť úplne. Výrobca má menej na výber – každé rozhodnutie týkajúce sa zvýšenia alebo zníženia ponuky má vplyv na mnoho vecí (na rozhodnutie kupujúcich, platy zamestnancov, ďalšiu obchodnú činnosť jeho spoločnosti).
3. CVIČENIE
★ Uveďte príklad, kedy ste si všimli zmenu v dopyte. Spôsobilo ju zníženie alebo zvýšenie ceny tovaru či služby. Nakreslite krivku, ktorá bude zmenu znázorňovať. Presunie sa krivka doľava alebo doprava?
Príklad. Vo vedeckom časopise a v televízii sa objavila informácia, že pitie kávy zvyšuje inteligenciu. PRÍKLAD:
| CENA KÁVY (1 ŠÁLKA) | KÚPENÉ MNOŽSTVO |
| 50 centov | 6 šálok |
| 1 euro | 5 šálok |
| 2 eurá | 3 šálky |
| 3 eurá | 1 šálka |
4. CVIČENIE
★ Uveďte príklad, kedy ste si všimli zmenu v ponuke. Aký vplyv mala na cenu? Nakreslite krivku, ktorá ju bude znázorňovať. Presunie sa krivka doľava alebo doprava?
* Plán diskusie nájdete v doplnkových cvičeniach.
Priklad. Kaviareň si kúpila nový kávovar. Šálka kávy sa teraz dá pripraviť rýchlejšie a lacnejšie.
| POČET PRIPRAVENÝCH ŠÁLOK KÁVY/HOD. | CENA ŠÁLKY KÁVY |
| 1 000 šálok kávy | 5 eur |
| 800 šálok kávy | 4 eurá |
| 400 šálok kávy | 2 eurá |
| 200 šálok kávy | 1 euro |
5. CVIČENIE
★ Podľa údajov v tabuľke nakreslite krivky dopytu a ponuky krátkych komiksov. Odpovedzte na otázky.
| Cena v eurách za jednotku | Ponúkané množstvo v jednotkách za deň | Dopytové množstvo v jednotkách za deň |
| 1. | 45 | 195 |
| 2. | 75 | 150 |
| 3. | 105 | 105 |
| 4. | 135 | 60 |
| 5. | 165 | 15 |
Otázky:
1. Ak jeden krátky komiks stojí štyri eurá, koľko ich autori dokážu a chcú predať za deň? 135
2. Ak chcú autori predať 150 komiksov za deň, aká by mala byť cena jedného? 4,5
3. Ktorí autori dokážu a chcú predať viac komiksov: autori drahších alebo lacnejších? Prečo? Chcú predať viac, keď sú ceny vysoké, pretože za jeden kus tovaru dostanú viac peňazí.
Dokážu predať viac, keď sú ceny nižšie, lebo je po nich väčší dopyt.
4. Čo by mohlo podmieniť zvýšenie ponuky komiksov? Chceli by v tomto prípade autori predať komiksov viac alebo menej? Zvýšenie ponuky by mohlo spôsobiť použitie novej technológie, zdokonalený výrobný proces a pod., čo by znížilo náklady na výrobu komiksov. Preto autori budú za tú istú cenu chcieť predať viac komiksov.
5. Spočítajte cenu a počet komiksov pri trhovej rovnováhe.
rovnovážna cena je 3, počet 105
6. Čo je typické pre trh s krátkymi komiksami: nadbytok alebo nedostatok, keď jeden stojí štyri eurá? Čo by mali autori komiksov v tomto prípade robiť? Prebytok. Autori by mali povzbudiť predaj: znížiť cenu, zaplatiť si reklamu alebo komiksy vylepšiť.
7. Vaše nakreslené krivky možno zapísať pomocou rovnice. Vypočítajte ponúkané a dopytované množstvo pre cenu 6 eur, pričom rovnica na výpočet dopytu je Qd = 240 − 45P a rovnica na výpočet ponuky je Qs = 15 + 30P.
Dopytované množstvo = 240 – 45*6 = -30 to znamená, že zákazníci už nemajú záujem o komiksy.
Ponúkané množstvo = 15 + 30*6 = 195 to znamená, že autori komiksov sú ochotní ponúkať 195 komiksov a na trhu je veľká nerovnováha.
6. CVIČENIE
★
Na základe údajov vypočítajte, koľko tabletov môže a chce firma X kúpiť za rok za rôzne ceny uvedené v tabuľke. Dopyt po tabletoch vyjadruje rovnica: Qd = 500 – 2P. Nakreslite krivku dopytu. Vysvetlite závislosť medzi cenou tabletov a dopytovým množstvom.
| CENA (KUS/€) (P) | DOPYT (KUS/ROK) (QD) |
| 50 | 400 |
| 100 | 300 |
| 150 | 200 |
| 200 | 100 |
Závislosť medzi cenou tabletov a dopytom je teda negatívna: keď sa cena zvyšuje, dopyt sa znižuje.
7. CVIČENIE
★
Na základe údajov vypočítajte, koľko tabletov môže a chce firma X predať za rok za rôzne ceny uvedené v tabuľke. Ponuku tabletov je vyjadruje rovnica: Qs = 500 + 2P. Nakreslite krivku ponuky. Vysvetlite závislosť medzi cenou tabletov a ponúkaným množstvom.
| CENA (KUS/€) (P) | PONUKA (KUS/ROK) (QS) |
| 50 | 600 |
| 100 | 700 |
| 150 | 800 |
| 200 | 900 |
Čím je cena tabletov vyššia, tým viac ich výrobcovia chcú a môžu vyrobiť a ponuka je teda vyššia – a naopak: čím je cena nižšia, tým menej tabletov výrobcovia chcú a môžu predať a ponuka je teda nižšia.
