PROBLÉM A AKTUÁLNOSŤ
Prečo v jednej krajine znamená chlieb a voda na večeru chudobu a v inej bohatstvo? Čo je to naozajstná chudoba: nemôcť si dovoliť televízor, alebo nemať pitnú vodu? Čím sa od seba líšia absolútna a relatívna chudoba? Ktorú chudobu je ľahšie prekonať? Čo je to vlastnícke právo a ako súvisí s chudobou a bohatstvom v štáte?
V prvej kapitole sme prebrali hospodárske poriadky a ako ekonómia súvisí s ostatnými vedami. Tieto témy úzko súvisia s témou chudoby a bohatstva – z toho vyplýva, že táto téma prepája prvú kapitolu s druhou. Základná otázka na túto tému je – Prečo sa ľudom v jedných krajinách žije lepšie ako v iných?
POJMY
| ZÁKLADNÉ POJMY | DOPLNKOVÉ POJMY |
| ABSOLÚTNA CHUDOBA – označuje Nedostatočné naplnenie základných ľudských potrieb (potrava, pitná voda, strecha nad hlavou, zdravotná starostlivosť a vzdelanie). | VLASTNÍCKE PRÁVO – situácia, keď materiálny i nemateriálny majetok patrí konkrétnej osobe, ostatní ľudia toto právo uznávajú a je chránené zákonom. |
| RELATÍVNA CHUDOBA – označuje situáciu, keď je príjem jedného človeka nižší než určité percento priemerného príjmu. | HRANICA CHUDOBY – je štátom určená výška príjmu, pod jej hranicou sa ľudia považujú za chudobných, t. j. za neschopných naplniť potreby dôstojného života. |
PRAKTICKÁ ČASŤ
1. CVIČENIE
★ V ktorých situáciách ide o absolútnu a v ktorých o relatívnu chudobu?
| SITUÁCIA | ABSOLÚTNA CHUDOBA | RELATÍVNA CHUDOBA |
| Príklad. Malý Mahmud sa už druhý deň nemôže napiť čistej vody. | Pitná voda je základná potreba. | |
| 2. Emil žije na ulici v Bratislave, pretože je bezdomovec | Prístrešie je základná potreba. | |
| 3. Monika nemá peniaze na kúpu televízora. | Televízia nie je v Slovenskej republike považovaná za základnú potrebu. | V niektorých štátoch (napr. v bohatších štátoch Európskej únie – v Holandsku, vo Švédsku) je situácia, keď si človek nemôže kúpiť televíziu, príkladom relatívnej chudoby. |
| 4. Pedro nevie čítať, lebo v jeho meste nie je škola. | Vzdelanie je základná potreba. | |
| 5. Rodina nemá peniaze na dovolenku v zahraničí.. | Dovolenka v zahraničí nie je v Slovenskej republike považovaná za základnú potrebu. | V niektorých štátoch (napr. v bohatších štátoch Európskej únie – v Holandsku, vo Švédsku) je situácia, keď si človek nemôže dovoliť aspoň raz za rok vyraziť na dovolenku do zahraničia, príkladom relatívnej chudoby. |
| 6. Lukáš nehrá tenis so svojím kamarátom Janom, lebo Lukášovi rodičia nemajú veľa peňazí. Lukáš cvičí na dvore. |
2. CVIČENIE
★ Potvrď alebo vyvráť mýtus.
Vyvracanie mýtov:
1. Keby všetci žili v najbohatšej krajine na svete, nikomu by nič nechýbalo.
Toto je mýtus. Zdroje vždy a všade sú a budú vzácne, ale keď ich budeme využívať efektívne a dovolíme ľuďom voľne ich zdieľať, kupovať a predávať, oveľa viac ľudí bude môcť žiť oveľa lepšie.
2. Relatívna chudoba sa dá odstrániť.
Toto je pravda. Teoreticky by bolo možné vyriešiť problém relatívnej chudoby, keby všetci ľudia mali rovnaké bohatstvo a príjem. Avšak v praxi sa neodporúča o tento stav usilovať. Najbližšie sa tomuto cieľu priblížila Severná Kórea, kde je diktatúra a väčšina občanov žije nielen v relatívnej, ale aj v absolútnej chudobe. Ak majú všetci rovnaký príjem, bez ohľadu na to, ako pracujú a snažia sa, tak očakávame od ľudí, že budú pracovať a snažiť sa zadarmo. Ľudia však tieto činnosti nezvyknú robiť zadarmo.
