PROBLÉM A AKTUÁLNOSŤ
Žijeme vo svete, kde výmeny prebiehajú neustále. Výmena je taká bežná záležitosť, že si ju väčšinou ani nevšímame.
Výmena čoby dobrovoľná spolupráca rieši veľa problémov: v osobnom živote sa každý môže zaoberať tým, čo mu ide najlepšie, nemusí si všetky veci vyrábať sám, t. j. nemusí vedieť postaviť dom a zároveň aj vyvŕtať boľavý zub. Každý človek tým, že robí to, čo mu ide najlepšie, nepriamo stará aj o blaho druhých. Napríklad keď zubár niekoho zbaví bolesti zubov, dostane za to výmenou peňažnú odmenu, ktorú môže použiť na uspokojenie svojich potrieb – môže túto odmenu napríklad vymeniť za služby murárov. Murári za túto odmenu vymenia svoju prácu a odmenu môžu taktiež vymeniť za tovary a služby, ktoré potrebujú. A tak výmena hýbe svetom.
Prečo ľudia výmenu vykonávajú? Na čo je výmena dobrá? Ako by svet vyzeral, keby výmena neexistovala?
POJMY
ZÁKLADNÉ POJMY | DOPLNKOVÉ POJMY |
VÝMENA znamená obchodovanie s tovarmi alebo službami za odplatu iného tovaru či služby vrátane peňazí. | PROSTRIEDOK VÝMENY – tovar, ktorý si človek obstaráva nie preto, aby ho použil alebo z neho niečo vyrobil, ale preto, aby ho neskôr vymenil za iný tovar alebo služby. |
DEĽBA PRÁCE označuje spôsob života v spoločnosti, pri ktorom jednotlivci s rôznymi schopnosťami vykonávajú prácu, ktorú dokážu robiť najlepšie, a potom si medzi sebou vymieňajú výrobky, ktoré vytvorili. | AUTISTICKÁ EKONOMIKA – hospodársky systém, v ktorom každý človek funguje úplne samostatne a nespolupracuje s ostatnými ľuďmi. |
BARTER predstavuje výmenu tovarov a služieb bez použitia peňazí. | |
SUBJEKTÍVNA HODNOTA – hodnotenie, ktoré závisí len od názoru hodnotiacej osoby a nie je objektívne merateľné. |
PRAKTICKÁ ČASŤ
1. CVIČENIE
★
Zoraďte predmety výmeny do reťazca v takom poradí, ktoré považujete za najracionálnejšie (výmena čoho za čo je podľa vás najrozumnejšia). Odpovedzte na otázky.
Červená kancelárska sponka → Pero → Kľučka od dverí → Prenosný elektrický ohrievač → Elektrický generátor → Večierok → Snežný skúter → Zájazd → Starý mikrobus → Zmluva s nahrávacím štúdiom → Možnosť bývať rok zadarmo v dome vo Phoenixe v Arizone → Večer sa spevákom Alice Cooper → Sklenená guľa ako suvenír → Úloha v hollywoodskom filme → Dom
* Odpovede žiakov sa navzájom nebudú zhodovať. Vysvetlite pojem „subjektívna hodnota“. Ak niekto napísal, že by kľučku odo dverí vymenil za sklenenú pamätnú guľu, vysvetlite, že také veci sa stávajú preto, že odlišní ľudia odlišné veci hodnotia odlišne. Keby všetci všetok tovar hodnotili rovnako, žiadna výmena by nemohla prebiehať.
1. Ktorá časť reťazca výmen je podľa vás najneuveriteľnejšia? Ktorá výmena by bola najzložitejšia?
Pokračujte vo vysvetľovaní pojmu „subjektívna hodnota“. Niekomu môže napríklad pripadať nerozumné vymeniť možnosť žiť celý rok zadarmo v dome za jeden večer so spevákom. Avšak to záleží na subjektoch výmeny – človek A napríklad nepotrebuje bývanie zadarmo na rok (pretože má vlastný dom), zatiaľ čo človek B by nechcel stráviť večer so spevákom Alice Cooper, pretože počúva inú hudbu.
2. Kde by ste výmenu zastavili vy?
Tu si žiaci majú predstaviť, že nepoznajú konečný výsledok všetkých výmen. Preberte každú časť výmenného reťazca a vždy sa spýtajte žiakov, kto chce vymieňať ďalej. Zdôraznite, že konečným výsledkom si nikto nemôže byť vopred istý, pretože v reálnom svete výmeny ovplyvňuje mnoho faktorov (napr. nie je isté, či by sa podarilo zájazd vymenený za snežný skúter vymeniť za niečo cennejšie). Vzhľadom na to, že ľudia rôzne veci hodnotia rôzne, líšia sa aj ciele ich výmen. V bežnom živote je dôležité dosiahnuť výsledok, ktorý potrebujeme – nie čo najbezcennejšiu vec vymeniť za čo najcennejšiu.
