ÚVOD DO TÉMY
V Slovenskej republike ich väčšinou dostávame raz za mesiac a mnoho ľudí by chcelo, aby boli vyššie. V roku 2000 bola ich priemerná výška 668 € a odvtedy narástli o viac 50%. Máte pravdu, reč je o reálnych mzdách a platoch.
Ľudia chcú, aby ich schopnosti, vedomosti, energia a čas boli náležite ocenené. A najjednoduchším spôsobom ocenenia sú peniaze. Často sa stretávame s názorom, že výška mzdy a platu sa riadi tým, ako je zamestnávateľ láskavý. Preto príslovie „tvoja mzda je tvoja cena“ znie veľmi odvážne – ťarchu zodpovednosti za výšku platu totiž zvaľuje na konkrétneho človeka.
V tejto kapitole si vysvetlíme, kto stanovuje výšku mzdy, ako zvýšiť svoju cenu, aký vplyv má stanovenie minimálnej mzdy na mladých ľudí, ktorí práve vstupujú na trh práce, a či je správne, aby obľúbení umelci zarábali viac ako učitelia a lekári (ktorých služby majú podľa všetkého pre spoločnosť väčší význam).
POJMY
| ZÁKLADNÉ POJMY | DOPLNKOVÉ POJMY |
| MZDA A PLAT – je odmena za prácu. | MINIMÁLNA MZDA – je najnižšia odmena za prácu stanovená zákonom. Určuje ju štát. |
| PRODUKTIVITA PRÁCE – znamená množstvo výrobkov vyrobených zamestnancom za určité časové obdobie. | |
| HRUBÁ MZDA – je odmena za prácu vrátane daní a odvodov. | |
| ČISTÁ MZDA – je odmena za prácu po odpočítaní daní a odvodov. | |
| VÝŠKU MZDY NAJČASTEJŠIE URČUJE: 1. produktivita práce daného zamestnanca; 2. používaná technológia a kapitál; 3. ponuka práce a dopyt. |
PRAKTICKÁ ČASŤ
1. CVIČENIE
★
Aký je podľa vás priemerný plat predstaviteľa každej z týchto profesií? Aké sú hlavné faktory, ktoré v konkrétnej profesii ovplyvňujú výšku platu?
| PROFESIA | ČISTÁ MESAČNÁ MZDA/PLAT | FAKTORY, KTORÉ OVPLYVŇUJÚ VÝŠKU MZDY/PLATU |
| Príklad: Lekár | 1 800 eur | 1. Po jeho službách je vysoký dopyt. 2. Na výkon tohto povolania potrebuje odborné vysokoškolské vzdelanie. 3. Zodpovedná práca. |
| 1. Skladník | 800 eur | 1. Po jeho službách je dopyt. 2. Na výkon tohto povolania nepotrebuje odborné vysokoškolské vzdelanie. 3. Nepotrebuje mať skúsenosť s podobnou prácou a relatívne ľahko sa ju naučí aj nováčik |
| 2. Učiteľ | 1 200 eur | 1. Po jeho službách je dopyt. 2. Na výkon tohto povolania potrebuje odborné vysokoškolské vzdelanie. 3. Zodpovedná práca a vyžaduje špecifické vlastnosti človeka. |
| 3. Justin Bieber (svetoznámy spevák) | ~3 milióny eur | 1. Po jeho službách je obrovský dopyt. 2. Na výkon tohto povolania potrebuje talent. 3. Šťastie. Je veľa dobrých spevákov, ktorí sa nestanú slávnymi |
| 4. Dojič kráv | 800 eur | 1. Po jeho službách klesá dopyt, pretože túto prácu dnes môže zastávať technika a zároveň dovážame časť mlieka zo zahraničia. 2. Na výkon tohto povolania nepotrebuje vysokoškolské vzdelanie. |
2. CVIČENIE
★ Dokážte alebo vyvráťte mýtus.
Vyvracanie mýtov:
- Plat ukazuje, ako veľmi si zamestnávateľ váži svojho zamestnanca.