3. Najbohatší ľudia žijú v krajinách s najväčšími ložiskami nerastného bohatstva.
Toto je mýtus. Štát môže mať veľké množstvo obyvateľov, prírodných zdrojov, pôdy atď., ale ak sa v ňom nenájdu ľudia (t. j. podnikatelia), ktorí sa ujmú iniciatívy a zorganizujú výrobu tovaru a služieb, budú tieto prírodné zdroje aj pozemky ležať ladom, miestni obyvatelia nebudú môcť pracovať a pravdepodobne budú hladovať. Ľudia sa často čudujú: v tejto krajine nie je moc prírodných zdrojov ani pozemkov, a napriek tomu sú tu ľudia bohatí. To býva preto, že sa v tej krajine našli iniciatívni ľudia, ktorí aj s minimálnymi prostriedkami dokážu vyrobiť produkty alebo poskytovať služby, ktoré ostatní chcú alebo potrebujú.
Napríklad Holandsko nemá žiadne väčšie prírodné zdroje, a napriek tomu tu ľudia žijú na vysokej životnej úrovni. Naopak v Rusku rozhodne nechýba ľudská sila, prírodné zdroje ani pozemky, a napriek tomu je tam miera chudoby pomerne vysoká.
3. CVIČENIE
★ Dokonči vety.
1. Keby neexistovalo súkromné vlastníctvo, potom by všetko bolo verejné a patrilo všetkým. Avšak to, čo patrí všetkým dohromady, vlastne nepatrí nikomu a nie je teda jasné, kto je za to zodpovedný. Všetci by z toho chceli mať úžitok, ale nikto by nevedel, kto by za to mal prevziať zodpovednosť. Ľudská povaha je už taká, že sa nerada stará o veci, ktoré priamo nevlastní, pretože z toho nemá žiadny úžitok. Všetci by čakali, že sa o všetko postará niekto iný.
2. Keby ľudia nemali vlastnícke právo, potom by to znamenalo, že ani ostatní ľudia, ani zákon neuznávajú, že niečo je v tvojom vlastníctve. Ktokoľvek by si mohol zmyslieť, že si vezme niečo, čo máš pri sebe, keď si to neubrániš. Silnejší by tak dostali možnosť zneužívať slabších. Následkom toho by nikto nemal motiváciu pracovať, investovať a myslieť do budúcnosti.
3. To najvzácnejšie, čo človek môže vlastniť, je človek sám. Patrím sám sebe. Sám ovládam svoje telo a myšlienky a nikto to nemôže robiť namiesto mňa bez toho, aby som k tomu dal/-a súhlas. Rovnako tak ctím právo ostatných na seba samých.
4. Vec sa stáva vlastníctvom vtedy, keď mi iný človek prenechá svoje vlastníctvo a túto dohodu dodrží, alebo keď prírodnú vec (takú, ktorú nikto nevlastní) svojou prácou pretvorím na vec, ktorá sa dá používať. Napríklad môžem na pobreží nájsť kamienok, vyvŕtať do neho dierku, prevliecť ňou retiazku a tak si vyrobiť prívesok. Tak sa vec, ktorá predtým nikomu nepatrila, stane mojím vlastníctvom.
5. Vlastníctvom by sa nikdy nemal stať iný človek, pretože každý patrí len sám sebe. Alebo to, čo ostatní ľudia a zákon uznávajú ako vlastníctvo niekoho iného.
4. CVIČENIE
★ Napíš slohovú prácu s tvrdením, ktoré podporíš argumentmi (asi 150 – 170 slov) na jednu z týchto tém.
1. Je prirodzeným stavom chudoba alebo bohatstvo?
*Tu treba zauvažovať nad tým, že bohatstvo je výsledok úspešnej práce, nie prirodzený stav, v ktorom sme, aj keď nič nerobíme. Ľudstvo sa po celé trvanie svojej existencie snaží vymaniť z chudoby a zatiaľ sa mu to nikdy úplne nepodarilo. Posledné dve storočia však výrazne vzrástlo naše bohatstvo a z pohľadu minulých tisícročí žijeme v bezprecedentne najbohatších časoch. Nikdy tak veľa ľudí nežilo v tak dobrých podmienkach. A to neplatí len pre bohatý západ, ktorého sme my súčasťou. V posledných dekádach sa zlepšuje život aj tých najchudobnejších ľudí na planéte. V Indii a Číne stovky miliónov ľudí, ktorí umierali od hladu, dnes patria k strednej triede.