3. Dokázal by niekto takúto výmenu uskutočniť?
Tu je nutné pochopiť jeden zásadný aspekt, ktorý vo výmennom reťazci nie je na prvý pohľad vidieť – McDonald nielen že menil jednu vec za inú, ale vkladal do výmeny aj svoj čas, energiu, rozhodoval sa, ako svoje potreby zladiť so zdrojmi, ktoré má k dispozícii. Sám vymyslel plán, sám vytvoril webové stránky, hľadal veci na výmenu a vedel ich úspešne vymeniť. Z toho vyplýva, že nemôžeme ignorovať McDonaldov osobný vklad do tohto príbehu. Vedel nájsť ľudí, ktorí s ním chceli vymeniť veci. Keby sa nebol snažil, možno by jeho výmena bola bývala skončila niekde pri pere a jeho príbeh by dnes nikoho nezaujímal.
2. CVIČENIE
★ Potvrď alebo vyvráť mýtus.
Vyvracanie mýtov:
1. Platba za tovary a služby vo forme peňazí sa nemôže nazývať výmena..
Toto je mýtus. Mnoho žiakov bude vedieť, že výmena peňazí za tovar a služby je úplne rovnaká výmena ako výmena červenej kancelárskej sponky za pero. Dôležité je zdôrazniť, že ľudia peniaze vynašli práve preto, aby si uľahčili výmenný obchod. Napríklad keď človek potrebuje pero, nemusí hľadať niekoho, kto ho má a bol by ochotný vymeniť ho za kancelársku sponku. Stačí, keď má peniaze, pretože tie chcú všetci, pretože je ľahké nosiť ich so sebou, je ľahké vymieňať ich a určovať ich cenu.
2. Ak jedna strana, ktorá sa na výmene zúčastnila, získala, druhá musela stratiť.
Toto je mýtus. Ak výmena prebieha dobrovoľne, vyhrávajú oba subjekty, pretože vec, ktorú potrebujú menej, vymieňajú za vec, ktorú potrebujú viac. Môžu vzniknúť situácie, keď výmena z cudzieho pohľadu naozaj môže vyzerať ako nepoctivá (napr. ak niekto vymení hovädziu pečeň za polku jablka), avšak ak sa oba subjekty výmeny zúčastňujú dobrovoľne, výmena im pravdepodobne obom prinesie úžitok, inak by sa výmeny nezúčastnili (napr . pre vegetariána má polka jablka oveľa väčšiu cenu ako pečeň).
3. Prežiť bez výmeny je nemožné.
Toto je pravda, ak výmenu chápeme ako výmenu času a energie za skúsenosť, pomoc a pod. – potom naozaj nie je možné prežiť bez výmeny.
Toto je mýtus, ak výmenu chápeme ako vymieňanie tovaru, služieb a peňazí. Bez takejto výmeny je možné prežiť. Ibaže je dôležité zhodnotiť všetky aspekty života, v ktorom výmena neprebieha. Oboznámte žiakov s pojmom autistickej ekonomiky, s výhodami tohto systému (človek všetko robí sám, takže si môže byť istý kvalitou – ako si čo človek urobí, také to má, uspokojuje len svoje najdôležitejšie potreby, pracuje len pre seba) aj s jeho nevýhodami (človek sa musí o všetko postarať sám, aj na najzákladnejšie a najjednoduchšie potreby premrhá veľa času, niektoré práce by asi nezvládol urobiť sám, musel by veľmi zúžiť svoje túžby, nemohol by sa zdokonaľovať v jednom odbore a stať sa odborníkom, takýto život by bol veľmi chudobný). Požiadajte žiakov, aby opísali, ako by vyzeral tento deň, keby sa nezúčastnili výmeny (elektrina, voda z kohútika, jedlo, oblečenie, doprava).
3. CVIČENIE
★ Ktoré činnosti sú výmeny a ktoré nie? Ak sú to výmeny, čo bolo vymenené za čo? Ak to výmeny nie sú – prečo?