Toto je mýtus založený na presvedčení, že zamestnávatelia disponujú neobmedzeným množstvom peňazí, a preto môžu svojim zamestnancom platiť toľko, koľko len chcú. V skutočnosti je však mzda dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, pričom ako príjmy zamestnávateľa, tak aj príjmy zamestnanca priamo závisia od ľudí, ktorí si ich tovar alebo služby kupujú. Z toho vyplýva, že práca, ktorú zamestnanec vykonáva, musí byť užitočná a musí po nej byť dopyt – ľudia si ju musia ceniť a musia byť ochotní za ňu zaplatiť. Aj keby teda zamestnávateľ stokrát chcel zamestnancovi zvýšiť mzdu, môže to urobiť len vtedy, ak ľudia kupujú jeho tovar či služby. Príklad: Peter vlastní pekáreň. Zamestná v nej Mateja, aby piekol koláče s príchuťou borovicovej živice. Peter je presvedčený, že Matej je výborný zamestnanec a pečie najlepšie koláče na svete. Lenže jeho zákazníci si to nemyslia a tieto koláče nekupujú. Peter má dve možnosti: buď Matejovi platiť mzdu zo svojej vlastnej kapsy, alebo sa s ním dohovoriť, že bude piecť tvarohové koláče, ktoré sú medzi zákazníkmi obľúbené. Výška mzdy teda ukazuje, na koľko sa na trhu cení konkrétna práca – a nie to, ako si toho-ktorého zamestnanca cení jeho zamestnávateľ.
Pri vyjednávaní konkrétnej mzdy samozrejme existuje určitý priestor pre dohodu. Tento priestor je z hornej strany ohraničený pridanou hodnotou zamestnanca pre zamestnávateľa. Zamestnávateľ spravidla nebude ochotný platiť zamestnancovi viac, než koľko preňho vyprodukuje hodnoty. A z dolnej strany je ohraničený alternatívnymi možnosťami zamestnanca sa zamestnať inde. Zamestnanec spravidla nebude ochotný pracovať za nižšiu mzdu, ak niekde inde dostane za rovnakú prácu vyššiu.
2. Práca je statok.
Toto je pravda. Zamestnanec predáva svoju pracovnú silu zamestnávateľovi, ktorý ponúka plody jeho práce ostatným ľuďom. Tí ich ohodnotia a buď za ne zaplatia, alebo nie. Zamestnanec potom úplne rovnako hodnotí plody práce ostatných ľudí, keď sa rozhoduje, čo si za svoju mzdu zaobstará. Z toho vyplýva, že cena práce – podobne ako cena tovaru a služieb – vzniká v bode, kde sa stretáva ponuka s dopytom.
3. Ľudia s vysokoškolským vzdelaním zarábajú viac než ľudia s odborným vzdelaním.
Toto je čiastočne pravda. Vysokoškolské vzdelanie človeku rozhodne môže pomôcť získať dobre platené zamestnanie, ale nie je to pravidlo, ktoré by platilo za všetkých okolností. V poslednej dobe získava vysokoškolský diplom stále viac ľudí a ten tak začína strácať na hodnote. To sa týka predovšetkým rôznych spoločenských a humanitných odborov, ktoré často nemajú praktické uplatnenie na trhu práce. Na druhej strane na hodnote naberajú klasické povolania, ktoré začínajú v ekonomike chýbať ako: elektrikár, kominár, kúrenár atď.
3. CVIČENIE
★
Prečítajte si názory o zvýšení minimálnej mesačnej mzdy (MMM) na Slovensku v roku 2018 a odpovedzte na otázky.
A. Analyzujte názory. Je tento názor za zvýšenie
MMM alebo proti nemu, zdá sa opodstatnený
a prečo? Čo si myslíte?
Najväčšia priorita vlády by mala byť výška priemernej
mesačnej mzdy, nie výška MMM. Cieľom by malo byť,
aby na Slovensku zarábalo MMM čo najmenej ľudí.
Preto by sa mali znížiť dane a odvody z miezd,
a najmä by sa malo bojovať s nehanebnou korupciou.
Lucia T., ekonómka v banke
Argument: …
Nevyjadruje sa priamo k MMM, ale z toho je možné usúdiť, že nie je za zvyšovanie MMMM.
Váš názor: …
Názor ukazuje, že naším cieľom by nemala byť vysoká MMM, ale priemerná mzda, čo pomôže všetkým ľudom.
2. Nemyslíme si, že by sa zvyšovanie MMM malo
zastaviť, ale malo by zodpovedať momentálnym
podmienkam a nesmie sa navyšovať automaticky.
MMM by sa mala zvyšovať pravidelne v súlade
s rastom priemernej mesačnej mzdy, ale ten by nemal
byť faktorom podmieňujúcim jej automatický rast.
