ÚVOD DO TÉMY
Ľudia platia dane a za to môžu využívať verejné služby. Ale neplatia za ne priamo – ich peniaze idú do štátneho rozpočtu. Štátny rozpočet – to je akási peňaženka, ktorá patrí všetkým ľuďom. Len o tom, čo sa z nej kúpi, nerozhodujú ľudia, ktorí do nej peniaze vložili, ale vláda, ktorú si zvolili. A práve tieto výdavky štátneho rozpočtu sú príčinou najväčších konfliktov medzi ľuďmi a vládou. Ľudia sú totiž často toho názoru, že na to, aké vysoké dane platia, nedostávajú dosť kvalitné verejné služby. A členovia vlády sa ich zase snažia presvedčiť, že na zlepšenie kvality verejných služieb je potrebné zvýšiť dane.
Čím sa štátny rozpočet líši od rodinného rozpočtu? Akými pravidlami sa musia riadiť tí, ktorí navrhujú štátny rozpočet? Môžu v štátnom rozpočte dôjsť peniaze? Na čo vláda vydáva najviac peňazí? Čo je to štátny dlh? Má ho Slovenská republika? Kto tento dlh splatí?
POJMY
ZÁKLADNÉ POJMY
ŠTÁTNY ROZPOČET – plán vládnych príjmov a výdavkov na určité obdobie.
PRAKTICKÁ ČASŤ
1. CVIČENIE
★
Definujte priority verejného financovania.
Zoraďte každý riadok verejného financovania
podľa dôležitosti (1 znamená najdôležitejšie
a 13 najmenej dôležité).
* Poradie uvedené nižšie je iba jedno z možných. Vyzvite žiakov, aby svoje poradie vysvetlili, podložili argumentmi a príkladmi. Opýtajte sa ich, čo by sa stalo, keby niektorá z týchto sfér vôbec nebola financovaná.
1 – Obrana štátu a ochrana hraníc
2 – Podpora v nezamestnanosti, starostlivosti o siroty a ľudí so zdravotným postihnutím
3 – Zdravotná starostlivosť
4 – Školstvo
5 – Zahraničná politika (udržiavanie dobrých vzťahov s inými štátmi)
6 – Vedecký výskum, vytváranie nových technológií
7 – Stavba a údržba ciest, železníc, letísk a vodných ciest
8 – Vylepšovanie infraštruktúry miest
9 – Činnosť prezidenta/prezidentky a parlamentu
10 – Rozvoj energetických projektov
11 – Podpora poľnohospodárov
12 – Väzni a väzenia
13 – Ochrana životného prostredia
2. CVIČENIE
★ Potvrď alebo vyvráť mýtus.
Vyvracanie mýtov:
1.
Pri riadení rodinného a štátneho rozpočtu platia
rovnaké pravidlá.
Toto je čiastočne pravda. Hlavné je dodržiavať základné pravidlo „nemíňaj viac, než získavaš“. Okrem toho je dôležité vopred plánovať výdavky, šetriť a pod. Rodinný rozpočet sa však od štátneho líši druhom zodpovednosti. Za rodinný rozpočet zodpovedá rodina, ktorá všetky peniaze zarába sama a sama tiež plánuje, ako ich minúť. Ak sa jej to nedarí, môže za to viniť len sama seba. A v budúcom období si výdavky rozvrhnúť lepšie. Naproti tomu štátny rozpočet patrí všetkým daňovým poplatníkom, ktorí však sami nemôžu rozhodovať o tom, za čo a kedy získané peniaze minú. Preto je za rozpočet zodpovedná vláda. Daňoví poplatníci ako „prispievatelia“ do štátneho rozpočtu majú právo vyjadriť svoj nesúhlas, ak zistia, že vláda s ich finančnými prostriedkami nezaobchádza tak, ako považujú za vhodné.
2. Peniaze v štátnom rozpočte sa nikdy nemôžu minúť.
Toto je mýtus. Ak vláda príliš míňa, neurčuje si priority a nezostavuje racionálne plán príjmov a výdavkov, peniaze v rozpočte môžu dôjsť a štát si ich musí požičať. Slovensko má po celú dobu svojej existencie deficitný rozpočet, t. j. vydáva viac, než získava. V roku 1993, keď vznikla, „zdedila“ štátny dlh Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
3.
Úroky štátneho dlhu sa neplatia z peňazí daňovníkov
Toto je mýtus. Peniaze, ktoré zarobili a na daniach zaplatili daňoví poplatníci, sú totiž základným zdrojom príjmov štátu. Štátny dlh každý rok splácajú všetci daňoví poplatníci. V roku 2018 boli výdavky na úroky z dlhu 1 179 miliónov eur. To je približne dvojnásobok rozpočtu verejného sektora na stredné školstvo. Celkový dlh verejnej správy na jedného Slováka bol v roku 2019 8213 eur.
3. CVIČENIE
1. Ktoré výdavky by sa mali znížiť? Prečo a ako?
Príklad: Dali by sa znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť a školstvo. Prečo? Pretože tieto služby môže poskytovať aj súkromný sektor – podnikatelia. Ako? Nastaviť miernejšie pravidlá pre zakladanie súkromných škôl a zdravotníckych zariadení. A zároveň znížiť ľudom dane. Ľudia by sa potom o tieto sféry mohli starať sami – platiť priamo súkromným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a vzdelávacích služieb.
