PROBLÉM A AKTUÁLNOSŤ
„Zlý ekonóm vidí len to, čo je viditeľné na prvý pohľad. Dobrý ekonóm hľadí ďalej. Zlý ekonóm vidí len priame dôsledky navrhovaného opatrenia. Dobrý ekonóm hľadí aj na vzdialenejšie a nepriame dôsledky.“
(Hazlitt, H. Ekonomie v jedné lekci). Praha: Libinst, 2008, online dostupné: https://libinst.cz/wp-content/uploads/2017/06/ekonomie_v_jedne_lekci.pdf)
Ekonomické myslenie by sme si mali rozvíjať všetci. Pomáha nám totiž prijímať optimálne rozhodnutia, chápať, ako, prečo a čo robia ostatní ľudia a ako svojimi činmi menia okolitý svet. Kultivované ekonomické myslenie pomáha odhadnúť dôsledky dnešných rozhodnutí v budúcnosti – ako tieto dôsledky ovplyvnia nielen človeka, ktorý rozhodnutia prijal, ale aj ďalších ľudí.
Príklad: rozhodneš sa, že si peniaze nebudeš šetriť, ale budeš ich utrácať za všedné, príjemné maličkosti a budeš si ich užívať. Samozrejme – uspokojíš tak svoje momentálne túžby, zaplatíš výrobcom drobností, tí potom môžu tieto peniaze použiť na svoje potreby, všetci sú spokojní, ekonomika prekvitá. Ale dobrý ekonóm vidí, že si tak stratil možnosť uspokojiť väčšie túžby – napríklad kúpiť si počítač (na počítač si človek musí ušetriť). Výrobcovia počítačov tak nemajú zisk, nebol vyrobený nový počítač, nebol daný podnet na vývoj nových technológií, brzdí sa pokrok. Nepoučené, nekultivované ekonomické myslenie vidí zisk výrobcov všedných drobností. Ale dobrý ekonóm vidí to, čo je neviditeľné – nevyrobený počítač, nepovzbudený pokrok.
Aké rozhodnutia sú ekonomicky racionálne? Môže ekonóm predpovedať budúcnosť? Na čo je potrebné ekonomické myslenie a ako sa dá rozvíjať?
POJMY
| ZÁKLADNÉ POJMY | DOPLNKOVÉ POJMY |
| ÚLOHA EKONÓMIE – poznať a hodnotiť zákonitosti ľudského správania vo svete vzácnych zdrojov. | RACIONÁLNE ROZHODNUTIE – výber z niekoľkých možností podložený logikou, pričom si za účelom dosiahnutia cieľa človek vyberá (aspoň podľa svojej mienky) najvhodnejšie prostriedky. |
PRAKTICKÁ ČASŤ
1. CVIČENIE
★ Uveďte tri slová, ktoré si spájate s ekonómiou, a vysvetlite prečo.
1. Človek.
Pretože ľudská činnosť je v ekonómii základným predmetom skúmania. Všetky ďalšie otázky, na ktoré sa ekonómia snaží dať odpoveď, vychádzajú z ľudskej činnosti.
2. Nedostatok.
Pretože keby všetky zdroje boli neobmedzené, nebol by nedostatok a každý by mohol získať, čo by si len prial – to znamená, že by nebolo treba ekonómie.
3. Výber.
Pretože človek žije vo svete vzácnych zdrojov, musí si stále vyberať iba jednu z viacerých možností a tieto svoje rozhodnutia neskôr hodnotiť. Tým, že si človek vyberá jednu vec, často stráca možnosť vybrať si inú. Preto je dôležité rozvíjať, kultivovať ekonomické myslenie a hodnotiť možnosti (alternatívy), pre ktoré sa človek nakoniec nerozhodol, a vedieť odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí v budúcnosti.
2. CVIČENIE
★ Dokážte alebo vyvráťte mýtus..
Vyvracanie mýtov:
1. Umelci, športovci a ženy v domácnosti nepotrebujú ekonómiu.
Toto je mýtus, pretože umelci, športovci a ženy v domácnosti tiež majú svoje potreby a túžby a žijú vo svete vzácnych zdrojov. Všetci ľudia robia rozhodnutia – vyberajú si z viacerých možností. Ekonomické myslenie im pomáha zhodnotiť svoje možnosti a činiť najvhodnejšie rozhodnutia. A nezáleží na tom, či sa rozhodujú, z čoho vyrobia sochu, koľko kilometrov dnes preplávajú v bazéne, či čo uvaria na večeru.
2. Ekonóm dokáže predpovedať budúcnosť.
Toto je mýtus, pretože svet, v ktorom my ľudia žijeme, sa stále mení a budúcnosť nikto nepozná. Ekonómovia vytvárajú prognózy do budúcnosti na základe zákonitosti ľudského správania a svojich znalostí momentálnej situácie. Tieto prognózy sa potvrdia v prípadoch, keď všetky podmienky, s ktorými ekonóm pri vytváraní prognózy počítal, zostanú rovnaké aj v budúcnosti.