Martin G., poradca riaditeľa banky
Argument: …
Je za postupné, pomalšie zvyšovanie MMM
Váš názor: …
Je to kompromisný názor, ktorý uznáva, že rýchle zvyšovanie MMM má svoje negatíva, ale zároveň odmieta zrušenie alebo zmrazenie MMM.
3. Vynára sa veľa otázok najmä ohľadom sektoru
služieb, zamestnancov v regiónoch a malých
podnikov. Na túto problematiku reagujú veľmi citlivo.
(Poznámka redakcie: zvýšenie MMM)
Ján K., predseda Slovenskej konfederácie priemyselníkov
Argument: …
Je proti zvyšovaniu MMM, pretože ukazuje, že niektoré sektory a oblasti môžu byť negatívne zasiahnuté vysokou MMM
Váš názor: …
Je to názor, ktorý chápe, že MMM má rôzny vplyv na rôznych ľudí, oblasti a sektory.
4. Vidíme, že ekonomická situácia na Slovensku
je stabilná <…> Vidíme, že naše firmy sú flexibilné
a našli si ďalšie trhy v zahraničí. To v nás vyvoláva
optimizmus. (Poznámka redakcie: zvýšenie MMM)
Anton K., predseda vlády
Argument: …
Je za zvyšovanie MMM, lebo argumentuje, že ekonomika je zdravá, všetkým sa darí a preto je možné zvyšovať MMM
Váš názor: …
Je to názor, ktorý sa pozerá len na agregátne údaje a ignoruje ekonomickú rôznorodosť, čo môže byť nebezpečné pri zvyšovaní MMM
B. Najpresvedčivejší argument. Prečo?
C. Absolútne nepresvedčivý argument. Prečo?
D. Ktorý z autorov názorov dokáže následky zvýšenia MMM predvídať najpresnejšie? Prečo?
a. zástupca banky; b. zástupca podnikateľov; c. politik*
* Poznámka: Správnosť žiakovej odpovede závisí od jeho argumentácie (môže napr. povedať, že najpresnejšie zrejme vie následky zhodnotiť podnikateľ, pretože bude musieť zamestnancom dávať väčšiu mzdu, alebo naopak, že následky bude najlepšie poznať politík, pretože má lepší prístup ku štatistikám a väčšie možnosti mzdu regulovať než sami ľudia (t. j. zamestnanci a ich zamestnávatelia). Vyzvite žiakov, aby sa zamysleli nad tým, či názor podnikateľa, politika či odborníka môže byť skutočne objektívny, a ako môžu zistiť, čie záujmy títo ľudia skutočne obhajujú.
TÍMOVÁ PRÁCA. NA ZAMYSLENIE
Prezentácia vlastného názoru a jeho podporenie argumentmi:
1. Rozdeľte triedu do dvoch tímov, z ktorých každý zastáva iný názor. Cieľom jedného tímu je dokázať, že minimálnu mesačnú mzdu je nutné zvyšovať, cieľom druhého tímu je dokázať, že zákon o minimálnej mesačnej mzde je nutné zrušiť.
2. Nech sa každý tím poradí a sformuluje 5 najzásadnejších argumentov, ktorými svoj názor vysvetlí.
3. Nech si každý tím tiež nájde 3 doplnkové zdroje, ktorými svoj názor podporí (videá, články, komentáre, štatistické údaje a pod.).
4. Každý tím nech si pripraví prezentáciu, v ktorej svoj názor predstaví, podloží ho argumentmi a doplnkovými zdrojmi. Každá z prezentácií by mala trvať asi 10 minút.
5. Po prezentácii nech členovia druhého tímu kladú prvému tímu zásadné otázky, ktorými donútia prvý tím, aby sa nad svojím názorom dôkladne zamyslel a čo najstarostlivejšie na ne odpovedal.
6. Po týchto prezentáciách a odpovediach na otázky spoločne oba názory zhodnoťte a rozhodnite, ktorý tím predložil presvedčivejšie argumenty.
4. CVIČENIE
★ Porozmýšľajte, čo by sa stalo, keby:1. bola minimálna mesačná mzda na Slovensku 1 500 eur. Mnoho zamestnávateľov by sa presunulo do sivej ekonomiky, pretože by si túto minimálnu mzdu nemohlo dovoliť platiť. Nelegálna práca by poskytla zárobok tým, ktorí svojou prácou reálne nevytvárajú hodnotu 1 500 eur.