ČINNOSŤ | NIE JE TO VÝMENA | JE TO VÝMENA | ČO BOLO VYMENENÉ ZA ČO |
1. Pouliční hudobníci celý večer hrali zadarmo v uliciach mesta. | Žiaci si môžu myslieť, že nejde o výmenu, pretože nikto nepoužil žiadne hmatateľné predmety. Hudobníci nedostali žiadne peniaze. | Hudobníci svoj najobmedzenejší zdroj – čas – venovali hraniu v uliciach a priali si za to výmenou získať obľubu svojej hudby medzi ľuďmi. | Hudobníci teda svoj čas vymenili za to, že zvýšili povedomie o svojej hudbe. |
2. Umelec dostal 15 000 eur za obraz, ktorý namaľoval za jednu noc. | Je nepoctivé vymeniť prácu, ktorú človek stihol za jednu noc, za priemerný plat za 3 roky. | Kupujúci však túto sumu zaplatil dobrovoľne, z čoho vyplýva, že si obraz cení na viac ako 15 000 eur. | Obraz i čas a energia potrebné na jeho namaľovanie boli vymenené za peniaze. |
3. Podnikateľ daroval škole desať nových počítačov | Toto je dobročinnosť. Podnikateľ výmenou za počítače nič nedostal. | Podnikateľ počítače vymenil za spokojnosť z dobrého skutku alebo za reklamu. | 10 počítačov bolo vymenených za to, že podnikateľ uspokojil svoju potrebu či túžbu. |
4. Rodina päť rokov šetrila a kúpila si v cestovnej kancelárii luxusnú dovolenku. | Dlho šetrené peniaze tu boli vymenené za nehmatateľnú vec, ktorej hodnota sa ťažko vyjadruje v peniazoch. | Peniaze (a všetky možnosti ich minúť skôr za iné veci, t. j. všetok tovar a služby, ktoré neboli kúpené) boli vymenené za luxusný zájazd. | Ušetrené peniaze boli vymenené za to, že bol usporiadaný luxusný zájazd. |
5. Eva pomohla kamarátom zorganizovať charitatívny projekt. | Eva za svoju pomoc nedostala peniaze, pretože išlo o dobročinný projekt. | Eva vymenila svoj čas, ktorý mohla stráviť inou činnosťou, za možnosť prispieť k dobročinnému projektu. | Evin čas venovaný projektu tu bol vymenený za to, že Eva uspokojila svoje túžby, zlepšila si svoje schopnosti a získala skúsenosť. |
6. Tomáš nemal ani euro, a tak predal Janovi svoj bicykel. | Tomáša k účasti na tejto výmene donútili okolnosti – keby to záležalo len na ňom, vyhol by sa jej. | Jeho situácia bola ťažká, ale výmeny sa, striktne vzaté, zúčastnil dobrovoľne. | Bicykel tu bolo vymenený za peniaze (určené na zlepšenie situácie). |
7. Rodičia Lenke povedali, že má predať svoj mobilný telefón, lebo mala zlé známky. | Z pohľadu Lenky toto nie je výmena, keďže sa jej nezúčastnila dobrovoľne. Donútili ju k tomu rodičia. | Výmeny sa však zúčastnili rodičia – vymenili telefón, ktorý sami kúpili, za peniaze, a to dobrovoľne. | Mobilný telefón tu bol vymenený za peniaze a za povzbudenie k lepšiemu štúdiu. |
8. Jakub v stávkovej kancelárii prišiel o mesačný plat.. | Keby Jakub vopred poznal následky svojho hrania, nebol by hral. Preto by sa dalo povedať, že sa tejto transakcie nezúčastnil dobrovoľne. | Jakub však dobrovoľne vymenil svoj mesačný plat za možnosť vyhrať ešte viac peňazí a za to, že uspokojil svoju potrebu hrať hazardné hry. | Peniaze tu boli vymenené za to, že bola uspokojená potreba po hazarde. |
9. Anna bola zaviazaná Lenke, a tak jej pomohla pripraviť sa na test z matematiky. | Tu neboli vymenené hmatateľné predmety. | Anička dobrovoľne pomohla Lenke, venovala jej svoj čas a tak jej splatila dlh. Obe dievčatá sa na tejto výmene dohodli dobrovoľne. | Dlh tu bol vymenený za pomoc. |
10. Juraj odmietol dobre platenú prácu, aby mohol tráviť viac času s rodinou. | Juraja k tomu donútili okolnosti. | Juraj sa dobrovoľne rozhodol, že čas strávený s rodinou je pre neho dôležitejší ako veľký plat. | Čas v práci a veľký plat tu boli vymenené za čas strávený s rodinou. |
11. Zlodej pribehol k žene, vytiahol nôž a zakričal: „Život alebo peniaze!“ | Prepadnutý bol prinútený dať mu peniaze. Chýba tu prvok dobrovoľnosti. | Prepadnutý sa mohol rozhodnúť – peniaze alebo život – a tak sa rozhodol. | Peniaze vymenil za život. |
* V tabuľke je uvedený len jeden z možných argumentov. Od žiakov pravdepodobne dostanete veľa rôznych odpovedí. Všetky sú správne. Je dôležité nechať žiakov interpretovať, vymýšľať okolnosti uvedených situácií a argumentovať. Je tiež dôležité zdôrazniť, že výmena musí byť dobrovoľná a že človek musí vymieňať niečo, čo mu naozaj patrí (či už sú to peniaze, čas, dobrá nálada, energia či talent). Žiaci si môžu myslieť, že za výmenu je možné považovať len výmenu hmatateľných predmetov a služieb. To je tiež správny pohľad. Ak si však uvedomia, že za každou vecou aj službou je skrytý vynaložený čas a energia, bude to svedčiť o ich hlbšom pochopení témy.
4. CVIČENIE
★
Prečítajte si text a napíšte argumentačnú esej
(150 až 170 slov) na jednu z nasledujúcich tém
alebo na vlastnú tému.
