PROBLÉM A AKTUÁLNOSŤ
Človeku, ktorý sa ekonómiou neživí, môže táto veda pripadať ako niečo, čo sa vôbec nehodí do normálneho ľudského života. Ako niečo, čím sa zaoberajú len politici, bankári a podnikatelia. Ekonómia – to pre neho môžu byť len ničnehovoriace titulky v novinách, nudné debaty a konferencie, pri ktorých nikto presne nevie, o čom sú.
Avšak to nie je základ ekonómie. Ekonómia sa totiž v skutočnosti nezaoberá len číslicami a rovnicami, ale hlavne tým, čo robia ľudia. Zaujíma sa o to, ako čo najefektívnejšie uspokojiť neobmedzené ľudské potreby vo svete vzácnych zdrojov.
Napríklad o to, ako človek môže získať to, čo chce. Ako človek môže získať to, čo chce, keď to isté chce aj niekto iný? Prečo človek nemôže vždy okamžite získať všetko, na čo si len pomyslí? Aký vplyv na budúcnosť majú rozhodnutia, ktoré robíme dnes?
Keď sa na ekonómiu pozrieme bližšie, zistíme, že niet človeka, ktorý by nebol nejako vtiahnutý do ekonomických vzťahov. Ekonómia prestupuje všetkými oblasťami ľudského života. A preto, keď sa ju učíme chápať, učíme sa tým zároveň aj rozumieť okolitému svetu, sebe samým aj svojim vzťahom s ostatnými.
POJMY
| ZÁKLADNÉ POJMY | DOPLNKOVÉ POJMY |
| VZÁCNE ZDROJE sú vyčerpateľné zdroje, ktoré sa používajú na výrobu tovarov a poskytovanie služieb. Všetky vzácne zdroje sa nazývajú ekonomické zdroje. | TOVAR je hmotný produkt, ktorý uspokojuje potreby človeka (napr. ovocie). |
| EKONÓMIA je spoločenská veda, ktorá skúma ľudské správanie a spôsoby využívania vzácnych zdrojov na uspokojenie neobmedzených ľudských potrieb. | SLUŽBA je nehmotný produkt, ktorý uspokojuje potreby človeka (napr. liečba). |
| PREDMET SKÚMANIA EKONÓMIE – ľudská činnosť vo svete vzácnych zdrojov. | STATOK – vec (tovar alebo služba), ktorá je nejakým spôsobom obmedzená a ktorú ľudia chcú. |
| EKONOMICKÉ ROZHODNUTIE – okamih, keď sa človek rozhodne medzi dvoma alebo viacerými možnosťami, ako využiť či nevyužiť obmedzené zdroje. |
PRAKTICKÁ ČASŤ
1. CVIČENIE
| VEDA | PREDMET SKÚMANIA |
| a. Psychológia | 2. Ľudská psychika a jej prejavy |
| b. Etika | 4. Ľudská morálka |
| c. Fyzika | 5. Hmotný svet a jeho zákony |
| d. Ekonómia | 1. Ľudská činnosť vo svete vzácnych zdrojov |
| e. História | 3. História ľudstva |
* Spoločenské vedy (história, t. j. dejepis, ďalej psychológia, sociológia, etika, filozofia, ekonómia, politológia) – vedy, ktoré sa zaoberajú ľuďmi. Prírodné vedy (chémia, fyzika, biológia) sa naproti tomu zaoberajú prírodou, materiálnym svetom a zákonitosťami, ktoré v ňom fungujú.
2. CVIČENIE
★ Potvrď alebo vyvráť mýtus.
Vyvracanie mýtov:
1. Ekonómia – to sú čísla, rovnice, akciové burzy, kalkulačky a excelovské tabuľky.
Mýtus založený na nepochopení toho, že za každým číslom, rovnicou a peňažnou sumou je človek a jeho činnosť. Čísla majú význam len preto, že ilustrujú ľudskú činnosť.
2. Hlavným predmetom skúmania ekonómie sú peniaze.
Mýtus založený na presvedčení, že finančné záležitosti je možné skúmať nezávisle od ľudských. Avšak peniaze sú pre ekonómiu dôležité len do tej miery, do akej súvisia s ľudskou činnosťou. Peniaze ako také nie sú predmetom ekonomického skúmania. Ekonómia sa zaoberá otázkou, ako ľudia môžu prostredníctvom peňazí vo svete vzácnych zdrojov uspokojovať svoje neobmedzené potreby.