2. produktívnejší zamestnanci zarábali rovnako ako menej produktívni. Nikto by sa nesnažil pracovať produktívne, pretože by na to nebol motivovaný vyšším platom.
3. hlavný faktor, ktorý by rozhodoval o výške platu, bol počet rokov strávených na vysokej škole. ľudia by začali pracovať oveľa neskôr, pretože by všetci chceli čo najdlhšie študovať. Prípadne by sa znížila pôrodnosť, pretože všetci by chceli pracovať a zároveň popri tom čo najdlhšie študovať, a preto by nikto nemal čas zakladať rodinu.
4. za nebezpečnejšiu prácu, bol nižší plat. Nikto by nechcel byť kaskadérom a všetci by chceli pracovať v knižnici.
5. zamestnávatelia nenajímali zamestnancov iného náboženského presvedčenia, než majú sami. Firmy by nepracovali tak produktívne a kvalitne, ako by mohli, pretože by neboli založené na najvhodnejšom kritériu – nepracovali by v nich najlepší zamestnanci, ale len zamestnanci, ktorí sa so zamestnávateľom zhodnú v náboženských otázkach.
6. vláda rozhodovala o maximálnej výške mzdy pre ženy. Keby vláda určila, koľko si ženy môžu zarobiť, začala by na trhu práce prekvitať sivá ekonomika. V skutočnosti by sa zmenilo len to, že niektoré ženy by časť mzdy začali dostávať zvlášť v obálke, tzn. táto časť by nebola uvedená na výplatnej páske.
DOPLNKOVÉ CVIČENIA
1. CVIČENIE
Video a diskusia.
Odkaz na video: https://www.youtube.com/watch?v=p2YPtN_RHZs&ab_channel=UcebnicaEkonomiev31hodinach
DISKUSNÝ PLÁN:
1. Prečo Šimon pracuje v továrni, keď tam dostáva takú malú mzdu?
Pretože zhodnotil všetky svoje možnosti a usúdil, že v súčasnosti je to pre neho najlepšia voľba.
Páči sa mu, že mu táto práca umožňuje istú nezávislosť.
V tejto práci má možnosť naučiť sa nové veci (ako zaobchádzať s rôznymi prístrojmi), získať skúsenosti, zvýšiť svoju produktivitu a hodnotu.
2. Čo je najdôležitejšie pre majiteľa továrne Edgara?
Zisk.
3. Prečo nie je zlé mať za cieľ zisk?
Pretože keď má zamestnávateľ za cieľ zisk, stará sa automaticky aj o iné veci – len dobrí zamestnanci mu prinesú zisk a dobrí zamestnanci u neho zostanú len v prípade, že im poskytne dobré pracovné podmienky a primeranú mzdu.
4. Prečo majiteľ továrne Edgar nemôže svojim zamestnancom dávať menšiu mzdu, aj keby veľmi chcel?
Pretože súťaží s ostatnými majiteľmi tovární, ktorí tiež potrebujú zamestnancov. A zamestnanci by prešli k inému zamestnávateľovi, keby im ponúkol vyššiu mzdu, lepšie pracovné podmienky či iné výhody. Ak ponuka zamestnávateľa nie je dobrá, zamestnanci mu svoju pracovnú silu nepredajú.
5. Prečo sa prijíma zákon o zvýšení minimálnej mzdy?
Aby takí zamestnávatelia ako Edgar nemohli zbytočne zneužívať zamestnanca ako Šimon. Aby zamestnávatelia boli donútení dávať svojim zamestnancom vyššie platy.
6. Ako sa prirodzene (bez zákonov) stanovuje minimálna mzda?
Vzniká na základe konkurencie medzi zamestnávateľmi. Keď chceš zamestnanca, plať mu viac ako ostatní.
7. Ako sa prirodzene (bez zákonov) stanovuje najvyššia mzda?
Zamestnávateľ odhaduje, za akú sumu zamestnanec môže vytvoriť tovar či služby. Zamestnávateľ nemôže platiť vyššiu hodnotu, než akú zamestnanec vytvára, inak by bol v strate.