DOPLNKOVÉ CVIČENIA
1. CVIČENIE
Plán diskusie o 3. cvičení
- Ako sa zmení tvoja možnosť kúpiť si kávu, ak sa zvýši jej cena?
Možnosť kúpiť si kávu sa zníži. Ako sa cena zvyšuje, môžeš si kúpiť čoraz menej kávy.
- Koľko kávy si si za 4 eurá mohol/-a kúpiť skôr a koľko teraz, keď cena stúpla?
Skôr si si mohol za 4 eurá vreckového kúpiť 6 šálok kávy a ešte ti zostalo na žuvačku. Po tom, čo stúpla cena kávy, môže si jej človek dovoliť menej. Ak dostávaš 4 eurá vreckového a káva stojí 3,60 eura, môžeš si kúpiť len jednu šálku kávy.
- Ako sa správa kupujúci, keď stúpa cena?
Pokiaľ cena stúpa a ľudia majú stále rovnaké osobné príjmy, kupujúci kupuje menej tovaru alebo si vyberá iný tovar či predajcu. Napríklad, ak kupujúci zistí, že v školskej jedálni je káva o polovicu lacnejšia ako inde, začne si ju kupovať tam. Prípadne si porovná náklady a úžitok a začne si namiesto šálky kávy kupovať čokoládu a jablko. Alebo sa rozhodne, že si kávu kupovať prestane úplne. Peniaze si namiesto toho začne šetriť a kávu bude piť len na návšteve.
2. CVIČENIE
Plán diskusie o 4. cvičení
1. Aké faktory spôsobujú, že sa zvyšuje ponúkané množstvo?
Keď sa zvyšuje dopyt, zvyšuje sa aj ponuka. Ľudia si toho chcú a môžu kúpiť viac, a preto výrobcovia vyrábajú viac tovaru a ponúkajú ho na predaj. A ak nie je možné tohto tovaru vyrobiť viac, hoci je po ňom veľký dopyt, výrobcovia môžu zvýšiť jeho cenu.
2. Aké faktory spôsobujú, že sa znižuje ponuka?
Keď sa znižuje dopyt, znižuje sa aj ponuka. Ak ľudia kupujú menej tovaru, výrobcovia ho tiež menej vyrábajú. Pokiaľ ho ľudia nekupujú, výrobcovia ho prestanú vyrábať a začnú vyrábať to, po čom je dopyt.
3. CVIČENIE
Prieskum medzi žiakmi, grafické znázornenie pomocou krivky, diskusia.
Spýtajte sa žiakov, kto z nich by si kúpil notebook za ceny, ktoré sú uvedené v tabuľke (začnite od najnižšej). Odpovede spíšte na tabuľu. Na základe získaných údajov narysujte krivku dopytu.
| CENA (€) | PREDANÉ MNOŽSTVO (KUS) |
| 30 | |
| 150 | |
| 450 | |
| 1 000 |
* Najviac žiakov si, samozrejme, bude chcieť kúpiť notebook za najnižšiu cenu. Avšak môžu sa nájsť aj takí, čo si notebook nebudú chcieť kúpiť vôbec, pretože ho nepotrebujú. Čo je úplne pochopiteľné – odráža to situáciu v reálnom dospelom svete. Pravdepodobne sa nájdu aj žiaci, ktorí budú chcieť notebook kúpiť za nízku cenu len preto, aby ho neskôr predali drahšie.
1. Aké faktory ste zhodnotili, než ste sa rozhodli notebook kúpiť za určitú cenu?
Najdôležitejším faktorom je cena. Ďalej – zhodnotenie potrebnosti (Potrebujem daný tovar?).
Porovnanie nákladov a úžitku (Oplatí sa mi notebook kúpiť za určitú sumu? Ako dlho by som musel/-a šetriť, aby som túto sumu dosiahol/-a? Ako dlho by som musel/-a pracovať, aby som si túto sumu zarobil/-a?)
a zhodnotenie alternatív (Mohol/-a by som si za túto sumu kúpiť niečo cennejšie?).
2. Za akú cenu by ste chceli notebook predať, keby ste boli výrobcom notebookov?
Z pohľadu výrobcu, samozrejme, zaznamenáte opačnú tendenciu – v záujme výrobcov je predávať za čo najvyššiu cenu.
Vedľa krivky dopytu na tabuľu narysujte aj krivku ponuky.
3. Aká je teda cena, s ktorou by boli spokojní ako kupujúci, tak i výrobca?
Krivky ponuky a dopytu majú opačný sklon, pretože zobrazujú odlišné veci – kupujúci chce nakupovať čo najviac a čo najlacnejšie, zatiaľ čo predajca chce predávať čo najviac a čo najdrahšie.
Tieto krivky sa však v jednom bode stretávajú. Tento bod predstavuje množstvo a cenu tovaru, za ktorú na trhu prebieha výmenný obchod. Je to vlastne miesto, kde sa zhodujú záujmy kupujúceho a výrobcu. Tento bod, kde sa tieto záujmy stretnú, ekonómovia nazývajú trhová rovnováha.
4. CVIČENIE
Príklad na výpočet.
Funkcia dopytu tovaru je vyjadrená takto: QD = 45 – 4P a funkcia ponuky takto: QS = 10 + 3P.
a) Vypočítajte rovnovážnu cenu P a trhovú rovnováhu Q. Zobrazte funkcie dopytu a ponuky:
b) Povedzme, že spoločnosť X stanovila maximálnu cenu tovaru, ktorá sa rovná 3 eurám. Vypočítajte výšku nedostatku alebo prebytku tovaru.
Odpovede:
a) QD= QS 45 – 4P = 10 + 3P P* = 5, Q* = 25
b) Pmax= 3 €, QD(3) = 45 – 4 * 3 = 33, QS(3) = 10 + 3 * 3 = 19, nedostatok tovaru: 33 – 19 = 14, spotrebitelia si za túto cenu budú chcieť kúpiť 33 kusov, ale výrobcovia za túto cenu budú chcieť vyrobiť len 19 kusov.
