Ekonómia. Ekonómia podnikania. Ekonomické výpočty. Ekonomické rovnice. Ekonomická história. Filozofia ekonómie. Ekonomická literatúra. Politická ekonómia. Ekonómia turistiky. Finančná ekonómia. Medzinárodné ekonomické vzťahy. Ekonómia správania. Ekonomická antropológia.
Ekonómia je prepojená s mnohými ďalšími vedami – používa ich metódy a ony zasa používajú ekonomické metódy. V tejto lekcii sa dozvieme, čím sa ekonómia líši od iných vied a prečo pre ekonómiu môže byť výhodné používať poznatky z iných odborov.
POJMY
| ZÁKLADNÉ POJMY | DOPLNKOVÉ POJMY |
| SPOLOČENSKÉ VEDY – sú všetky vedy, ktoré skúmajú vzťahy medzi ľuďmi v spoločnosti: ekonómia, psychológia, sociológia, politológia, história atď. | MIKROEKONÓMIA – Odvetvie ekonómie, ktoré skúma ekonomické problémy jednotlivcov a firiem, napríklad rozpočet konkrétnej osoby či rodiny alebo príjmy a zisky firmy. |
| PRÍRODNÉ VEDY –. sú všetky vedy, ktoré skúmajú hmotný, prírodný svet: fyzika, chémia, biológia atď. | MAKROEKONÓMIA – Odvetvie ekonómie, ktoré skúma ekonomiku ako celok, napríklad štátny rozpočet, infláciu alebo mieru nezamestnanosti v krajine. |
PRAKTICKÁ ČASŤ
1. CVIČENIE
★ Prečítaj si definície mikroekonómie a makroekonómie. Urči, ktoré správy patria do oblasti makroekonómie a ktoré do oblasti mikroekonómie.
| MIKROEKONÓMIA (MICROECONOMICS) | MAKROEKONÓMIA (MACROECONOMICS) |
| Odvetvie ekonómie, ktoré skúma ekonomické problémy jednotlivcov a firiem, napríklad rozpočet konkrétnej osoby či rodiny alebo príjmy a zisky firmy. | Odvetvie ekonómie, ktoré skúma ekonomiku ako celok, napríklad štátny rozpočet, infláciu alebo mieru nezamestnanosti v krajine.. |
1. Vnútorný trh už nepostačuje na ekonomický rast Nemecka. MAKRO
2. Ekonomickou krízou utrpeli viac než dve tretiny talianskych rodín. MAKRO
3. Bezcenné peniaze nafukujú nové bubliny. MAKRO
4. Finančné možnosti našej rodiny získať bývanie sa tohto roku strojnásobili. MIKRO
5. Plávajúci menový kurz ochráni ekonomiku pred odlevom kapitálu. MAKRO
6. Plat Dávida Tótha sa zvýšil na 1 500 eur. MIKRO
7. Na budúci rok sa zvýši financovanie Primaciálneho paláca v Bratislave. MAKRO
8. Drevospracujúci priemysel je proti zvýšeniu daní. MAKRO
9. Šišky z Pekárničky sa na tohtoročných trhoch predávali o 20 percent drahšie než minulý rok. MIKRO
10. Jedna z najväčších slovenských firiem plánuje v roku 2025 otvoriť novú pobočku v Bratislave MIKRO
.
2. CVIČENIE
★ Potvrď alebo vyvráť mýtus.
Vyvracanie mýtov:
1. Ekonomická história nie je ekonómia.
Toto je pravda. ekonomická história opisuje tie udalosti a fakty z dejín, ktoré súvisia s ekonómiou.
Napríklad kedy a koľko bolo na svete ekonomických kríz, kto kedy dostal Nobelovu cenu za ekonómiu, kedy prebehla priemyselná revolúcia a pod.
Ekonómia sa zaujíma ani nie tak o fakty – čo sa kedy stalo – ako skôr o interpretácie, prečo sa to stalo a aké následky to malo.
Napríklad čo spôsobilo Veľkú ekonomickú krízu v rokoch 1920 – 1929, akými prostriedkami sa proti takýmto krízam môže bojovať, ako im v budúcnosti zabrániť a pod.
2.