2. Chcel by si byť sedliakom v krajine, kde by si ktokoľvek mohol vykopať zemiaky z tvojej záhrady?
*Tu treba zauvažovať nad podmienkami, v ktorých žijú ľudia vo väčšine chudobných krajín každý deň, a vysvetliť dôležitosť vlastníckeho práva, ktoré motivuje ľudí pracovať a snažiť sa
3. Opíš, aké by boli kritériá hranice absolútnej chudoby, keby to bolo len na tebe.
*Tu žiak sám navrhne kritériá hranice absolútnej chudoby a vysvetlí, prečo si vybral práve tie. Môžeme žiakovi navrhnúť, aby sa zamyslel, ako sa hranica chudoby mení v čase. Ako vyzeral chudobný človek pred 200 rokmi, 30 rokmi a dnes.
DOPLNKOVÉ CVIČENIA
1. CVIČENIE
1. Situácie a otázky do diskusie. Nakreslite na tabuľu 2 tabuľky a opýtajte sa žiakov:
1. Ktorú situáciu by ste si vybrali a prečo?
2. Čo je lepšie: byť bohatý medzi chudobnými alebo chudobným medzi bohatými?
| 1. SITUÁCIA | 2. SITUÁCIA | ||
| VŠETCI MAJÚ: | TY MÁŠ: | VŠETCI MAJÚ: | TY MÁŠ: |
| Mobilný telefón iPhone X | Mobilný telefón iPhone 5 | Pevné linky | Telefón Nokia 3310 |
| LED televízor | Plazmový televízor | Nemá televízor | Čiernobiely televízor |
| Herné konzolyXBOX 720 | Herné konzoly Play Station 2 | Stavebnice | Herné konzoly Play Station 1 |
| Nové automobily Ferrari | Automobil z roku 2005 Volkswagen Golf | Osly | Automobil Audi 100 |
*Komentár: prvá situácia je všeobecne lepšia, všetci majú vyššiu životnú úroveň, vlastnia lepšie veci. Avšak konkrétna osoba vlastní menej kvalitné veci ako ostatní, preto je relatívne chudobná.
V druhej situácii všetci majú nízku životnú úroveň, sú chudobnejší. Avšak konkrétna osoba má viac ako ostatní, je relatívne bohatá.
2. CVIČENIE
2. Video a otázky do diskusie. Téma – problém ekonomického usporiadania a chudoby.
1. Môžu ľudia byť bohatí v štáte, v ktorom neexistuje vlastnícke právo? Prečo?
Návody na odpovede: V štáte, v ktorom neexistuje vlastnícke právo, prípadne je neustále porušované, nemajú ľudia žiadnu motiváciu k šetreniu a investovaniu, zúčastňovať sa výmenného obchodu a pod., pretože si nemôžu byť istí, či našetrené zdroje či zisk z výmenného obchodu budú môcť používať. Z toho vyplýva, že možnosť mať vlastnícke právo je veľmi dôležitá, ak chceme, aby ľudia žili na vysokej materiálnej úrovni.
2. Keby si musel/-a žiť pod hranicou relatívnej chudoby, kde by si chcel/-a žiť? V Nigérii alebo vo Švajčiarsku? Prečo? Zmenila by sa tvoja odpoveď, keby išlo o hranicu absolútnej chudoby?
Návody na odpovede: hranica relatívnej chudoby je vo Švajčiarsku oveľa vyššia, preto tam aj nemajetní ľudia žijú lepšie. Hranica absolútnej chudoby je všade na svete rovnaká, ale nesmieme zabudnúť, že vo Švajčiarsku je oveľa lepšia infraštruktúra a nižšia kriminalita, preto je Švajčiarsko lepšia voľba pre oba prípady. Žiaci môžu, samozrejme, vysvetliť a argumentmi podložiť, prečo by sa im v Nigérii páčilo viac. Dôležité však je, aby pochopili rozdiel medzi hranicou relatívnej a absolútnej chudoby.