5. CVIČENIE
Hra, určená na ľahšie porozumenie závislosti ponuky a dopytu (v angličtine)
6. CVIČENIE
Utvrdí žiakov v pochopení podstaty základných téz. Požiadajte žiakov, aby si skúsili spomenúť, aký je zákon dopytu a zákon ponuky. Mali by ich opísať, vysvetliť a ilustrovať príkladom.
ZÁKON DOPYTU – čím je nižšia cena, tým viac tovaru a služieb si ľudia chcú kúpiť, a čím je vyššia cena, tým je nižší dopyt, pretože si tovar či služby chce kúpiť menej ľudí.
Príklad: Ľudia tú istú čokoládu budú kupovať viac, keď bude stáť 30 centov, ako keď bude stáť 1 euro. V záujme kupujúceho je kúpiť si čo najviac tovaru za čo najnižšiu cenu.
ZÁKON PONUKY – čím je vyššia cena, tým viac tovaru a služieb môžu výrobcovia ponúknuť. Príklad: Výrobcovia ponúkajú na predaj viac čokolády, keď jedna tabuľka stojí 1 euro, ako keď stojí 30 centov. V záujme výrobcu je mať čo najväčšie zisky. Čím je cena tovaru vyššia, tým viac ho chce predať, a preto ho ponúka viac.
7. CVIČENIE
Vyskúšajte cvičenie, ktoré vymyslela učiteľka Jurga Politienė na túto tému!
doplnkové texty
Prečo dopyt klesá?
Dopyt a ponuka sú základné a najdôležitejšie koncepty v ekonómii.. Dopyt zjednodušene hovorí o tom, koľko vecí ľudia chcú kúpiť pri rôznych cenách. Dopyt je vzťah medzi množstvom produktu a cenou na trhu. Pričom ekonómovia tvrdia, že tento vzťah je nepriamo úmerný. Keď cena niečoho vzrastie, ľudia budú dopytovať menšie množstvo. A naopak, keď cena klesne, ľudia chcú daný produkt viac.
Cenou môže byť hocičo, čo ľudia považujú za náklady na získanie produktu, služby, či stavu.. Napríklad u futbalistov môže byť cena za ochotu faulovať výška trestu. Ekonómovia tak predpokladajú, že keď sa zvýšia tresty za fauly, t.j. keď vzrastie cena faulovania (napr. by prestala existovať žltá karta a fauly by boli hneď trestané červenou), tak futbalisti budú menej faulovať. Na druhej strane si predstavte futbalový zápas, kde by faulovanie nemalo svoju cenu. Bolo by bezplatné. Futbal by sa tak zmenil na boxerský ring. Príklady fungovania tohto konceptu tak môžete vidieť všade okolo seba.
Najčastejšie sa však klesajúci charakter dopytu ilustruje na obchodných vzťahoch. Čo urobia obchodníci ako prvé, keď chcú predať viac svetrov? Znížia jeho cenu. Vedia, že ľudia zareagujú na nižšie ceny väčšími nákupmi.
Graf 1:
Túto reakciu ľudí môžete vidieť na grafe 1. Na zvislej osi sú rôzne možné ceny svetra (od 0 po 50 eur) a na horizontálnej osi je množstvo kúpených svetrov (od 0 po 10). Ako čítať a chápať tento jednoduchý, no o to dôležitejší graf? Začnime so situáciou, ktorá je znázornená bodom A . V tomto bode je cena svetra 40 eur a zákazníci sú ochotní za túto cenu kúpiť 2 svetre. Predpokladajme, že sa pomaly blížia Vianoce a obchodník sa potrebuje zbaviť zásob predtým, ako nakúpi nové veci na vianočné trhy. Spraví jednoduchú vec: rozhodne sa znížiť cenu a tým sa dostaneme do bodu B. Zníži tak cenu na 10 eur a počet predaných svetrov vzrastie na 10.
Základný a najdôležitejší koncept v ekonómii je pomerne jednoduchý. Vyjadruje nepriamo úmerný vzťah medzi cenou a dopytovaným množstvom. Keď rastie cena, klesá dopytované množstvo a naopak. V rôznych situáciách z tohto jednoduchého konceptu však vyplývajú už nie tak jednoduché a intuitívne závery.
Zoberme si dopyt po rope. Ropa je základnou surovinou pre výrobu množstva tovarov a poskytovanie množstva služieb. Z ropy sa vyrábajú plastové výrobky, lieky, hnojivá, pesticídy, asfalt, mazacie oleje a pohonné hmoty pre automobily a lietadla. Ak sa pustíme do sledovania vplyvu zmeny ceny ropy na dopytované množstvo, uvidíme omnoho pestrejší obrázok s dôsledkami, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné…
Predpokladajme, že cena ropy je na svetových trhoch nízka, napr. bod B na grafe (10 eur za galón). To znamená, že ľudia budú dopytovať vysoké množstvo ropy a budú ho používať okrem dôležitých vecí ako výroba liekov, pesticídov a ako palivo do lietadiel, tak aj na subjektívne menej hodnotné použitia ako asfaltovanie ciest alebo výroba plastových kačičiek do vane. Náhle sa však situácia na svetových trhoch s ropou zmení (napr. vypuknú nepokoje v krajinách vyvážajúcich ropu) a celkové množstvo ropy poklesne. Výsledkom tejto zmeny bude, že niektorí ľudia s niektorými ich využitiami odložia svoju spotrebu. Jednoducho nebude dosť ropy na všetky jej doterajšie využitia.