Ľudia na seba vzájomne pôsobia inak ako kyselina a zásada
Toto je pravda. Výsledok reakcie týchto chemických látok je dopredu jasný – hydroxid zneutralizuje kyselinu. Tento pokus môžeme vykonávať mnohokrát a výsledok bude vždy rovnaký. Avšak interakcie medzi ľuďmi sú vždy iné a nikdy nie sú predvídateľné. Ľudia sú bytosti mysliace, so slobodnou vôľou – rozhodujú sa, vyberajú si z viacerých možností, a preto ich činy nemôžeme predvídať.
Elementy prírodného sveta majú reakcie, avšak ľudia interakcie.
★ 3. Spoločenské vedy sú pre ľudí užitočnejšie než prírodné.
Toto je mýtus. Spoločenské vedy sa zaoberajú človekom, avšak bez prírodných vied by prostredie, v ktorom žijeme, bolo veľmi chudobné. Neexistovali by počítače, automobily, lieky, kozmetika a ďalšie veci, ktoré považujeme za všedné a ktoré boli vynájdené s použitím prírodovedných výskumov.
Spoločenské vedy často používajú metódy známe z prírodných vied.
3. CVIČENIE
★ Vymysli, ako vhodne dokončiť tieto vety.
1. Spoločenská realita sa líši od prírodnej, lebo… sa líšia ich činitelia. V spoločenskej realite konajú mysliaci ľudia, zatiaľ čo v prírodnej realite fungujú prvky prírodného sveta (chemické, biologické a fyzické – napríklad chlór, vodík, bunky, gény či atómy). Ľudia majú slobodnú vôľu, rozhodujú sa a vyberajú si z viacerých variantov. Zato prvky prírodnej reality podliehajú prírodným zákonom.
Nie je napríklad možné určiť, čo sa stane, keď sa šiesty raz stretnú Albína s Petrom (spoločenská realita). Vieme však, čo sa stane, keď sa šiesty raz stretne voda s ohňom – voda sa vyparí (prírodná realita).
2. Ekonomické zákony sa líšia od fyzikálnych, lebo… ekonomické zákony sa týkajú ľudského správania, zato fyzikálne zákony sa týkajú správania prvkov prírodného sveta.
Príklad ekonomického zákona: Čím vyššia je cena tovaru, tým menej ľudí si ho chce a môže kúpiť (zákon dopytu). Príklad fyzikálneho zákona: Množstvo energie v izolovanom fyzikálnom prostredí zostáva rovnaké, ale jej forma sa môže meniť (zákon zachovania energie).
3. Ekonómia sa zaoberá aj históriou, lebo ekonómovia s pomocou poznatkov z histórie môžu potvrdiť alebo vyvrátiť tú-ktorú teóriu.
Keď napríklad ekonómovia vysvetľujú, že neobmedzené tlačenie bankoviek znehodnocuje kúpnu silu peňazí, môžu použiť príklad z histórie – hyperinfláciu v Nemecku v roku 1922, keď sa stávalo, že ceny počas jedného dňa vzrástli až dvojnásobne, pretože štát vydával väčšie množstvo peňazí, než bol za to isté obdobie hrubý domáci produkt.
4. Ekonómia môže mať spojitosť s matematikou, lebo niektoré ekonomické zákony a tvrdenia možno vyjadriť pomocou matematického jazyka.
Napríklad „keď stúpne cena tovaru, ľudia ho budú menej kupovať“ (zákon dopytu):
Q – množstvo tovaru, P – cena tovaru.
5. Etika sa líši od ekonómie, lebo etika sa zaoberá tým, ktoré hodnoty sú správne a spoločnosť by sa ich mala držať, zatiaľ čo ekonómia skúma, ktoré hodnoty práve prevažujú a ako podmieňujú ľudské správanie.
Napríklad etika hovorí, že nie je dobré, keď je človek chamtivý. Ekonómia skúma, ako chamtivosť podmieňuje ľudské správanie v rôznych podmienkach. Napríklad ak chamtivý podnikateľ musí čeliť konkurencii ostatných podnikateľov, jeho chamtivosť ho núti poskytovať lepšie služby pre zákazníkov. .
4. CVIČENIE
★
V krátkosti opíšte ceruzku s gumou z pohľadu: A. chémie; B. ekonómie.