Dominik bol vždy úspešný. Na gymnáziu zmaturoval
s lepšími známkami, než čakal, a začal na vysokej škole
študovať odbor svojich snov, právo. Keď skončil právo,
začal pracovať v právnickej firme. Pracoval na rôznych
prípadoch, čoskoro sa stal známym právnikom a okruh
jeho klientov sa rozširoval. Treba podotknúť,
že Dominik bol extrémne usilovný – často pracoval
aj po nociach. Takýmto spôsobom vymieňal svoje
služby za čoraz väčšie množstvo peňazí, za ktoré si
mohol kúpiť rôzne tovary a služby.
Jedného dňa si založil rodinu. Preto chcel venovať viac
času a pozornosti svojej manželke a deťom. Práca
po nociach ho začala extrémne vyčerpávať. Keď
Dominik venoval menej času práci a viac času rodine,
bol šťastnejší, ale okruh jeho klientov sa zužoval.
Dominikov zamestnávateľ nebol spokojný a povedal mu,
aby si dobre zvážil, čo je pre neho dôležitejšie. Dominik
sa teda rozhodol, že už nechce pracovať pre niekoho
iného. Okrem toho chcel tráviť viac času s rodinou.
„Musím uniknúť zo systému, kde je všetko založené len
na peniazoch. Dokázal by som bez nich žiť a postarať
sa o seba a rodinu?“ rozmýšľal Dominik. Po dlhom
zvažovaní sa s rodinou presťahoval na opustený ostrov.
A. Dominikov prvý deň na opustenom ostrove.
B. Oslobodenie z okov výmeny?!
C. Problémy, ktorým musí Dominikova rodina čeliť.
* Túto úlohu môžete zadať aj na známky a žiaci ju napíšu doma. Ak cvičenie zadáte počas hodiny, zmeňte jeho formu: na uvedené témy usporiadajte diskusiu. Otázky do diskusie a náčrty odpovedí nájdete v doplnkových cvičeniach.
DOPLNKOVÉ CVIČENIA
1. CVIČENIE
Diskusia k 4. cvičeniu
Diskusný plán:
1. O čo sa Dominik musel postarať ako prvé – hneď po tom, čo na opustený ostrov priplával?
O najzákladnejšie potreby – prístrešie, jedlo a ošatenie. Dominik pravdepodobne potreboval veľa času aj na uspokojenie najzákladnejších potrieb, pretože so získavaním zdrojov z prírody nemal žiadne skúsenosti.
2. S uspokojovaním ktorých potrieb mal asi Dominik najväčšie ťažkosti?
Pravdepodobne mnohých rôznych potrieb, keďže aj na uspokojenie najzákladnejších potrieb je treba veľa času. Musel svoje potreby obmedziť. Mohol sa pokojne zaobísť bez chutného jedla, zábavy a vyučovania detí, ale čo robiť v situáciách, keď je potreba silná a na jej uspokojenie nie je ani čas, ani schopnosti? (Príkladom môže byť zranenie, choroba, bolesť zuba a pod.)
3. Akým ekonomickým termínom možno nazvať život na opustenom ostrove? Prečo?
Autistická ekonomika. Pretože človek funguje sám, o všetky svoje potreby sa stará sám, nespolupracuje s ostatnými, s nikým nič nevymieňa.
4. Je možné povedať, že sa Dominik vyslobodil z jarma výmenného obchodu?
Na opustenom ostrove Dominik nemôže vymieňať veci s inými ľuďmi, ale svoju ťažkú každodennú prácu vymieňa za možnosť uspokojiť svoje najzákladnejšie potreby. Dominik sa oslobodil od ostatných ľudí, ale je úplne závislý od okolností, ktoré je ešte ťažšie predvídať, ovládať alebo ovplyvniť (napr. prírodné podmienky).
5. Za akých okolností by sa mohla Dominikova situácia zlepšiť?
Keby sa našla možnosť s niekým niečo vymieňať. Keby Dominik zistil, že na druhej strane ostrova žije iný človek, mohol by sa s ním dohovoriť a svoju prácu vymieňať za jeho. Tento sused by mohol Dominikovi postaviť dom, zatiaľ čo by Dominik rybárčil a ulovenými rybami by platil susedovi za jeho služby.
6. Keby Dominik začal vymieňať prácu a veci so svojím susedom, ako by sa táto forma spolupráce nazývala? Prečo?
Barter. Pretože veci a služby by boli vymieňané za iné veci a služby.
7. A keby Dominik susedovi za rybu zaplatil peniazmi?
Peňažná výmena. Pretože veci a služby by boli vymieňané za peniaze.