Nedostatok ropy bude postupne tlačiť na rast cien. A tento postupný rast cien zabezpečí (posun z bodu B do bodu A, kde je cena za galón 40 eur), že svoju spotrebu odložia výhradne tí ľudia, ktorí si služby ropy cenili najmenej. Ropa sa tak už následne nebude používať na menej hodnotné využitia, ako napr. na asfaltovanie ciest (začnú sa stavať skôr betónové cesty) a ani na množstvo výrobkov z plastu ako kačičky do vane (deti sa začnú hrať s drevenými loďkami). Vidíme tak, že fungovanie cenového mechanizmu spolu s klesajúcim dopytom zabezpečili, že ropy sa vzdali práve tí ľudia, ktorí ju potrebovali najmenej. A naopak ropu ostali používať ľudia na služby, ktoré si vážia vysoko: napr. výroba liekov a cestovanie autami a lietadlami. To je presne to, čo by sme chceli od mechanizmu, ktorý má alokovať zdroje efektívne.
Ak by však cena ropy narástla ešte viac (napr. na 45 eur za galón), možno by ľudia začali využívať ropu menej aj na jazdenie autom (začali by si kupovať menšie autá, jazdiť viac spolu a možno by prešli časom na elektromobily). A ropa by sa využívala už len na najdôležitejšie potreby, za ktoré sú ľudia ochotní platiť najviac. Napr. lieky a umelé hnojivá.
Aplikácia: ekonómia a futbal
Napriek tomu, že ekonómiu si ľudia spájajú výhradne s peniazmi a cenami, ekonómia skúma predovšetkým konanie ľudí. Z toho dôvodu môže ekonómia vniesť pochopenie aj do rôznych činností, ktoré ľudia vykonávajú. Napríklad hranie futbalu.
Futbalisti sú často označovaní za padavky a slabochov, ktorí len filmujú a nedokážu ustáť žiadny fyzický súboj. Čo fyzický súboj, ani len najmenší dotyk! Pri hľadaní príčin sa následne často odkazuje na zženštilosť futbalistov, či ich nízky prah bolesti.
Toto je však vysvetlenie, ktoré by nemalo uspokojiť žiadneho ekonóma. Ekonómovia pristupujú k ľudom bez predsudkov. Neberú vysvetlenie, že niekto sa správa systematicky inak preto, že je „iný“. Keď vidí ekonóm veľké autá v USA a malé v Európe, neuspokojí sa s vysvetlením odkazujúcim na rozdiely v kultúre alebo v životnom štýle. Skôr zameria pozornosť na rozdiel v obmedzeniach, ktorým musia jednotlivci pri rozhodovaní čeliť – v tomto prípade v rozdielnej cene benzínu. Obdobne ani v prípade futbalistov by sa ekonóm nemal uspokojiť s nejakým ad hoc vysvetlením odkazujúcim na nedostatočnú mužnosť, prah bolesti či charakter futbalistov.
A ako by teda malo vyzerať vysvetlenie lahodiace ušiam ekonóma? V srdci ekonómie ležia jednoduché tvrdenia o nemenných vzorcoch správania sa ľudí. Na jednej strane, ak sa niečo stane relatívne lacnejšie, chceme toho viac a naopak, keď sa niečo stane relatívne drahšie, naša ochota kupovať klesá (klesajúci dopyt). Na druhej strane, keď sa stane nejaká činnosť relatívne viac výnosnou, robíme jej viac a keď výnos z nej poklesne, klesá aj naša ochota vykonávať túto činnosť (rastúca ponuka).
Najväčšie nedorozumenie medzi laickou verejnosťou a ekonómami je, že verejnosť si ekonómov predstavuje ako ľudí s kalkulačkou, ktorí hovoria výhradne o monetárnych stimuloch, peniazoch. Nie je tomu tak. Ekonómovia hovoria o hocičom čo konkrétne – vy – považujete za výnosy a náklady. Výnosmi manželstva pre ženu môže byť nový šperk a pocit bezpečia a istoty, pričom nákladmi je vydržať tie týždne s jej mužom počas majstrovstiev vo futbale. Týmto sa znova dostávame k futbalu. Kde sa pokúsime vysvetliť patologický sklon futbalistov k filmovaniu na základe špecifických podnetov a obmedzení, ktorým čelia pri hraní futbalu.
Futbal je oproti iným kolektívnym športom charakteristický tým, že v ňom padá relatívne málo gólov, oproti iným kolektívnym športom. V priemernom hokejovom zápase je takmer 60 striel na bránu, kým vo futbale necelých 20. To znamená, že jeden gól má v zápase veľkú váhu. Určite vyššiu ako v ostatných športoch. Druhou dôležitou charakteristikou futbalu je spôsob realizácie pokutového kopu, t.j. trestu za faul v pokutovom území. Nastavenie parametrov ako vzdialenosť pokutového kopu od bránky, veľkosť bránky a veľkosť lopty tvoria situáciu, kedy je pravdepodobnosť úspešnosti pokutového kopu pomerne vysoká a to až 75-80%.
Tieto dve charakteristiky spolu vytvárajú takú štruktúru podnetov, ktoré racionálneho futbalistu pobádajú (neznamená, že nútia) filmovať pred bránou pri akomkoľvek najmenšom dotyku s protihráčom. Ak totižto v tomto filmovaní uspeje, má pomerne vysokú pravdepodobnosť, že sa jemu alebo jeho spoluhráčovi podarí dať gól a navyše, že tento gól rozhodne zápas.
Druhou stranou rovnice podnetov, ktorým čelia futbalisti, sú náklady filmovania. Tie sú relatívne nízke – žltá karta a strata lopty. Určite protistrana nedostane možnosť kopať pokutový kop. A aj tieto nízke náklady sa rátajú, len keď rozhodca odhalí podvodníka. To sa však nie vždy podarí. A to aj s novými kamerovými systémami.