8. Prečo bol Šimon prepustený?
Kvôli zákonu o zvýšení minimálnej mzdy, pretože Šimon svojmu zamestnávateľovi vytváral hodnotu iba polovičnú, oproti novej výške minimálnej mzdy. Keby mu zamestnávateľ platil túto mzdu, bol by v strate.
9. Aké možnosti má zamestnávateľ, keď sa zvýši minimálna mzda?
Investovať do vybavenia, ktoré by mohlo odvádzať prácu, ktorú predtým odvádzali nekvalifikovaní zamestnanci, alebo presunúť výrobu do krajiny, kde je minimálna mzda nižšia.
V takom prípade bude mať zamestnávateľ veľa výdavkov a miestni ľudia stratia prácu.
10. Keď bola zvýšená minimálna mzda, aké ťažkosti to Šimonovi spôsobilo?
Nemôže teraz nájsť prácu, pretože nemá skúsenosti, a preto nemôže pre zamestnávateľov vytvoriť minimálnu hodnotu, ktorú zákon určuje. Keby zamestnávatelia Šimona zamestnali, bolo by to pre nich stratové.
11. Pomocou akej metafory sa niekedy opisuje zákon o zvýšení minimálnej mzdy? Súhlasíš s tým? Prečo?
Uvádza sa, že je to ako zdvihnutie tyče, ktorú má začínajúci zamestnanec preskočiť, alebo vybratie prvej priečky z rebríka kariéry zamestnanca.
3. CVIČENIE
Video na tému „Minimálna mzda ničí pracovne miesta?“ https://www.youtube.com/watch?v=i0TWB-1xhcw
Zastavte video na 2:35 a diskutujte so žiakmi možné situácie, kedy minimálna mzda nemusí škodiť trhu práce a nízko kvalifikovaným zamestnancom.
4. CVIČENIE
Video na tému „Milton Friedman – Proti jednotnej mzde“
Pozrite celé video a diskutujte so žiakmi, prečo bol Milton Friedman proti zákonu „za rovnakú prácu rovnaká pláca“.
5. CVIČENIE
Komentáre ekonómov na Facebooku a cvičenie.
1. Čo myslíte, koľko by mal človek v SR zarábať za mesiac (po odpočítaní poistenia a daní, t. j. čistého), aby sa mohol považovať za bohatého? Ako ste k tomu došli?
Tu môžete nájsť informácie o mzdách a platoch: https://www.platy.sk/platy
2. Človek, ktorý má na Slovensku čistú mzdu „na ruku“ 1 000 eur, zaplatí (spolu so zamestnávateľom) celkovo na daniach a odvodoch 800 eur. Myslíte, že je to dosť? A že je to tak správne? Aké dane by z mesačnej mzdy mal platiť človek, ktorý dostáva čistú mzdu „na ruku“ 5 000 eur? A koľko človek, ktorý zarába 600 eur?
Pozrite sa na http://www.cenastatu.sk/kalkulacka
3. Slovenskí ekonómovia kritizujú vládny návrh na zvýšenie daní tým, ktorí zarábajú viac ako 1 000 eur za mesiac, pretože to ani v slovenskom, ani vo svetovom meradle nie je vysoká mzda. Čo si o tom myslíte? Vyhľadajte zdroje, ktoré by vám umožnili porovnať platy a dane z príjmu v SR a vo svete.
4. Roman je otec samoživiteľ s dvoma neplnoletými deťmi. Stavebná spoločnosť, v ktorej pracoval, nedávno skrachovala. Pre Romana je veľmi ťažké vyžiť z podpory v nezamestnanosti a uživiť z nej deti, a preto si chce čo najrýchlejšie nájsť prácu. Pri jednom pracovnom pohovore Romanovi potenciálny zamestnávateľ ponúkol plat 500 eur čistého, ale iná spoločnosť mu navrhla, aby u nich pracoval za 800 eur „na ruku“, t. j. nelegálne. Čo by ste robili v Romanovej situácii a prečo? Ako dane ovplyvňujú výšku miezd? Môžu dane spôsobiť nárast sivej ekonomiky? Prečo? Mali by ľudia, ktorí majú deti, platiť nižšie dane? Prečo?
6. CVIČENIE
Test učiteľky Daivy Leskauskienė (Gymnázium „Žemyna“ v Klaipeda)na túto tému
7. CVIČENIE
Cvičenie učiteľky ekonómie Aurelie Šmitienė, Gymnázium Juliusa Janonis v Šiauliai,na túto tému[RC1]