8. Mala by na ostrove, na ktorom žijú len dve rodiny, zmysel peňažná výmena?
Áno, aj v takom prípade by malo zmysel zavádzať peniaze (alebo veci, ktoré by za ne boli považované), ak by im obe rodiny pripisovali rovnakú hodnotu a na tejto hodnote by sa dohodli. Príklad: Dominikovi sa za celý týždeň nepodarilo chytiť rybu. Avšak za to, že mu sused pomohol postaviť dom, by mu mohol zaplatiť napríklad mušličkami, ktorých na ostrove nie je veľa, a preto im obaja muži pripisujú rovnakú hodnotu a prijali ich ako prostriedok výmeny.
2. CVIČENIE
Pripomeňte žiakom, že priama výmena sa deje každý deň okolo nás.
Príklady:
– Webové stránky bazos.sk
V súčasnosti výmenu bez peňazí veľmi uľahčuje internet. Spýtajte sa žiakov, prečo je výmena veci či služby za inú vec či službu niekedy pohodlnejšia ako výmena vecí a služieb za peniaze (Napr. obchodným spoločnostiam sa niekedy nedarí predať všetky svoje výrobky. Keď sa človeku podarí nepotrebnú vec priamo vymeniť za vec potrebnú, ušetrí čas a nepotrebuje medzičlánok výmenného reťazca). Naturálna výmena má však aj svoje nevýhody (človek napríklad potrebuje nájsť toho, kto potrebuje vec, ktorú on má; naturálna výmena ponúka menej možností, je ťažšie pri nej stanoviť hodnotu vecí).
3. CVIČENIE
Video a diskusia.
Otázky pred zhliadnutím videa:
1. Prečo je pre ľudí ťažké uspokojiť všetky svoje potreby vlastnými silami?
Náčrt možných odpovedí: pretože ľudia nemôžu vedieť všetko, nemôžu byť odborníci vo všetkých odboroch, majú veľa potrieb, ale všetky úkony sa im nemusia vždy podariť. Keby všetky svoje potreby uspokojovali sami, spotrebovali by veľa zdrojov. Tiež musíme vziať do úvahy, že zdroje sú na rôznych miestach rôzne – napríklad v Saudskej Arábii je dostatok nafty, ale s úrodou je to tam horšie. Preto sa obyvateľom tejto krajiny viac oplatí špecializovať sa na naftový priemysel a zeleninu dovážať zo zahraničia, než sa snažiť za každú cenu vlastnými silami v púšti pestovať uhorky.
2. Prečo nám výmenný obchod umožňuje uspokojiť viac potrieb s použitím menšieho množstva zdrojov?
Náčrt možných odpovedí: pretože každý sa môže zaoberať tým, čo vie najlepšie, a neskôr výsledok svojej práce vymeniť za peniaze alebo priamo za to, čo potrebuje. Inými slovami, každý sa môže špecializovať na nejaký odbor. A odborníci svoju prácu odvádzajú lepšie. Taktiež sú efektívnejšie rozdeľované zdroje, na výrobu potrebného množstva produktov postačí menej času, intelektuálnych i prírodných zdrojov.
3. Aký má výmenný obchod význam pre spoločnosť?
Náčrt možných odpovedí: keď ľudia používajú menej zdrojov, môžu uspokojiť viac potrieb. Zdroje potrebné na prácu využívajú efektívnejšie. V dôsledku špecializácie sa zvyšuje výnos z práce i jej kvalita, čo zaisťuje viac možností výberu. Usporené zdroje (čas, pôda a pod.) potom možno využiť na iné účely.
* AUTARKIA (pojem použitý vo videu) – uzavretý trh bez medzinárodného obchodu, ekonomická odrezanosť štátu od svetového výmenného systému, oddelenosť od medzinárodnej deľby práce.
4. CVIČENIE
Požiadajte žiakov, aby jednou vetou (vlastnými slovami) opísali, čo je to výmena, subjektívna hodnota a ako tieto javy spolu súvisia.
VÝMENA – dobrovoľná spolupráca ľudí, ktorí si vymieňajú tovar, služby a peniaze.
SUBJEKTÍVNA HODNOTA – hodnotenie, ktoré závisí len od človeka samotného a každý môže hodnotiť veci inak.
Výmena a subjektívna hodnota spolu súvisia preto, že veciam pripisujeme rozdielnu hodnotu (subjektívna hodnota), a práve to nám umožňuje dobrovoľne si veci vymieňať. Keby sme všetci všetkému pripisovali rovnakú hodnotu, výmena by jednoducho nefungovala, lebo by všetci chceli to isté a nechceli by nič meniť.
5. CVIČENIE
Aktivita – Dôkaz užitočnosti výmeny v praxi: ako zvýšiť spokojnosť s výmenou bez toho, aby bolo treba vytvoriť dodatočný tovar?
Na túto aktivitu budete potrebovať predmet výmeny (cukríky rôznych príchutí, tričká rôznych veľkostí a farieb – stručne povedané, akékoľvek veci, ktoré sa navzájom líšia, ale majú rovnakú hodnotu).