3. CVIČENIE
3. Pozrite video a diskutujte o vývoji absolútnej chudoby vo svete počas posledných dekád
4. CVIČENIE
4. Pozrite video a diskutujte o tragédii obecnej pastviny
5. CVIČENIE
5. Otázky na zopakovanie základných tém lekcie:
1. Prečo sú v niektorých krajinách ľudia bohatí a v iných chudobní?
Vlastnícke právo a mechanizmus trhu – to sú základné podmienky na to, aby ľudia mohli žiť na vysokej materiálnej úrovni. Obyvatelia rôznych krajín žijú rôzne: jedni sú chudobní a len tak-tak prežívajú, iní si užívajú život v bohatstve. Príčin je veľa: historické okolnosti, geografické vlastnosti tej-ktorej krajiny, kultúrne aspekty. Nesmieme však zabudnúť na ekonomické aspekty, ktoré sú základnou podmienkou bohatstva spoločnosti. Aby spoločnosť prosperovala ľudia musia mať zabezpečené vlastnícke práva a možnosť vymieňať si tovar a služby na trhu.
2. Aký je hlavný rozdiel medzi relatívnou a absolútnou chudobou?
Relatívnu chudobu môžeme vypočítať pre akúkoľvek skupinu ľudí, ak určíme jej hranicu – to môže byť napríklad 10 % členov skupiny, ktorí majú najnižšiu životnú úroveň. Táto hranica sa môže veľmi líšiť v závislosti od konkrétneho štátu. Absolútna hranica chudoby je na celom svete rovnaká a meria sa podľa určitých kritérií, ako je prístup k čistej vode, minimálne množstvo potravín, strecha nad hlavou a pod.
6. CVIČENIE
6. Video „Vlastníctvo a právo povedať NIE“ Diskutujte o dôležitosti vlastníctva samého seba.
doplnkové texty
Na inštitúciách záleží
Niektorí ľudia si často myslia, že ekonómia a ekonómovia abstrahujú vo svojom výskume od pravidiel, noriem, konvencií, javy, ktoré spoločne nazývame inštitúcie (v tomto prípade ide o jav, nie organizáciu, či úrad). To je však omyl. Len máloktorá iná vedecká disciplína prispela k chápaniu pravidiel a inštitúcií viac ako ekonómia.
Ekonómia je veda o konaní a interakcii veľkého množstva ľudí. O tom ako budú tieto interakcie vyzerať a čo bude ich výsledkom, vo veľkej miere rozhodujú práve inštitúcie, v rámci ktorých sa odohrávajú. Inštitúcie sú v chápaní ekonómov ľuďmi vytvorené obmedzenia a pravidlá chovania, ktoré formujú interakcie medzi ľuďmi. Inak povedané inštitúcie sú pravidlá hry. Inštitúcie môžu byť formálne (oficiálne zákony, legislatíva, regulácie, ústava) alebo neformálne (zvyky, tradície, všeobecné normy správneho správania sa, očakávania). Tie prvé sa síce môžu meniť rýchlo a revolučne, rozhodujúce sú však v spoločnosti práve tie druhé, ktoré sa menia pomaly a skôr evolučne.
To, aké inštitúcie sú rozšírené medzi ľuďmi nakoniec určuje to, či bude výsledkom interakcie množstva ľudí hra s kladným alebo nulovým súčtom. Hra s kladným súčtom je napríklad dobrovoľná výmena medzi pekárom a obuvníkom, na konci ktorej obaja získavajú. Hra s nulovým súčtom je napríklad lúpež, v ktorej získava jeden na úkor druhého.
Ľudia dokážu svoju aktivitu a kreativitu upriamiť na tvorbu hodnôt, kooperáciu, obchodovanie či budovanie bohatstva. Tí istí ľudia však dokážu svoju aktivitu a kreativitu smerovať aj opačným smerom. Ničiť, pľundrovať a znižovať bohatstvo. V spoločnosti môže prevládnuť produktívna aktivita, rovnako však aj predátorská. Ľudia majú predpoklady na oboje vzorce chovania sa. To, ktorý prevládne určujú práve inštitúcie. Na inštitúciách záleží.
Ľudí vo všeobecnosti viac zaujíma ako dosiahnuť blahobyt a mier, preto sa aj väčšina výskumu ekonómov zameriava na inštitúcie, ktoré sľubujú naplniť práve tieto ciele. Výsledkom vedeckého bádania ekonómov sú tieto inštitúcie: rešpektovanie súkromného vlastníctva, možnosť slobodne podnikať a právo ponechať si výnosy svojej aktivity. Ak v spoločnosti prevládajú tieto inštitúcie, výsledkom interakcií slobodných ľudí bude: dobrovoľná výmena, produktívna aktivita a mier.
