ÚVOD DO TÉMY
Slovenská ekonomika naďalej stabilne rastie. Slovenskí vývozcovia mlieka strácajú svoje pozície na nemeckom trhu. Zvyšuje sa štátny dlh. Znižuje sa zisk sektora služieb. Stále väčšia časť trhu práce sa sťahuje do šedej ekonomiky. Rast miezd naberá veľkú rýchlosť. Počet nezamestnaných prekonáva rekordy. Podnikatelia stále viac investujú do výroby v našom štáte. Šíri sa korupcia a vlastnícke práva nie sú chránené. Inflácia zostáva stabilná.
Všetky tieto fakty opisujú ekonomiku. Od čoho ekonomika závisí? Ako sa meria? Dá sa predvídať? Ako sa dá zmeniť? Čo o ekonomike vypovedá cena halušiek alebo predaj zaváraného hrášku?
POJMY
ZÁKLADNÉ POJMY
HRUBÝ DOMÁCI PRODUKT (HDP) –
Monetárne
vyjadrenie
vyrobených tovarov
a poskytnutých
služieb za isté časové
obdobie.
INFLÁCIA – pokles hodnoty peňazí a zvyšovanie cien, pokles kúpnej sily peňazí.
MIERA NEZAMESTNANOSTI – ukazovateľ, ktorý v percentách uvádza počet ľudí, ktorí by mohli pracovať, ale nepracujú.
DOPLNKOVÉ POJMY
PRACOVNÁ SILA –
Všetci zamestnaní
ľudia a tí, ktorí si
hľadajú prácu.
NEZAMESTNANÍ –
Obyvatelia
v produktívnom
veku, ktorí prácu
nemajú ale si ju
hľadajú.
ĽUDIA MIMO
PRACOVNÉHO TRHU–
Jednotlivci, ktorí
ešte nedosiahli
produktívny vek,
nemôžu pracovať
zo zdravotných
dôvodov alebo nie
sú zapísaní na úrade
práce, a študenti.
PRAKTICKÁ ČASŤ
1. CVIČENIE
Majú tieto javy vplyv na ekonomiku Slovenskej republiky? Môžeme ich zahrnúť do HDP?
* Tip: Pri každom bode vyzvite žiakov, aby uviedli ďalšie príklady.
JAV, SITUÁCIA | MÁ VPLYV NA EKONOMIKU? | ZAHRNÚŤ DO HDP? |
1. Výlet autobusom do Vysokých Tatier. | áno | áno |
2. Počet automobilov vyrobených v továrni v Trnave a exportovaných do Nemecka. | áno | áno |
3. Priemerná ročná teplota v krajine. | áno | nie |
4. Počet ľudí s nadváhou v krajine. | možno | nie |
5. Cena hotelovej izby. | áno | áno |
6. Priemerná známka študentov stredných škôl v celej krajine. | možno | nie |
7. Magdalénina dovolenka na Maldivách. | áno | nie |
8. Zásoby minerálnych zdrojov. | áno | nie |
9. Ponožky, ktoré stará mama pletie a predáva na trhu. | áno | áno |
10. Remitencie od emigrantov zo Spojeného kráľovstva pre ich rodičov (peniaze, ktoré pracujúci v zahraničí posielajú do domovskej krajiny . | áno | nie |
11. Množstvo nafty nelegálne privezenej do krajiny. | áno | nie |
12. Množstvo paradajok a petržlenu, ktoré si Katka pestuje v záhrade. | áno | áno |
13. Počet inštitúcií vyššieho vzdelávania v krajine. | možno | nie |
14. Počet podnikateľských regulačných orgánov. | áno | nie |
15. Minimálna mesačná mzda. | áno | nie |
16. Korupcia. | áno | nie |
17. Rámec ochrany vlastníckych práv. | áno | nie |
18. Ponožky, ktoré stará mama upletie pre svojho vnuka. | áno | nie |
19. Porcia mäsových pirohov v reštaurácii. | áno | áno |
20. Predaj ukradnutého mobilného telefónu. | áno | nie |
2. CVIČENIE
Potvrď alebo vyvráť mýtus.