3. Ekonóm nám musí poradiť, aké správanie je najlepšie.
Toto je mýtus, pretože ekonómia je náuka o tom, čo ako je – nie o tom, čo by ako malo byť. Ekonómovia skúmajú a opisujú, čo v určitej chvíli podmieňuje ľudské správanie, aké názory a hodnoty v spoločnosti panujú a ako ovplyvňujú ľudí. Avšak ekonómovia nemôžu stanovovať, ktoré hodnoty sú správne a mali by v spoločnosti panovať. Správnym správaním sa zaoberajú filozofia, právo a etika. Ekonóm vie poradiť ľudom, že ak chcú žiť v bohatej spoločnosti, kde funguje efektívna výroba a uspokojovanie potrieb, musia v nej fungovať tieto pravidlá a zákony. Avšak ekonóm nemôže ľudom povedať, že toto by mal byť ich cieľ.
3. CVIČENIE
★
Dokáže na tieto otázky odpovedať ekonóm? Alebo je potrebný iný odborník? Aký a prečo??
| ČINNOSŤ: | NA OTÁZKU: MÔŽE ODPOVEDAŤ: | PRETOŽE: |
| Príklad: Prečo je mi stále smutno? | Psychológ. | Predmetom skúmania psychológie je vnútorný stav človeka, jeho city a emócie. |
| 1. Ako sa po francúzsky povie „dopyt“? | Filológ so špecializáciou na francúzštinu. | Jazykmi sa zaoberá filológia. |
| 2. Čo budú chcieť zákazníci na jeseň roku 2203? | Teraz nikto. V budúcnosti sa o to pokúsi podnikateľ, ktorý bude chcieť dosiahnuť zisk. | Ani sami zákazníci nevedia, čo presne budú chcieť v najbližšom čase kupovať. |
| 3. Koľko bude stáť stavba novej drevenice? | Staviteľ, ktorý stavia zruby. | Je potrebné vypočítať cenu stavebného materiálu a práce. |
| 4. Čo je užitočnejšie: minúť dnes vreckové na obed v bistre alebo si šetriť a o dva roky si kúpiť notebook? | Ten, kto toto rozhodnutie činí. | Výhodnosť je subjektívna. Čo je pre jedného človeka výhodné, môže byť pre iného nevýhodné. |
| 5. Aký je ekosystém vo Vysokých Tatrách? | Biológ. | Ekosystém je súbor organizmov v určitom prostredí. Ekosystémy skúma biológia. |
| 6.Je efektívnejšie postaviť si dom sám alebo si najať stavbárov? ? | Človek, ktorý bude dom stavať. | Výhodnosť je subjektívna. Čo je pre jedného človeka výhodné, môže byť pre iného nevýhodné. Historická skúsenosť ukazuje, že práca ide lepšie a ľahšie, keď sa o ňu podelí viac ľudí. |
| 7. Kedy presne nastane ďalšia finančná kríza? | Nikto. | Budúcnosť nie je možné presne predpovedať. Ekonóm môže zistiť, aké rozhodnutia a činy spôsobujú ekonomickú krízu, a poradiť ostatným, ako sa kríze vyhnúť. |
| 8. Ktorý zdroj je najvzácnejší? | Ekonóm. | Ekonómia sa zaoberá otázkou vzácnych zdrojov. Najvzácnejším zdrojom sú ľudia. Len oni robia všetky ostatné zdroje užitočnými. |
| 9. Je ekonomicky výhodné, keď štát vytlačí viac peňazí? | Ekonóm. | Ekonomická výhodnosť je jednou z tém, ktorými sa zaoberá ekonómia. Ekonómovia hodnotia ekonomické dôsledky rôznych rozhodnutí. |
| 10. Je správne, keď štát vytlačí viac peňazí? | Filozof, etik, právnik. | Otázkou správnosti sa zaoberajú niektoré filozofické smery, normatívna etika a právo. |
4. CVIČENIE
★ Prečítaj si a zhodnoť rôzne definície ekonómie. Ktorá definícia je najsprávnejšia a prečo? Ktorá je najmenej správna a prečo?
1. Slovo „ekonómia“ pochádza z gréckeho οίκος (oikos) „dom“ + νόμος (nomos) „zákonitosť“.
„Dom“ tu znamená tiež „svet“, „prostredie“ a „hospodárstvo“. „Zákonitosťami“ sa tu myslia určité modely či nepísané pravidlá ľudského správania.