1. Všetkým žiakom v triede náhodne rozdeľte cukríky rôznych príchutí/tričká rôznych veľkostí.
2. Vyzvite žiakov, aby zdvihli ruku, ak sú s darčekom spokojní. Bude ich pravdepodobne okolo 10 %.
3. Teraz požiadajte žiakov, aby si cukríky/tričká medzi sebou vymenili – ale nie v rámci celej triedy, ale vždy len v rámci jedného radu.
4. Opäť vyzvite žiakov, aby zdvihli ruku, ak sú s výsledkom výmeny spokojní. Tentoraz ich pravdepodobne bude okolo 15 %.
5. Nakoniec nechajte žiakov vymieňať veci v rámci celej triedy.
6. Opäť vyhláste hlasovanie, kto je s vymenenou vecou spokojný – tentoraz ich bude okolo 90 %.
Video na ilustráciu zadania:
Otázky do diskusie a náčrt možných odpovedí:
1. Prečo vojaci v zajateckých táboroch v roku 1944 došli k záveru, že výmena je výhodnejšia ako darovanie?
Množstvo tovaru, jedla a cigariet bolo veľmi obmedzené. Keby vojaci boli bývali stále len dávali a prijímali dary, neboli by si istí, že uspokoja svoje potreby. Keď človek niekomu dáva cigarety, len sa tým zbavuje toho, čo nepotrebuje, ale nemusí dostať to, čo potrebuje – totiž jedlo. Zato výmena zaisťuje uspokojenie potrieb. Človek nepotrebné cigarety vymieňa za jedlo.
2. Čím sa výmena líši od darovania?
Darovanie je výhodné pre jednu stranu – tú, ktorá dar dostáva. Naproti tomu výmena je výhodná pre obe strany. Keby človek, ktorý dáva dar, dúfal, že dostane niečo na revanš, nebolo by to darovanie, ale výmena.
3. Aké argumenty v prospech výmeny uvádza profesor vo videu?
a) Výmena umožňuje vhodne využiť statky.
b) Výmena prináša všetkým radosť a úžitok.
4. Aké dve príčiny vzniku výmeny uvádza profesor vo videu?
a) Ľudia majú rozdielne priority a rovnaké statky.
b) Ľudia majú rovnaké priority a rozdielne statky.
ZAUJÍMAVÝ FAKT
Príklad, ktorý pomôže dokázať princíp „pri výmene vyhrávajú obidve strany“:
Vo svetoznámom internetovom obchode Ebay sa dá kúpiť takmer všetko. Avšak jednou z najzaujímavejších služieb, ktorú si v ňom človek mohol kúpiť, bol obed s jedným z najúspešnejších podnikateľov na svete Warrenom Buffetom. Túto službu v internetovom obchode predáva sám Buffet, a to s cieľom výberu peňazí pre charitatívnu organizáciu, ktorá poskytuje potraviny hladujúcim krajinám. Tento plán sa vydaril, pretože obed kúpil anonymný kupujúci za 2,6 milióna amerických dolárov.
Nájdite na internete ďalšie podobné prípady, keď ponuka bola na prvý pohľad úplne iracionálna, a napriek tomu sa našiel človek, ktorý o ňu mal záujem, a výmena úspešne prebehla. Podložte argumentmi tvrdenie, že pri tejto výmene vyhrali obe strany. Alebo dokonca vyhrali aj tí, ktorí sa výmeny nezúčastnili? Ako v príklade, kde všetky prostriedky dostala charitatívna organizácia.
doplnkové texty
Ako krajiny bohatnú – obchod
Prečo sú niektoré národy bohaté – fundamentálna a jedna z najdôležitejších otázok, aké sa ekonómovia pýtajú. Už samotní zakladateľ modernej ekonómie, Adam Smith, nazval svoje dielo Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov. Chápal, že potrebujeme pochopiť to, ako sa národy stávajú bohatými. Naopak chudoba je prirodzený stav, ktorý nepotrebuje špeciálne vysvetlenie svojho vzniku. Ľudstvo bolo väčšinu svojej histórie nesmierne chudobné a závislé na vrtochoch prírody, úrody a chorôb. Bohatstvo je z tohto pohľadu výnimočný stav, preto si zaslúži vysvetlenie.
Jedna časť vysvetlenia, prečo sú niektoré národy bohaté, tkvie v pochopení významu obchodu – dobrovoľnej výmeny. Obchod totižto „dokáže“ porušiť prvý fyzikálny zákon zachovania hmoty. Predstavte si dve úplne rovnaké krajiny s rovnakým množstvom statkov a ľudí. Pritom jedná je bohatá a druhá trie biedu. Ako je to možné? Vysvetlenie je jednoduché. V tej chudobnej majú ľudia zle rozdelené veci medzi sebou. Zjednodušene povedané, Jano má pomaranče, ale má rad jablká a Fero má rad jablká, ale má pomaranče.
Obchod je práve inštanciou, ktorá dokáže tento problém vyriešiť. Keď Jano a Fero medzi sebou vykonajú dobrovoľnú výmenu, tak v spoločnosti bude rovnaké množstvo fyzických statkov, ale oveľa viacej blahobytu. Blahobyt – nová energia tak vznikne ako keby z ničoho. Fyzikálne nemožné, ale ekonomicky vysvetliteľné.