Otázkou ostáva – sú futbalisti motivovaní padať a filmovať aj mimo pokutového územia? A odpoveď je áno, sú. Aj za predpokladu, že väčšina faulov je mimo jedenástky a rozhodca neodpíska každý nafilmovaný faul, ktorý si herec-futbalista „vyžiadal“, vytvára táto situácia niečo ako budúci záväzok. Aj rozhodca je iba človek, ktorý sa musí navyše rozhodovať v priebehu sekundy (často bez možnosti využiť moderné technológie) a podlieha pritom emóciám a tlaku. V prípade, že neodpíska niekoľko kontroverzných situácií v neprospech jedného tímu, vytvára to uňho pocit záväzku, že niektorú ďalšiu – aj keď možno taktiež kontroverznejšiu situáciu – im už odpíska. Žiadny rozhodca predsa nechce vyzerať, že systematicky nadržiava jednému tímu. A práve tá ďalšia kontroverzná situácia môže byť pokutový kop. Hráči tak svojím simulovaním vytvárajú kapitálové investície v očakávaní budúcich výnosov – a tie sú, ako sme ukázali, relatívne vysoké oproti iným športom.
Všetky tieto vyššie popísané faktory vytvárajú tlak na vyhľadávanie situácií, kde môžu futbalisti využiť herecké schopnosti. Ak by chcel niekto znížiť počet simulantov a spraviť z futbalistov „tvrdších chlapov“, pomohlo by zväčšenie vzdialenosti pokutového kopu od bránky, čo dá väčšiu šancu brankárom a zníži tak očakávaný výnos z filmovania. Alebo zmeniť parametre vo futbale tak, aby v ňom padalo viac gólov (menšie ihrisko).
Najdôležitejším záverom však je, že futbal ako šport neselektuje zoženštených športovcov, ktorí majú nízky prah bolesti, či patologický sklon ku klamaniu. Futbalisti sú úplne rovnakí ako ostatní profesionálni športovci; jediný rozdiel je v prostredí a obmedzeniach, za ktorých sa rozhodujú a ktorým musia pri snahe o víťazstvo čeliť. Je to samotný futbal a jeho pravidlá, ktorý spája niekoľko špecifických obmedzení a vytvára prostredie, kde sú očakávané výnosy z filmovania relatívne vysoké a naopak náklady nízke.
Prečo ponuka rastie?
Ponuka hovorí o vzťahu medzi cenou a ponúkaným množstvom. Inak povedané o tom, koľko sú producenti schopní a ochotní ponúknuť tovarov a služieb za rôzne ceny. Ekonómia nás učí, že ponuka je rastúca, to znamená, že ak narastie cena nejakého tovaru, producenti ho budú ponúkať vo väčšom množstve. Dôvod, prečo je tomu tak, si ukážeme na príklade ropy a vplyvu zmeny jej ceny na ponúkané množstvo.
Ropa sa nachádza po celej Zemi na rôznych miestach. Od zamrznutej Aljašky až po rozpálené púšte na Blízkom východe. Pritom však nie je všade rovnako ťažké (nákladné) ju vydolovať. Napr. na spomínanej Aljaške je to relatívne zložité a vyťaženie jedného barelu tam stojí asi 10 dolárov. Zatiaľ čo v Saudskej Arábii je to len 2 doláre na barel.
Keď je cena ropy relatívne nízka, tak jediní producenti ropy, ktorí dokážu ťažiť ropu so ziskom, sú tí s nízkymi nákladmi (bod A na grafe a Saudská Arábia na glóbuse). Keď však začne z nejakého dôvodu cena rásť (napr. niekto vynájde tryskový motor do lietadiel), začne rovnako rásť aj počet producentov, pre ktorých sa ťaženie stane rentabilné. Ak narastie cena na 40 dolárov za barel (bod B na grafe), začne sa ťažiť ropa aj na Aljaške. S cenou tak vzrastie aj celková produkcia ropy. Inak povedané, ponuka predstavuje priamoúmerný vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom.
Graf 1
Cena reguluje to, kto sa pustí do ťaženia ropy. A umožní to predovšetkým tým, ktorí dokážu vyťažiť ropu najjednoduchšie a s minimálnymi nákladmi. Ako však rastie cena ropy, pustia sa do jej produkcie aj miesta s menej dobrými podmienkami pre jej ťažbu. Inak povedané, ako cena ropy ide hore, tak hĺbka ropných vrtov môže ísť nižšie.
Ako vzniká rovnovážna cena
Dopyt a ponuka ukazujú, ako spotrebitelia a producenti reagujú na zmeny cien. Ich reakcie sú opačné. Keď vzrastie cena, spotrebitelia dopytujú menej a naopak producenti ponúkajú viac. Stretom týchto rôznych reakcií vzniká v hospodárstve to najdôležitejšie: rovnovážna cena.
Rovnovážna cena (C E) je cena, pri ktorej sa dopytované množstvo rovná ponúkanému množstvu (M E). Inak povedané, pri tejto cene producenti vyrábajú presne toľko, koľko sú ochotní spotrebitelia spotrebovať.
Prečo by však práve toto mala byť rovnovážna cena? Skúsme sa pozrieť, čo by sa stalo, keby bola na trhu cena C 1 (cena nad rovnovážnou úrovňou). Predstavme si napríklad, že cena ropy by vzrástla na 40 eur za barel. V takejto situácii by na strane dopytu používali ropu len tí spotrebitelia s najintenzívnejšou potrebou a najväčšou ochotou platiť (napr. na lietanie lietadlom). To znamená, že dopytované množstvo by bolo veľmi malé. Na druhej strane by však boli ochotní ťažiť ropu skoro všetci možní producenti. A to aj tí v najhorších podmienkach na Aljaške. Teda ponúkané množstvo by bolo vysoké.