OTAZKY, KTORE VAM POMOŽU
1. Z čoho je ceruzka vyrobená?
2. Ako sa ceruzka vyrába?
3. Prečo ju vyrobili?
4. Ceruzka by neexistovala, keby…A. Ceruzka s gumou z pohľadu chemika vyzerá ako výsledok kombinácie prírodných zákonov a prvkov. Skladá sa z dreva, gumy, grafitu a zo železa, z uhľovodíkov, zo škrobu, z bielkovín a minerálnych látok. Ceruzku je možné vyrobiť, pretože fungujú chemické zákony a fyzikálne vlastnosti príslušných látok. Drevo je ohybný a ľahký materiál. Grafit je mäkký, a keď sa s ním teda píše, necháva za sebou stopu. Guma má naopak také vlastnosti, že túto stopu vie vymazať. Tieto materiály je možné pripojiť jeden k druhému, a preto mohla vzniknúť táto ceruzka.
B. Ceruzka s gumou z pohľadu ekonóma vyzerá ako výsledok práce mnohých ľudí: tých, ktorí pestujú a rúbu stromy, tých, ktorí vyrábajú píly a sekery, tých, ktorí varia jedlo pre drevorubačov a výrobcov píl, tých, ktorí pestujú suroviny a chovajú zvieratá, tých, ktorí stavajú cesty, tých, ktorí konštruujú a predávajú automobily a lode, tých, ktorí ťažia grafit a železo a vyrábajú gumu. Z pohľadu ekonóma je teda táto obyčajná ceruzka s gumou skoro zázrak – výsledok spolupráce trhu mnohých ľudí najrôznejších schopností a profesií.
TÍMOVÁ PRÁCA. MYŠLIENKA.
Prieskum.
1. Rozdeľte triedu do tímov po 4 žiakoch.
2. Každému tímu dajte jeden predmet (napr. zošit, okuliare, hodinky a pod.).
3. Požiadajte tímy, nech preskúmajú svoje predmety z pohľadu ekonóma a pokúsia sa dať dohromady, koľko odborníkov rôznych profesií asi prispelo k tomu, aby sa tento predmet ocitol na ich stole.
4. Požiadajte všetky tímy, nech si pripravia prezentáciu svojho predmetu. Každý člen tímu nech celej triede opíše, čím prispel jeden konkrétny odborník.
DOPLNKOVÉ CVIČENIE
1. CVIČENIE
Video na ilustráciu cvičenia „Ceruzka očami ekonóma“:
2. CVIČENIE
Príbeh na ilustráciu vzťahu medzi ekonómiou a históriou, prípadne archeológiou:
Mnoho ľudí si myslí, že globalizácia je záležitosť 20. alebo 21. storočia. Avšak to ani zďaleka nie je pravda – dôkazy o tom, že ľudstvo menilo a predávalo tovar i cestovalo, existujú už z čias niekoľkých tisíc rokov pred Kristom – hneď po tom, ako ľudstvo začalo žiť v spoločenstvách.
Dokazujú to aj obsidiánové mušličky. Tie sú totiž vulkanického pôvodu, a preto je možné určiť, z ktorej krajiny tá či oná obsidiánová mušlička pochádza. Vedci tak zistili, že mušličky staré niekoľko desiatok tisíc rokov, ktoré pochádzajú od Indického oceánu, boli nájdené v krajinách od tohto oceánu veľmi vzdialených. Z toho vyplýva, že ľudia cestovali a prevádzkovali výmenný aj iný obchod už mnoho rokov pred naším letopočtom.
Historické pramene aj archeologické výskumy potvrdzujú fakt, ktorý je pre ekonómiu dôležitý – totiž že túžba vymieňať si tovar je pre ľudstvo typická. Preto ľudstvo vyvinulo všemožné technológie, ktoré tomu pomáhajú, a vďaka obchodu prekvitá a zdokonaľuje sa.
3. CVIČENIE
Videá na ilustráciu vzťahu ekonómie a histórie.
Pozrite sériu štyroch videí o základných konceptoch ekonómie a diskutujte o nich so žiakmi:
ZAUJÍMAVÝ FAKT
Zaujmite žiakov týmto príbehom:
Americký herec a politik rakúskeho pôvodu Arnold Schwarzenegger vyštudoval ekonómiu na Wisconsinskej univerzite (USA) a americký rockový spevák Mick Jagger študoval na prestížnej ekonomickej škole v Londýne (London School of Economics). Štúdium však nemohol dokončiť, pretože mu činnosť v skupine The Rolling Stones, ktorú založil, zaberala príliš veľa času.
Dokážte alebo vyvráťte tvrdenia, že týmto celebritám sa v živote hodili znalosti ekonómie.