Vyvracanie mýtov:
- Matku v domácnosti, ktorá sa stará o dve deti, možno
považovať za nezamestnanú.
Toto je mýtus. Žena v domácnosti síce momentálne nechodí do práce, ale oficiálne nie je nezamestnaná – pravdepodobne je na materskej dovolenke. Len čo materskú dovolenku ukončí, vráti sa do práce (alebo pôjde na rodičovskú dovolenku). Ženy v domácnosti, ktoré už nie sú na materskej dovolenke, sa takisto nedajú nazvať nezamestnanými, pretože sa zaoberajú inou činnosťou, nie sú vedené na Úrade práce a prácu si aktívne nehľadajú. Preto sa oficiálne počítajú medzi ekonomicky neaktívne osoby.
- Spotrebitelia míňajú viac peňazí na tovary a služby,
čo znamená, že HDP narastá.
Toto je pravda. Keď ľudia kupujú viac tovarov a služieb, ukazovateľ HDP rastie, ale nemusí to nutne znamenať, že sa ekonomika štátu jednoznačne zlepšuje. Spotreba a s ňou HDP môže napríklad rásť v situácii, keď ľudia obnovujú všetko, čo bolo zničené vojnou alebo pohromou. To však neznamená, že životná úroveň v tomto štáte sa plynulo zlepšuje. Ľudia môžu viac míňať a zvyšovať tak HDP jednoducho preto, že v krajine rastú ceny. V takom prípade to tiež neznamená, že ekonomika rastie.
- Nezamestnanosť spôsobuje množstvo spoločenských
problémov, jedným z nich je aj emigrácia.
Toto je pravda. Ak sa v niektorom štáte ťažko hľadá práca, ľuďom sa tam ťažko žije, a preto emigrujú do iných štátov, kde sa práca hľadá ľahšie. Vysoká miera nezamestnanosti škodí ako štátu, tak i samotným nezamestnaným. Človek, ktorý je ochotný a schopný pracovať, tak nie je ostatným na úžitok a štát mu musí platiť príspevok v nezamestnanosti. Pomaly stráca svoje pracovné schopnosti a musí rušiť svoje finančné plány. Okrem toho je veľmi ťažké vrátiť sa na pracovný trh po dlhej nezamestnanosti. Z tohto dôvodu si veľa nezamestnaných ako východisko volí emigráciu a prácu v zahraničí.
3. CVIČENIE
Vymysli si vlastný ekonomický ukazovateľ.
A. Názov indikátora:: Ukazovateľ návštevnosti divadiel (počet ľudí, ktorí v minulom roku navštívili nejaké divadelné predstavenia).
B. Indikátor vyjadruje:: Pomocou tohto ukazovateľa je možné porovnať ekonomiku v rôznych štátoch – či sa zlepšuje, zhoršuje alebo je stabilná. Podľa toho ako často ľudia navštevujú divadlo.
C. Dva dôvody, prečo indikátor funguje::
1. Keď ľudia viac zarábajú, môžu si dovoliť minúť viac peňazí za zábavu a naopak.
2. Divadlá sú takmer všade na svete, preto sa takto ľahko porovnáva situácia v rôznych krajinách.
D. Dva dôvody, prečo indikátor nefunguje:1. Je možné, že ľudia viac chodia do divadla aj napriek tomu, že nezarábajú viac peňazí. Môžu divadlo navštevovať napríklad preto, že stratili iné možnosti zábavy (mesto zavrelo miestne kino), alebo preto, že divadlo začalo viac propagovať svoje hry a následkom toho sa návšteva divadla stala módnou záležitosťou.
2. Počet návštevníkov divadiel sa v rôznych krajinách môže líšiť aj kvôli rozdielnym daňovým politikám jednotlivých štátov. Napríklad v jednej krajine môže byť počet návštevníkov divadiel vyšší iba preto, že tam pre lístky do divadla platí znížená DPH, a vďaka tomu sú lacnejšie. Alebo sú lístky priamo dotované z verejných rozpočtov.