Ekonómovia hovoria, že v takejto situácii by bol na trhu prebytok, alebo previs ponuky nad dopytom. Čo to znamená? Producenti v tejto situácii nemôžu predať tak veľa, ako produkujú. Následkom toho majú motivácie znižovať svoje ceny, aby dokázali predať viac ako ich konkurenti. Všimnite si jednu dôležitú vec, ktorá vyplýva z tohto modelu. Producenti nesúťažia so spotrebiteľmi, ale medzi sebou navzájom. Konkurencia tak nie je boj producentov proti spotrebiteľom, ale súťaž medzi samotnými producentmi, kto dokáže ponúknuť nižšiu cenu (alebo vyššiu kvalitu).
Táto súťaž pomôže odstrániť z trhu neefektívnych producentov, ktorí produkujú pri vysokých nákladoch a plytvajú tak zdrojmi. Na druhej strane so súťažou producentov v znižovaní ceny bude rásť množstvo využití ropy pre spotrebiteľov. Možno sa znova začnú z ropy asfaltovať cesty. Výsledkom týchto procesov bude nižšia cena, pri ktorej sa ponúkané množstvo priblíži tomu dopytovanému.
Obdobné mechanizmy sa spustia aj v prípade, keby bola na trhu cena C 2 (cena pod rovnovážnou úrovňou). Predstavme si, že by cena ropy klesla na 10 eur za barel. Pri takejto nízkej cene by dokázali ťažiť len tí najefektívnejší producenti. Teda ropy by sa ťažilo len relatívne málo. Na druhej strane by sa ropa u spotrebiteľov používala na všetko možné aj nemožné. Ropa by bola taká lacná, že by sa z nej vyrábali aj veci, ktoré ľudia až tak moc nepotrebujú (napr. kačičky do vane). Tento stav, ktorý ekonómovia nazývajú nedostatok, by však nebol stabilný. Keďže ropy by bolo málo, konkurencia na strane spotrebiteľov by viedla k rastu ceny. Tí spotrebitelia, ktorí chcú ropu používať na dôležitejšie veci, by boli ochotní zaplatiť viac ako tí, ktorí ju až tak moc nepotrebujú. Cena by tak rástla až do momentu, kedy by sa dopytované množstvo nerovnalo ponúkanému. A znova konkurenčný boj neprebieha medzi producentmi a spotrebiteľmi, ale v tomto prípade medzi samotnými spotrebiteľmi a ich ochotou platiť.
Vidíme tak, že ak je na trhu iná cena ako rovnovážna cena, tak sily poháňané vlastným záujmom producentov a spotrebiteľov tlačia na zmenu ceny smerom k rovnováhe. Cez zmenu ceny sa tak vyrovnáva ochota kupovať s ochotou produkovať. Cena je ten harmonizačný nástroj, ktorý zlaďuje záujmy všetkých strán na trhu. Keď sa pozrieme, čo sa vlastne deje v ekonomike pri rovnovážnej cene, tak zistíme, že:
- Iba tí spotrebitelia, ktorí si cenia ropu dosť na to, aby zaplatili náklady potrebné na jej vyprodukovanie, sa dostanú k jej spotrebovaniu
- Iba tí producenti, ktorí dokážu vyrábať dosť efektívne, aby uspokojili spotrebiteľskú ochotu platiť, sa dostanú k jej ťažbe.
Inými slovami ekonómovia hovoria, že pri rovnovážnej cene sú všetky možné vzájomne výhodné výmeny uskutočnené. Neexistuje žiadny priestor pre zmenu rozhodnutia, ktoré by prinieslo dodatočný úžitok obom stranám. Všetky tieto rozhodnutia už totižto boli vykonané (ľavá časť grafu vyfarbená na modro). Ak by za tejto situácie začal nejaký producent ťažiť niekde ropu, tak náklady na vyťaženie týchto dodatočných barelov ropy by nepokryli úžitok, ktorý by z nej mali dodatoční spotrebitelia. Ťažil by totižto v pomerne nehostinných podmienkach, pre uspokojenie pomerne nedôležitých potrieb (pravá časť grafu vyfarbená na červeno).
Graf 2
Fungovanie takéhoto cenového mechanizmu je jeden z dôvodov, prečo Adam Smith, otec ekonómie, povedal, že podnikateľov vedie neviditeľná ruka. Každý z aktérov totižto sleduje len svoj vlastný záujem (predať najdrahšie, nakúpiť najlacnejšie) a pritom ich interakcia formovaná zmenou cien vedie k zvyšovaniu spoločenského blaha – ťaženie ropy len na správnych miestach a spotrebovanie ropy len na správne potreby. Tento jav ekonómovia nazývajú efektívna alokácia zdrojov.
V reálnom svete samozrejme nie je dosahovanie rovnovážnej ceny také jednoduché, ako sme ukázali na grafe vyššie. V skutočnosti nie je na trhu nikdy dosiahnutá rovnovážna cena z dôvodu neustálych zmien množstva faktorov, ale existuje tendencia posúvať výrobu a spotrebu smerom k rovnováhe. To, ako sa tak deje a predovšetkým kto je za to zodpovedný, je popísané v časti venovanej kľúčovej funkcii podnikateľa v ekonomike.
Aplikácia: Vianočný zázrak, pomaranče
Každým dňom je vonku menej svetla a väčšia zima. Už napadol aj prvý sneh. Doma sa varí, pečie a chystá štedrovečerný stôl. Mama vytiahne pomaranče. Všetky čerstvé a dozreté. Ako je to možné? Veď nie je dosť svetla a zem je už dávno zamrznutá. Ako sa sem dostali? Kto to celé naplánoval a zariadil? Toto sú pravdepodobne otázky, ktoré sa nespýtate vašej mamy, keď položí misu s ovocím na stôl. Ale mali by ste! Tie najväčšie zázraky sú často ukryté v tom, čo dnes považujeme za samozrejmé.