Skúmať vplyv inštitúcií je nesmierne ťažké. Inštitúcie sa totižto ťažko merajú a porovnávajú medzi rôznymi spoločnosťami. Z času na čas sa však v histórii objavia „prirodzené experimenty“, ktoré nám umožnia odhaliť vplyv inštitúcii. Jedna ekonomická štúdia porovnala ekonomicky vývoj rôznych kolónií pred vznikom USA na základe toho, či sa kolonizátori v nich usadili a zaviedli inštitúcie západného sveta, alebo sa len zmocnili ich bohatstva. Vedci odhalili koreláciu medzi importovaním inštitúcii západného sveta v minulosti a dnešným relatívne vyšším bohatstvom v týchto bývalých kolóniách, oproti tým kolóniám, kde tieto inštitúcie chýbali. Obdobný „prirodzený experiment“ s inštitúciami sa odohral aj po II. svetovej vojne pri rozdelení Nemecka na západne a východné. Západné Nemecko adoptovalo vyššie opísané inštitúcie a prosperovalo, pričom vo východnom Nemecku nastal presný opak.
Robert Chovanculiak
Douglass C. North, ekonóm, ktorý znovu objavil dôležitosť inštitúcií
Douglass C. North svoju vedeckú kariéru venoval aplikácii ekonomickej teórie na inštitúcie a ich zmenu v čase, čím sa snažil zodpovedať najstaršiu otázku ekonómov: prečo sú niektoré národy bohaté a iné zas nie. Za svoj výskum obdŕžal v roku 1993 Nobelovu cenu.
Ekonómovia vo svojich analýzach postupujú pomerne priamočiaro: každý problém vidia cez prizmu jednotlivca, ktorý má určité preferencie (úžitkovú funkciu), alebo schopnosť produkovať (produkčnú funkciu) a sledujú, ako sa mení jeho rozhodovanie, keď sa bude meniť relatívna dostupnosť vzácnych zdrojov – teda keď sa budú meniť obmedzenia. Problém sa začne komplikovať a naberať na zaujímavosti, keď ekonómovia začnú analyzovať interakciu množstva takýchto jednotlivcov. V tomto momente sa ich analýza začne najčastejšie spájať s prítomnosťou cien, ktoré umožňujú hladké zladenie spotrebiteľských preferencií a schopnosti produkovať v rámci deľby práce.
Ak otvoríte akúkoľvek populárnu učebnicu ekonómie, dočítate sa o množstve variácií vyššie popísaného problému. Inak povedané o množstve predpokladov, funkciách, grafoch a riešeniach optimalizačných problémov za daných obmedzení. Pravdepodobne sa však moc nedočítate o inštitúciách a ich úlohe v ekonomickom rozvoji. To sa však zmení – keď pretečie vysoko odborný výskum do základných učebníc ekonómie. A zásluhu bude mať na tom určite aj Douglass C. North.
Ako bolo spomenuté v úvode, North sa vo svojom výskume zaoberal fungovaním inštitúcii cez prizmu ekonómie. Dnes už jeho slávna definícia inštitúcií ako: „ľuďmi vytvorených obmedzení, ktoré formujú ľudské interakcie“ priniesla do ekonómie nový typ obmedzenia. Obmedzenia, ktoré nebolo dané všadeprítomnou vzácnosťou; ale skôr obmedzenie, ktoré na seba ušili samotní ľudia. Pričom tieto inštitúcie môžu nabrať formu formálnych pravidiel (zákony, ústava, nariadenia) alebo neformálnych zvykov, konvencií, či kódexov správania sa. North samozrejme neostal iba pre definíciách, ale pokúsil sa aj vysvetliť, prečo inštitúcie existujú (a prečo ich jeho kolegovia ekonómovia tak často prehliadali) a akú úlohu hrajú vo vývoji spoločnosti a ekonomiky.
Neoklasickí ekonómovia vo svojich modeloch často pracujú v inštitucionálnom vákuu. Spotrebitelia kupujú, producenti vyrábajú a ceny sa prispôsobujú automaticky. Všetku „prácu“ v týchto modeloch vykonávajú predpoklady. Predpoklady, ktoré sa museli študenti ekonómie učiť naspamäť: neobmedzený počet výrobcov ako aj spotrebiteľov, ich dokonalé vedomosti a neomylná výpočtová sila, dokonalá homogenita výrobkov atď. Za takýchto podmienok skutočne nepotrebujete žiadne inštitúcie a zdroje budú optimálne alokované. North však odmietol pridržať sa týchto predpokladov a spochybnil dva: dokonalé vedomosti, čo viedlo k nutnosti rátať v analýze s transakčnými nákladmi a neomylná výpočtová sila aktérov, čo viedlo k možnosti, že ľudia sa budú pozerať na svet systematicky chybnými mentálnymi modelmi sveta, inak povedané budú sa pridržiavať ideológií.