2. Ekonómia je náuka o bohatstve národov a vlastníctve (Adam Smith).
Ekonómovia skúmajú prečo sú niektoré krajiny bohatšie a iné zasa chudobnejšie. A jednou z odpovedí je aj prístup krajiny k vlastníctvu. Vlastníctvo je situácia, keď ľudia uznávajú, že určitý majetok patrí jednému konkrétnemu človeku. Tento človek potom má na svoj majetok právo, zatiaľ čo ostatní nie – aspoň nie bez jeho dovolenia.
3. Svetová ekonomika nie je ako oslava, na ktorej si všetci rozdelia narodeninovú tortu. Podobá sa skôr na stretnutie susedov, kam každý prinesie nejaké svoje jedlo. (Bryan Caplan) Na to, aby sa zdroje stali ekonomickým statkom – „narodeninovou tortou“ – treba ich vytvoriť, spracovať a urobiť užitočnými. To sústavne robia ľudia a z toho sa skladá svetová ekonomika.
4. Ekonómia je veda o zákonitostiach správania jednotlivcov na trhu a optimálnych spôsoboch využitia vzácnych zdrojov tak, aby sa umožnilo najlepšie naplnenie potrieb spotrebiteľov. (Slovník ekonomických pojmov, 2005)
Presná, vedecká definícia.
5. Ekonómia je spoločenská veda o výrobe, distribúcii a využití statkov. (Slovník myšlienok, 2001)
Spoločenské vedy sú vedami o ľuďoch. Výroba, rozdelenie a použitie majetku sú formami činnosti ľudí, ktorí fungujú vo svete vzácnych zdrojov.
6. Ekonómia znamená opis krajiny na základe jej všeobecnej ekonomickej aktivity a jej zložiek. (Slovník ekonomických pojmov, 1997)
Ekonomika je tu chápaná ako špecifický rys celého konkrétneho štátu. Z tejto definície nie je jasné, čo je to ekonomická činnosť a jej zložky.
7. Ekonómia sa zaoberá ľudským konaním smerujúcim k naplneniu potrieb. (Murray N. Rothbard)
Ekonómia sa zaujíma o ľudské konanie a o to ktoré faktory ovplyvňujú ľudské konanie ako napríklad ceny, množstvo, pravidlá, zákony.
8. Ekonómia je systém ekonomických subjektov vzájomne prepojených vzťahmi týkajúcimi sa výroby, spotreby, výmeny, financií atď. (Encyklopedický slovník, 1991)
Ekonomické subjekty sú jednotliví ľudia, ich skupiny, spoločnosti a továrne. Ekonomikou sa tu rozumejú vzťahy medzi týmito jednotkami.
1. NAJSPRÁVNEJŠIA DEFINÍCIA: ktorákoľvek definícia, ktorú žiak vie podložiť argumentmi ako najsprávnejšiu.
2. NAJMENEJ SPRÁVNA DEFINÍCIA: ktorákoľvek definícia, ktorú žiak vie podložiť argumentmi ako najmenej správnu.
FAKT? FAKT!
Zákon klesajúceho hraničného úžitku hovorí, že každá ďalšia jednotka ekonomického zdroja bude použitá na uspokojenie menej dôležitej ľudskej potreby. Príklad: Keď má človek smäd, prvý pohár vody použije na uhasenie svojho smädu, druhý naleje do misky svojmu psovi, tretím pohárom vody poleje svoje kvety a štvrtý použije na umytie taniera.
DOPLNKOVÉ CVIČENIA, texty, videá
1. CVIČENIE
Video na ilustráciu dobrého a zlého ekonóma a otázka: čo vidia zlý a čo dobrý ekonóm, keď nastávajú prírodné katastrofy, vojny, útoky, prípadne je inak ničený majetok?