Pomaranče však neboli vždy samozrejmosťou. Stačí sa spýtať vašich rodičov. Navyše v dobách minulého režimu ste našli na vyššie položené otázky pomerne priamočiaru odpoveď. Existovali totiž súdruhovia priamo zodpovední za oblasť pestovania ovocia a súdruhovia priamo zodpovední za plánovanie, dovoz a umiestnenie aj našich pomarančov. Paradoxne však to, že ste dostali priamu odpoveď a existovali komisie a ľudia zodpovední za plánovanie spôsobilo, že tých pomarančov ste na štedrovečernom stole moc nenašli.
Dnes na vyššie položené otázky nenájdete priamu odpoveď. Pomaranče sa pestujú po celom svete. Ten váš môže byť kľudne z Brazílie, Floridy, Kalifornie, Mexika, Pakistanu, Číny, Indie, Iránu, Egypta, Turecka, či teoreticky z holandských skleníkov. A kto ich vypestovanie a transport naplánoval a realizoval? Doslova milióny ľudí spolupracovalo, aby sa pomaranč objavil na vašom stole. V prvom rade ste potrebovali semienka. Na ich produkciu sa špecializuje po svete množstvo spoločností. Potom potrebujete zamestnancov s náradím a špeciálnymi traso-kombajnami, ktoré pomáhajú pri zbere. Ďalej potrebujete lode, kontajnery a špeciálnu skladovaciu technológiu. Následne centrálny sklad a nakoniec malé miestne potraviny, kde vaša mama spraví štedrovečerný nákup.
Ak však chcete spoznať skutočnú odpoveď, musíte ešte každú tuto činnosť rozmeniť na drobné. Kto vyrába mechanické pásy v spoločnostiach na výrobu semienok; kto vyrába stroje, ktorými sa vyrábajú stroje pre zamestnancov a kto zostrojil ten šialený traso-kombajn; odkiaľ je oceľ použitá na lodiach a kontajneroch; kto najal výskumníkov na vytvorenie skladovacích technológií a zabezpečil prepravu medzi rôznymi kontinentmi? A na záver kto zabezpečil, že 24. decembra budú otvorené miestne potraviny, kde bude čakať usmiata predavačka? Toto sú všetko otázky, na ktoré potrebujete poznať odpoveď, aby ste dokázali vysvetliť vianočný zázrak – pomaranče na štedrovečernom stole v decembri.
Jedno možné vysvetlenie je, že máte oveľa, oveľa viac kamarátov ako ste si doteraz mysleli. Možno všetci títo ľudia mysleli na vás a na váš štedrovečerný stôl, keď robili svoju robotu. Jednoducho im ležalo na srdci, aby ste po hektickom týždni zažili rodinnú pohodu aj s tuctom pomarančov. Alebo to bolo celé inak a koordináciu týchto miliónov ľudí zabezpečilo Oddelenie ústredného orgánu pre pomaranče. To naplánovalo každý jeden úkon, každého zamestnanca a prístroja zapojeného do pestovania vášho pomaranča od semienka až po váš štedrovečerný stôl.
Musím vás však sklamať. Aj napriek vášmu veľkému počtu priateľov na facebooku je prvá možnosť nepravdepodobná. Nikto nepozná toľko ľudí, aby mu vypestovali a dopravili pomaranč na 24. decembra. Rovnako druhá možnosť sa nezdá byť moc realistická. Spomínaní súdruhovia z minulého režimu sa o niečo také snažili a tie pomaranče sa na štedrovečerný stôl jednoducho nedostali.
Je tu však aj tretia možnosť. Neintuitívna a voľným okom ťažko pozorovateľná. Celý tento orchester miliónov činnosti diriguje niečo, čo ekonómovia nazývajú neviditeľná ruka trhu. Inak povedané, nikto z tých miliónov ľudí, ktorí pomohli naservírovať pomaranč na váš stôl vás nepoznal a nie to sa ešte zaujímal o vaše potreby a nikto z týchto miliónov ľudí nebol v pozícii vedúceho, nikto to celé neriadil. Jednoducho každý sledoval svoj vlastný záujem za prítomnosti určitých inštitucionálnych podmienok.
Predovšetkým rešpektovania zmluvných vzťahov, t.j. nadbytok a nedostatok sa rieši predajom a kúpou, a nie násilím a kradnutím. Výsledkom sú ceny a cenová štruktúra, ktorá usmerňuje aktivitu miliónov ľudí bez toho, aby si toho vôbec boli vedomí. Ak chceme pochopiť, ako sa dostal pomaranč až na váš stôl a zodpovedať vyššie položené otázky, musíme sa pozrieť bližšie na fungovanie tejto cenovej koordinácie bez koordinátora.
Predstavte si, že v novembri zdražela ropa, lebo v Číne sa milióny nových zákazníkom dostali k automobilom. Táto zmena ceny vyslala signál naprieč ekonomikou a nenávratne pozmenila štruktúru výroby a spotreby. Dotkla sa dokonca aj pomarančov. Dovtedy pestované pomaranče v holandských skleníkoch sa kvôli vysokej spotrebe energie stali nepredajné. To mierne zvýšilo výnosnosť pomarančového priemyslu, na ktorý zareagovali farmári z Brazílie, kde na proces zrenia nevyužívajú ropu, ale slnečné lúče. Uvoľnené kapacity v holandskom pomarančovom priemysle sa presunuli do iných oblastí, predovšetkým pestovania tulipánov. Tie sa tak stanú relatívne lacnejšie ako po minulé roky a o 4 mesiace neskôr na sv. Valentína dostane svoj tulipán viac žien, ako keby sa v Číne nezačalo viac jazdiť.