Obchod totiž pomáha opravovať chyby v alokácii statkov. Inak povedané pomáha smerovať statky tam, kde prinesú najvyššiu hodnotu. Obchod je preto tzv. hrou s kladným súčtom. To znamená, že po prebehnutí dobrovoľnej výmeny sú obe strany na tom lepšie, ako by boli, keby výmena neprebehla.
Existujú dva hlavné predpoklady existencie obchodu: ľudia majú rovnaké veci, ale rôzne preferencie. Ak má Fero aj Jano po jednom jablku a jednom pomaranči, môžu si polepšiť, ak vymenia to, čo nemajú radi za to, čo majú. Alebo majú ľudia rovnaké preferencie ale rôzne veci. Fero a Jano majú možno radi ovocný šalát z jabĺk a pomarančov, ale každý ma len buď jedno alebo druhé. Obchodom si môžu pomôcť a zabezpečiť, že každý bude mať dostatok pomarančov aj jabĺk na ovocný šalát. Vo všetkých prípadoch je v spoločnosti stále rovnaké množstvo statkov, ale po obchode vzrastie blahobyt (subjektívny úžitok jednotlivcov).
Vo svete vzácnych zdrojov vedie každá dobrovoľná výmena k rastu blahobytu. Navyše celý tento proces opravovania chýb a realokácie zdrojov do hodnotnejšieho využitia sa deje bez prítomnosti nejakej centrálnej autority, ktorá by to celé riadila. Všetko, čo potrebujeme k tomu, aby sa pomocou obchodu dostali veci tam, kde budú najlepšie slúžiť, je predpokladať, že ľudia budú sledovať svoj vlastný záujem a pri tom rešpektovať určité normy správneho správania sa. Konkrétne budú rešpektovať súkromné vlastníctvo. Bez tejto podmienky sa totižto interakcia medzi ľuďmi zmení na lúpežne nájazdy, ktorých výsledkom nie je rast blahobytu a opravovanie chýb, ale utrpenie a chudoba. Inak povedané hra s nulovým, až záporným súčtom.
Preto sú krajiny, kde je obchodovanie a dobrovoľná výmena považované za cnosť a ctihodné konanie bohatšie, ako krajiny, ktoré obchod znevažujú a snažia sa ho potlačiť.
Ako krajiny bohatnú – špecializácia
Obchod umožňuje dostať z už existujúcich statkov maximálnu možnú hodnotu. Druhým tajomstvom rastu bohatstva je špecializácia. Tá umožňuje vytvoriť úplne nové tovary a služby, ktoré by bez nej neexistovali.
Špecializácia v hospodárstve znamená, že každý človek si nebude sám produkovať všetko, čo potrebuje pre svoj život, ale práca potrebná na vytvorenie všetkých možných statkov a služieb sa rozdelí medzi viacerých rôznych ľudí. Nutnou podmienkou špecializácie je tak deľba práce.
O dôležitosti deľby práce a špecializácie písal už Adam Smith. Ten vo svojej knihe analyzoval prácu výrobcov špendlíkov. Všimol si, že keď sa každý z desiatich zamestnancov bude snažiť vyrobiť celý špendlík, tak ich vyrobia za deň dokopy menej ako 200. Ani ten najšikovnejší zamestnanec nie je schopný vyrobiť viac ako 20 špendlíkov za deň a tí menej šikovní mali problém aj s jedným. Výroba špendlíka však pozostáva z 18 samostatných úkonov. Keď si tieto úkony rozdelili zamestnanci v manufaktúrach medzi seba – inak povedané sa špecializovali – dokázali za jeden deň ich spoluprácou vyrobiť spolu viac ako 48 000 špendlíkov. To je 4 800 špendlíkov na jedného zamestnanca denne. Teda skoro 250 krát viac ako bez špecializácie.
To je až zázračný nárast produktivity, ktorú špecializácia prináša. Veľa ľudí však nevníma jej dôležitosť a bagatelizuje jej prínosy, keď sa táto špecializácia odohráva na úrovni krajiny alebo dokonca medzi celými krajinami. Neuvedomujú si, ako moc sú ich životy závislé na spolupráci a špecializácii.
Za dobrú ukážku života bez tejto spoločenskej špecializácie môžeme považovať reality show Farma. Skupina 12 ľudí bola presťahovaná na farmu odstrihnutú od civilizácie , kde si museli zabezpečiť všetky veci potrebné pre život bez kontaktu s externým svetom. Výsledkom bolo, že museli pracovať od skorého rána do neskorého večera, aby si zabezpečili základné potreby ako jedlo a strecha nad hlavou. Show Farma bola taká populárna práve preto, že nie každý zvládal taký vysoký nápor práce a zároveň minimálnu odmenu, čo vytváralo konflikty a zložité situácie. To, čo by sme si mali z tejto reality show odniesť, je ukážka toho, ako vyzerá život bez celospoločenskej špecializácie a deľby práce. Veľa práce za málo pláce.