Link na video: Klam rozbitého okna: https://www.youtube.com/watch?v=cBK6vfYcLEM
Keď nastane prírodná katastrofa, vojna, útok a iné ničenie majetku …
| ZLÝ EKONÓM VIDÍ: | DOBRÝ EKONÓM VIDÍ: |
| Pre ekonomiku je to výhodné. | Ekonomike to škodí. |
| Budú vytvorené nové pracovné miesta. | Pracovné miesta budú odoberané z tých oblastí, ktoré by ľuďom prospeli, keby bývala neprišla katastrofa. |
| Bude potrebné obnoviť zničené veci, minúť za ne peniaze, ľudia budú mať prácu a za to dostanú peniaze. Peniaze sa budú môcť utrácať za výrobky, ktoré vyrobili ostatní. | Ľudia nebudú môcť míňať peniaze za veci, ktoré chcú, ale za obnovenie toho, čo už raz mali. |
| Peniaze budú obiehať a všetci budú bohatší. | Zvýšené výdavky nerobia ľudí automaticky bohatšími. Len peniaze z oblastí, ktoré sú naozaj potrebné, presúvajú do oblastí povinných. |
| Bude sa viac spotrebovávať a ekonomika bude prosperovať. | Ničenie a nútená spotreba nevytvárajú úžitok. Úžitok vytvára výroba. |
2. CVIČENIE
Ekonóm vo videu sa pýta, aké majú ekonómovia vlastnosti. Zastavte video v 0:40 a nechajte žiakov hádať, potom im prehrajte správnu odpoveď.[RD1]
2. CVIČENIE
Testy zostavené učiteľkou Jurgitou Politienė
· Základy ekonómie,1. variant
- Základy ekonómie,2. variant[RC2]
[RD3] doplnkové texty
O čom je ekonómia
Väčšina ľudí vníma ekonómiu ako nudnú vedu plnú, vzorcov, štatistík, peňazí a grafov. V skutočnosti je však záber ekonómie oveľa širší. Dokáže vniesť lepšie pochopenie do všetkých oblastí, kde nejakým spôsobom prebieha ľudská interakcia. Ak sa pustíte do štúdia ekonómie, dozviete sa napríklad, prečo sa zamestnanci úradov menej usmievajú a sú menej príjemní ako zamestnanci v nákupných centrách. Alebo prečo nepomôže nezamestnaným, keď zvýšime minimálnu mzdu a prečo sa Briti nedokázali zbaviť kobier v Indii. Odpovede na tieto otázky nie sú vždy jednoduché. K ich pochopeniu potrebujete rozumieť, akým spôsobom fungujú podnety a motivácie v ľudskom konaní a ako ľudia reagujú na ich zmenu.
Naším cieľom nie je naučiť vás nové poučky a definície, ale rozšíriť Váš spôsob myslenia a nazerania na svet. Nasadiť vám nové okuliare. Kto raz okúsi ekonomický štýl myslenia, už sa nikdy nebude pozerať na svet ako pred tým.
Na podnetoch záleží
Niektorí ľudia si často myslia, že ekonómia je iba o peniazoch, financiách a peňažnom zisku. V skutočnosti sa ekonómovia snažia pochopiť ľudské rozhodovanie a konanie vo všeobecnosti. Nesnažia sa však dopátrať ku príčinám ľudského konania, nepýtajú sa, prečo si Jano kúpil to, čo si kúpil. Obsah preferencií, teda toho, čo ľudia chcú, berú ako daný fakt a ďalej ho neskúmajú (to prenechávajú napr. psychológom). Ekonómovia sa pýtajú na trocha inú otázku: ako sa zmení ľudské rozhodovanie a konanie, keď sa zmenia vonkajšie podmienky – t.j. náklady, výnosy, obmedzenia, ktorým ľudia čelia? Pritom tieto náklady, výnosy a obmedzenia nemusia byť zďaleka len vo finančnom vyjadrení. Pri výbere partnerky/partnera môže byť výnosom pekný pohľad a nákladom počúvanie nekonečných rečí, alebo pravidelná konzumácia nie práve chutných obedov.
Odpoveď na vyššie zmienenú otázku leží priamo v srdci ekonómie. Je ňou fakt, že ľudia reagujú na zmeny podnetov. Na podnetoch záleží. Ak sa zmení cena niečoho smerom hore, kúpite si toho ako spotrebitelia menej a naopak, ak niečo zlacnie, doprajete si toho viacej. Rovnaký princíp platí aj na strane podnikateľov. Ak sa stane nejaká činnosť výhodnejšia, začnú ju podnikatelia vykonávať viac a naopak, ak vzrastú náklady nejakej činnosti, stane sa pre nich menej atraktívna. Ak napríklad vzrastie cena benzínu, spotrebitelia začnú jazdiť pomalšie a menej, alebo cestovať spoločným autom. V dlhodobom horizonte si možno dokonca kúpia úspornejšie auto. Podnikatelia na druhej strane na rast ceny benzínu zareagujú zrýchlením ťažby ropy, či poprípade začnú ťažiť na dovtedy neziskových miestach.
Ešte za čias Britskej Indie sa lokálny guvernér v Dillí rozhodol vyriešiť miestny problém s premnoženými kobrami. A to tak, že zaviedol systém odmien za každú mŕtvu kobru, ktorú odovzdajú miestni obyvatelia úradom. Z počiatku táto stratégia úspešne fungovala a počet kobier klesal (ľudia zareagovali na podnety). Keď sa však lov na divoko žijúce kobry stal málo výnosný, začali Indickí podnikatelia zakladať miestne chovné farmy na kobry. Po tom ako Briti zistili, ako sa vecí majú, zrušili tieto odmeny. Chovateľom tak rapídne klesol výnos z chovu a všetky farmy zatvorili a kobry vypustili. Mesto Dillí tak skončilo s viacej kobrami, ako malo pôvodne. Ekonómovia takýto vývoj udalostí nazývajú nezamýšľané dôsledky.
Robert Chovanculiak