Žiadny plánovač by nikdy nedokázal odhadnúť a naplánovať všetky reakcie na viac automobilov v Číne. A je ich určite oveľa viac ako väčšia produkcia tulipánov v Holandsku, viac zasadených pomarančovníkov v Brazílii a zmena spotrebiteľského správania sa 14. februára. Ani milióny ľudí, ktorí zmenili svoju prácu, podnikanie, či nákup netušia, prečo tak spravili. Napriek tomu výsledkom ich autonómneho a decentralizovaného rozhodovania je harmónia plánov a koordinácia činnosti miliónov ľudí, ktorí využili svoje vedomosti o tom, ako najlepšie zareagovať na zmeny cien. A tento systém funguje napriek tomu, že aj v súčasnosti existuje skupina súdruhov, ktorí radi vedome zasahujú do jeho fungovania. Akékoľvek dovozy čerstvej zeleniny a ovocia do EÚ prechádzajú sitom zložitých ciel a taríf, ktoré ich predražujú a skresľujú signalizačnú úlohu cien.
Teda odpoveď na otázku odkiaľ sa na vašom stole vzali pomaranče a koľko stáli je závislá okrem iného aj od toho, či si niekoľko mesiacov pred tým nejaký 托馬什 (Tomáš) v Číne kúpil nové auto alebo nie. Trhová ekonomika je tak neuveriteľne komplexne prepojený systém. A pritom nikto nie je zodpovedný za jej plánovanie a riadenie, resp. presnejšie povedané každý je. Každý svojím vlastným rozhodnutím založenom na sledovaní relatívnych cien a sledovaní svojho vlastného záujmu prispieva k tomu, že dostávame maximálnu možnú hodnotu z obmedzených zdrojov. V tomto prípade pomaranč na štedrovečerný stôl. A to je ten pravý vianočný zázrak.
Elasticita dopytu a ponuky
Už sme si v predchádzajúcich článkoch ukázali, ako jednotliví aktéri trhu reagujú na zmeny cien. Ukázali sme si, že spotrebitelia reagujú nepriamo úmerne – cena vzrastie a oni kupujú menej. Zatiaľ čo producenti reagujú priamo úmerne – cena vzrastie a oni sú ochotní predávať viac. Teraz sa zameriame na otázku aká silná je táto reakcia. Ak teda cena vzrastie o 10 % o koľko percent menej nakúpia spotrebitelia a koľko percent viac budú ochotní producenti vyrábať? Inak povedané, bude nás zaujímať elasticita dopytu a ponuky.
Hovoríme, že dopyt a/alebo ponuka je silno elastická, keď len nepatrná zmena ceny vyvolá silnú reakciu na strane dopytového alebo ponúkaného množstva. A naopak dopyt alebo ponuka je neelastická, keď veľká zmena ceny vyvolá len relatívne malú alebo až skoro žiadnu zmenu dopytovaného a ponúkaného množstva.
Graficky sa táto intenzita reakcie – elasticita zachytáva sklonom dopytu, či ponuky. Čím je dopyt alebo ponuka vertikálnejšia, tým je menej elastická. A naopak. Horizontálnejší dopyt alebo ponuka značí vysokú elasticitu.
Graf 1
Čo určuje elasticitu dopytu? Kľúčovým faktorom je dostupnosť substitútov. Teda dostupnosť možných náhrad. Ak má nejaký statok (chleba) veľa možných náhrad (rožok, bageta, žemľa), tak je jeho dopyt relatívne elastický. To znamená napríklad, že keď vzrastie cena chleba, tak je pre spotrebiteľov chleba pomerne ľahké ho nahradiť rožkom, bagetou alebo žemľou a tak dopyt po chlebe poklesne rapídne (D1 na grafe). Naopak existujú statky ako napr. soľ, ktoré sa nahrádzajú len ťažšie a preto je dopyt po nich menej elastický (D 2 na grafe). Keď vzrastie ceny soli, ľudia neprejdú tak ľahko k alternatívam a budú ju nakupovať aj napriek vyššej cene.
Čo určuje elasticitu ponuky? V tomto prípade je kľúčovým faktorom schopnosť výrobcov rozširovať výrobné kapacity. Ak dokážu producenti zvýšiť výrobne kapacity pomerne rýchlo, keď vzrastie jeho cena, tak je ponuka elastická. Príkladom môže byť výroba zmrzliny. Počas leta dokážu výrobcovia jednoducho zvýšiť svoje výrobné kapacity a zareagovať na vyššiu cenu vyššou ponukou. Naopak ak si zvýšenie produkcie vyžaduje veľké dodatočné náklady a čas, tak bude ponuka neelastická – nebude reagovať intenzívne na zmeny cien. Príkladom môžu byť umelecké diela, ktoré si vyžadujú dlhý čas a nie je možné jednoducho najať dodatočných 250 umelcov, keď vzrastie ich cena.
Elasticita je dôležitá pri popisovaní množstva ekonomických fenoménov. Ak chcete napríklad vedieť, kto zaplatí spotrebnú daň z cigariet, musíte poznať relatívne elasticity medzi ponukou a dopytom. Keďže fajčiari nedokážu jednoducho nahradiť svoju závislosť na cigaretách, budú to práve oni, kto spotrebnú daň zaplatí. Z rovnakého dôvodu je táto daň obľúbená u štátnych úradníkov. Fajčiari totiž na zvýšenie daní reagujú len slabým obmedzením svojej spotreby, čo pomáha napĺňať štátnu kasu. Výsledkom je potom stav, že na Slovensku tvoria dane takmer 80 % z ceny krabičky cigariet. Človek ktorý vyfajčí denne jednu krabičku, tak zaplatí na daniach viac, ako zaplatí na dani z príjmu človek s priemerným platom.
Róbert Chovanculiak