4. CVIČENIE
Vymenuj tri faktory, ktoré majú vplyv na tieto situácie.
Ekonomická situácia na Slovensku by sa zlepšila, keby | Ekonomická situácia na Slovensku by sa zhoršila, keby |
1. Zlepšenie podmienok na podnikanie (menšia regulácia, nižšie dane) | 1. Sprísnenie podmienok na podnikanie (väčšia regulácia, vyššie dane) |
2. Prísna fiškálna kontrola verejných výdavkov | 2. Ničím nepodložené zvyšovanie verejných výdavkov |
3. Znižovanie daní | 3. Zvyšovanie daní |
5. CVIČENIE
Do ktorej skupiny by patrili uvedení jednotlivci?
ČLOVEK | PRACOVNÁ SILA | NEZAMESTNANÝ | EKONOMICKY NEAKTÍVNA OSOBA (NIE JE AKTÍVNYM ÚČASTNÍKOM PRACOVNÉHO TRHU) |
1. Žiak základnej školy. | + | ||
2. Kapitán v armáde. | + | ||
3. Stavbár na dôchodku. | + | ||
4. Tetovač, ktorý pracuje z domu. | +(ak pracuje legálne, t. j. má živnosť alebo malú firmu) | + (ak pracuje nelegálne) | + (ak pracuje nelegálne) |
5. Učiteľ, ktorý má ročnú prestávku, kým dokončí kurz na zvýšenie kvalifikácie. | + | ||
6. Poslanec parlamentu. | + | ||
7. Žena na materskej dovolenke. | + | ||
8. Spisovateľ, ktorý za osem rokov nedokázal dokončiť svoj prvý a jediný román. | + | + | + |
9. 80-ročná stará mama, ktorá sa stará o svoju malú farmu. | + | ||
10. Zdravotne postihnutá osoba. | + |
FAKT? FAKT!
Verejná správa zamestnáva 420 tisíc zamestnancov. Každý piaty zamestnanec je financovaný v celej miere, alebo prevažne z verejnej pokladnice.
DOPLNKOVÉ CVIČENIA
1. CVIČENIE
Otázky do diskusie
1. Čo keby existovalo heslo „Kupuj len slovenské“? Aký to má podľa vás význam pre slovenskú ekonomiku a jej ukazovatele, keď si Slováci kupujú slovenský tovar namiesto tovaru dovezeného z iných krajín?
2. Skúste vymyslieť, aké sú väzby medzi jednotlivými ekonomickými ukazovateľmi.
3. Prečo ekonómovia a politici vymýšľajú rôzne ukazovatele? Čo sa z nich dá vyčítať?
4. Dá sa takýmto ukazovateľom veriť? Myslíte, že existuje presný ukazovateľ, ktorý by dokonale zobrazoval ekonomiku krajiny?
2. CVIČENIE
Štatistické informácie o pracovnej sile a nezamestnanosti na Slovensku.
3. CVIČENIE
Hlavné makroekonomické ukazovatele Slovenskej republiky (prezentácia).
PRE ZAUJÍMAVOSŤ
Väčšina štátov na svete svoj pokrok meria pomocou HDP (hrubého domáceho produktu) alebo indexu kvality života. Ale Bhután, kráľovstvo v juhovýchodnej Ázii, si vymyslel iný ukazovateľ – pokrok meria pomocou HNS (hrubého národného šťastia). Každý rok v krajine prebiehajú prieskumy, pomocou ktorých sa štát snaží zistiť, či jeho opatrenia pomohli ľuďom k tomu, aby sa cítili šťastnejší, alebo nie. Potom hľadajú príčiny zmien, ktoré tento prieskum odhalil. Tento ukazovateľ a metódy jeho zisťovania už prevzala Južná Kórea, Veľká Británia, Kanada a niekoľko ďalších krajín.