2. Ktoré výdavky by sa mali zrušiť? Prečo?
Príklad: Bolo by možné zrušiť náklady na správu štátneho dlhu. Prečo? Pretože byť stále zadlžený – to nie je dobrá forma hospodárenia. V prípade finančnej krízy môže byť aj súčasná úroveň dlhu pre Slovensko nebezpečná, a vláda môže mať problém získať nové zdroje, ako sa stalo v roku 2011. Úrokové výdavky nie sú nevyhnutné a postupným splácaním dlhu by sadali obmedziť až zrušiť. Ako? Keby štát nevydával viac peňazí, než získava, nemusel by si požičiavať.
3.
Kto sa postará o verejné služby, ktoré ste odstránili zo štátneho rozpočtu?
O rekreáciu a zábavu, kultúru, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, ochranu životného prostredia – o tieto služby by sa mohli starať sami občania, a to buď priamo, alebo tým, že by na tento účel založili súkromné firmy, ak by im podmienky na trhu dovoľovali poskytovať také služby, ktoré ľudia najviac potrebujú.
4.
Ktoré výdavky sú nevyhnutné a nemôžu sa zrušiť ani znížiť? Prečo?
Príklad: Výdavky na obranu štátu, o ktorú by sa síce teoreticky mohli postarať sami občania, ale bolo by to nesmierne náročné a zložité. Preto je táto funkcia štátu veľmi dôležitá. Ak by bola ohrozená, okamžite by to ohrozilo aj všetky ostatné funkcie.
5.
Možno dosiahnuť prebytok štátneho rozpočtu bez zrušenia alebo zníženia nákladov? Ako?
Áno – tým, že vyberieme viac peňazí na daniach. Na vybranie väčšieho množstva peňazí na daniach často paradoxne pomáha ich zníženie – nie zvýšenie. Keď ľudia dokážu „uniesť bremeno daní“, nevidia dôvod tajiť svoje príjmy alebo robiť menej.
4. CVIČENIE
★ Pre tieto dve situácie uveď tri faktory.
| Prostriedky, ktoré motivujú vládu, aby peniaze daňovníkov míňala úsporne, sú | Vláda môže využívať peniaze daňovníkov menej úsporným spôsobom, pretože |
| A. Pocit zodpovednosti voči voličom a daňovým poplatníkom. | A. Nie sú to ich súkromné peniaze, a preto nie sú motivovaní ich šetriť. |
| B. Zlá ekonomická situácia v krajine. | B. Majú nedostatok priamej zodpovednosti voči daňovým poplatníkom. |
| C. Neochota či nemožnosť požičať si peniaze. | C. Majú možnosť požičať si peniaze. |
FAKT? FAKT!
Štátu s rýchlo rastúcou ekonomikou sa hovorí „tiger“. „Ázijskými tigrami“ sa nazýva niekoľko ázijských štátov: Singapur, Južná Kórea a Indonézia. V rokoch 2004 – 2008 si aj Slovensko vyslúžilo podobný názov – „Tatranský tiger“, a to kvôli rýchlo rastúcemu HDP.
Doplnkové cvičenia
1. CVIČENIE
Video „Nebezpečenstvo príliš veľkého dlhu“.
Odkaz na video: https://www.youtube.com/watch?v=fzRpr5xHeVs 2. CVIČENIE
Článok písaný ekonómkou na tému štátneho rozpočtu + komiks.[RC1]
3. CVIČENIE
Graf vývoja verejného dlhu v čase. Diskutujte, prečo tak silno narástlo zadlženie verejného sektora po roku 2009 na Slovensku.
Odkaz: http://www.cenastatu.sk/kd-kd/graph/table1/row004/2018/
4. CVIČENIE
Aktivita „Plachta rozpočtu“.
PRE KOHO? Hodí sa pre žiakov najrôznejších úrovní a schopností (osvedčila sa aj u prváčikov!).
ČO NA TO TREBA? Veľká plachta (na ktorú sa môžu postaviť všetci žiaci).
AKO?
1. Rozdajte žiakom kartičky, na ktorých sú napísané najrôznejšie druhy výdavkov štátneho rozpočtu. Príklady:
- Dôchodok babičky Aničky.
- Kŕmenie pre policajného psa Rexa.
- Helma pre hasiča Michala.
- Výdavky na kancelárske potreby pre poslancov v parlamente.
- Plat učiteľa matematiky.
- Uniforma policajta Františka.
- Raňajky pre väzňov v Ilave.
- Nový počítač pre sudkyňu Dušanu.
- Kurz angličtiny pre štátnych zamestnancov.
- Náklady na úroky zo štátneho dlhu.
2. Roztiahnite na podlahu veľkú plachtu. Tá bude symbolizovať štátny rozpočet. Požiadajte žiakov, aby sa na ňu postavili. Najskôr sa na ňu zmestia všetci.
3. Zahnite jeden roh plachty a znovu požiadajte žiakov, aby sa na ňu postavili – už sa na ňu všetci nezmestia.
4. Tento postup niekoľkokrát opakujte a „obmedzujte štátny rozpočet“.
5. Preberte so žiakmi otázky, či výdavky, ktoré sa na plachtu zmestili, sú naozaj tie najdôležitejšie; čo robiť s výdavkami, ktoré sa na plachtu nevošli; ako zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu; kto by sa o všetky tieto oblasti mal starať – možno aj sami ľudia alebo podnikatelia?
5. CVIČENIE
Pozrite si video a diskutujte, kde sa stratili peniaze z verejného rozpočtu.
Odkaz na video: https://www.youtube.com/watch?v=VE65IZLlQq4
PRE ZAUJÍMAVOSŤ
Na svete existujú len štyri štáty, ktoré nemajú štátny dlh. Je to Lichtenštajnsko, Palau, Brunej a Macao.