Preto ďalším dôvodom, pre ktorý sú niektoré krajiny chudobné, je, že v rámci ich hospodárstva je nízka miera špecializácie a deľby práce. Rozvojové krajiny sú charakteristické tým, že veľkú časť statkov potrebných pre život si každá rodina pestuje a produkuje sama. Následkom toho má veľký počet ľudí v krajine rovnaké vedomosti a schopnosti a to im neumožňuje pustiť sa do produkcie zložitejších a sofistikovanejších statkov a služieb, ktoré sú charakteristické pre rozvinuté ekonomiky.
Robert Chovanculiak
Madsen Pirie
20. jún sa zapísal do dejín ako deň dvoch prelomových technologických udalostí. V tento deň sa v roku 1819 uskutočnila prvá zaoceánska plavba parníku Savannah, predznamenávajúca budúcnosť rýchlej námornej prepravy. A 20.júna 1840 si Samuel Morse nechal patentovať telegraf, ktorý znamenal úsvit presnej diaľkovej komunikácie.
Savannah, ktorú skonštruovali v New Yorku, bola vybavená parným strojom a zásobou paliva z borovicového dreva. Väčšinu času počas jej 24 dňovej cesty strávila síce s napnutými plachtami, ale predstavovala prvý pokus praktického využitia sily pary na plavby cez oceán. Keď ju spozorovali na írskom pobreží, vydala sa k nej na záchranu rýchla plachetnica, keďže si mysleli, že dym, ktorý z jej komína vychádza znamená, že Savannah horí.
Kompresný parný stroj, ktorý sa používal už od sedemdesiatych rokov 18.storočia mal uzavretý cyklus zadržanej vody namiesto morskej, čo znamenalo, že sa spotrebovalo menej uhlia. Toto predstavovalo začiatok využívania diaľkových plavidiel a znamenalo prvú etapu globalizácie, keďže sa k anglickým prístavom mohli dostať americké suroviny a lacné potraviny.
Telegraf Samuela Morsa zasa vysielal elektrické signály pomocou drôtov. Tie prenášali informácie vo forme kódu, ktorý vynašiel, v ktorom každé písmeno bolo zaznamenané pomocou kombinácie bodiek a pomlčiek. To umožnilo prakticky okamžitú komunikáciu na dlhé vzdialenosti. Drôty na diaľkovú komunikáciu boli v Spojenom kráľovstve a v Spojených štátoch umiestnené na stĺpoch, ktoré sa dodnes nazývajú „telegrafné stĺpy.“ Briti využívali telegraf na komunikáciu v Indii a tiež zohral kľúčovú úlohu vo Veľkom indickom povstaní.
,, Zachránilo to Indiu,“ vyhlásil Sir Robert Montgomery, justičný komisár Pandžábu.
V roku 1861 bola dokončená prvá americká transkontinentálna telegrafická linka spoločnosťou Western Union, ktorá spájala východné a západné pobrežie Ameriky a zabezpečovala tak komunikáciu medzi inak izolovanými oblasťami a komunitami, ktoré boli predtým závislé na službách ako napríklad Pony Express. Keď Marconi vynašiel bezdrôtovú verziu telegrafu, tento prístroj bol integrovaný do transatlantických lodí a zohral dôležitú úlohu tým, že umožnil lodi Carpathii zachrániť 700 preživších po náraze Titanicu v 1912.
Oba tieto technologické pokroky prispeli ku globalizácii, ktorú dnes považujeme za samozrejmosť. Príchod kontajnerových lodí v roku 1956 zmenil ekonomiku námornej nákladnej dopravy a nástup mobilných telefónov umožnil okamžitú komunikáciu vo väčšine častí sveta. Toto dopomohlo k tomu, aby sa chudobní z celého sveta mali o niečo lepšie v oveľa významnejšej miere, ako akýkoľvek ľudský objav. Umožnila výrazné rozšírenie obchodu, ktorý vytvára blahobyt a urobila z chudobnejších krajín dôležitú súčasť hospodárstva bohatých krajín, čím sa zmenšila „priepasť,“ ktorá ich predtým delila.
Sú tu samozrejme tí, ktorí sú proti tomu, ktorí hovoria o domácej sebestačnosti a množstve potravín a vystupujú proti znečisteniu prostredia spôsobenému diaľkovou nákladnou dopravou, ale je to blahobyt zabezpečený práve týmto obchodom, ktorý financuje výskum s cieľom rozvíjať a využívať menej znečisťujúce formy dopravy.
Parník a telegraf boli len krokmi na ceste k integrovanejšiemu a bohatšiemu svetu. Oba objavy boli nahradené ich účinnejšími nástupcami, ale každý znamenal začiatok revolúcie, ktorá pokračovala a stále pokračuje.