Zostúpme nateraz z výšok abstraktného myslenia a pozrime sa, čo Northové zdôrazňovanie inštitúcií, transakčných nákladov a ideológií znamená v realite. Predstavte si križovatku, na ktorú súčasne vchádzajú dve autá. Máme teda dvoch agentov, ktorí sú situáciou prinútení nejakým spôsobom interagovať. Ak by sa na túto situáciu pozrel človek, ktorý nikdy nevidel auto, ani križovatku a jediné, čo kedy čítal, bola učebnica ekonómie, pravdepodobne by navrhol takéto riešenie: ako sa budú auta približovať, agenti na základe ich dokonalých vedomosti a výpočtových schopnosti okamžite vyhodnotia situáciu a dohodnú sa na cene, ktorú zaplatí ten, kto si váži prechodu cez križovatku viac a druhý bude za svoju ochotu dať prednosť kompenzovaný. Výsledkom bude optimálna alokácia vzácnych zdrojov (prejazd križovatkou) tam, kde prinášajú najväčšiu hodnotu, ktorú zabezpečí cenový mechanizmus.
Človek zaťažený každodennou skúsenosťou však vie, že takto sa problém prejazdu cez križovatku v realite nerieši. A nerieši sa tak preto, lebo agenti nemajú dokonalé vedomosti, t.j. existujú náklady na vykonanie transakcií. Agenti v autách by museli zastať, vystúpiť z auta, vyjednávať cenu, uzatvoriť zmluvu a následne zabezpečiť vynútenie takéhoto kontraktu. Naopak ľudia prišli s oveľa efektívnejším riešením v podobe inštitúcie: daj prednosť sprava. Táto inštitúcia uvalila nové obmedzenie na súbor možnosti, ktorý majú agenti – už nemôžu vstúpiť do križovatky, keď je na pravej strane auto. Zároveň sa však takto oveľa menej nákladne vyriešil problém alokácie vzácneho zdroja. Na tomto príklade vidíme jeden z najdôležitejších záverov Northa: keď sú prítomné transakčné náklady, na inštitúciách záleží a ekonómia, ktorá ich vynecháva z analýzy, je nekompletná.
Inštitúcie však nie sú dôležité len pri interakciách na ceste, ale aj pri oveľa dôležitejších interakciách – pri tvorbe blahobytu. Keď sme žili v malých skupinkách lovcov a zberačov, bola ekonomika slabo rozvinutá, bez rozsiahlej deľby práce a preto neexistovali ani vysoké transakčné náklady jednotlivých činností. Ako sa však lokálna ekonomika rozširovala, rástla deľba práce a spoločnosť bohatla, postupne aj rástli transakčné náklady. Vyťažiť rastúce výnosy z deľby práce a špecializácie tak dokázali len spoločnosti, ktoré mali tie správne inštitúcie, a tie umožnili anonymnú, neosobnú výmenu a kooperáciu medzi množstvom ľudí. To je dôvod, prečo hrajú inštitúcie kľúčovú rolu v prácach Northona.
To však neznamená automaticky, že všetky inštitúcie, ktoré ľudia zostrojili len zvyšovali blaho a mier v spoločnosti. Mnohé spoločnosti sa dostali do slepých uličiek a ich inštitúcie sú skôr výsledkom záujmu úzkych, špecializovaných skupín, ktoré z ich existencie ťažia. Takéto situácie sú potom podľa Northa hlavou príčinou zaostávania a chudoby v rôznych rozvojových krajinách.
A aké sú to potom tie správne inštitúcie, ktoré dokážu zachytiť produkčný potenciál spoločnosti a ďalej ho rozvíjať? Na základe historicko-ekonometrických výskumov dospel North k záverom, ktoré odzrkadľujú odkaz klasického liberalizmu: vláda práva, rešpektovanie súkromného vlastníctva, jednoduché uzatváranie kontraktov a ich vynucovanie, prítomnosť stabilných a dobrých peňazí atď.
Robert Chovanculiak