3. Hlavná úloha ekonómov je radiť podnikateľom, ako dosiahnuť čo najväčší zisk.
Toto je mýtus. Nie je to najdôležitejšou úlohou ekonómov, aj keď, samozrejme, môžu vyhodnotiť situáciu a podnikateľom poradiť. Ekonómovia s ohľadom na ľudské túžby a potreby vymýšľajú spôsoby, ako vyriešiť konflikt neobmedzených túžob a potrieb a obmedzených možností, ako čo najefektívnejšie rozdeliť vzácne zdroje – čas, energiu, suroviny, peniaze a pod. – tak, aby bol dosiahnutý nejaký cieľ. To platí pre najrôznejšie situácie – ako pre firmu, ktorá chce získať veľký výnos, tak pre žiaka, ktorý chce získať dobrú známku za písomnú prácu.
3. CVIČENIE
★ Vyplň tabuľku. Ktorú činnosť môžeme nazvať ekonomickou činnosťou, ktorú nie – a prečo?
| ČINNOSŤ: | TOTO JE EKONOMICKÁ ČINNOSŤ, PRETOŽE: | TOTO NIE JE EKONOMICKÁ ČINNOSŤ, PRETOŽE: |
| 1. Jano si na raňajky pripravil praženicu. | a) Použil na to vzácne zdroje – napríklad čas, plyn alebo elektrinu, potraviny; b) namiesto tejto činnosti si Jano mohol vybrať inú (mohol si napríklad dlhšie zdriemnuť, alebo pripraviť iné raňajky). | Je možné, že si žiaci myslia, že ekonomická činnosť = činnosť, ktorá súvisí s financiami. Preto je dôležité zdôrazniť, že peniaze sú v ekonómii dôležité len do tej miery, do akej súvisia s ľudskou činnosťou. |
| 2. Jano sa rozhodol ísť do práce na bicykli namiesto autom. | a) Použil na to vzácne zdroje; b) nevybral si len z týchto dvoch možností, ale zo všetkých možných alternatív – mohol tiež ísť autobusom, ísť pešo, ten deň vôbec do práce nejsť a pod. | |
| 3. Po obede dal Jano čašníčke prepitné 2 eurá. | a) Janove peniaze sú vzácny zdroj; b) tie 2 eurá mohol Jano minúť na niečo iné. c) Jano si za tie 2 eurá niečo kúpil. Čo si Jano kúpil? Možno dobrý pocit. | |
| 4. Poobede sa Jano rozhodol v práci si pospať. | a) Jano mohol svoj vzácny čas využiť na iné činnosti (napr. na prácu); b) miesto, ktoré Jano zaberá, je vzácne a mohlo sa využiť na inú činnosť. c) aj nič nerobenie je ekonomická činnosť | |
| 5. Po dobrom poobedňajšom spánku Jano uzavrel výborný obchod, ktorý firme priniesol obrovský zisk. | Vzácne zdroje – čas, energia (toto všetko mohol Jano využiť na iné činnosti). | |
| ★6. V noci sa Janovi snívalo, že vo svete, kde neexistoval čas, plával v čokoládovej rieke. | V reálnom svete je aj spánok ekonomickou činnosťou (pozri 4. bod). | Vo snovom svete, v ktorom neexistuje čas a zdroje nie sú vzácne, neexistuje ani ekonomická činnosť. Samozrejme, ak Jano nezaberá miesto, ktoré sa mohlo využiť na niečo iné. |
4. CVIČENIE
★ Odpovedz na otázky.
DISKUSNÝ PLÁN
1. Aké bolo vaše prvé ekonomické rozhodnutie?
Ekonomické rozhodnutia prijímame už od detstva (Napr. plačeme, aby sme dostali to, čo chceme, alebo sa z rovnakého dôvodu naopak správame vzorne. To závisí od toho, akú reakciu naše správanie zvyčajne vyvoláva a čo chceme dosiahnuť.)
2.
Aké bolo vaše najužitočnejšie ekonomické rozhodnutie?
Tu je dôležité zdôrazniť, že všetky rozhodnutia, ktoré kedy kto prijal a vyberal si pri tom z niekoľkých možností, z ktorých sa všetky týkali vzácnych zdrojov, boli ekonomické rozhodnutia.
Ekonomické rozhodnutia robí každý z nás každý deň – nie je to činnosť vyhradená pre odborníkov, podnikateľov či investorov.
A mieru výhodnosti konkrétneho ekonomického rozhodnutia môžeme stanoviť len individuálne – neexistuje pre ňu univerzálne meradlo. Dokonca aj to najpodivnejšie rozhodnutie môže byť pre človeka, ktorý ho prijal, ekonomicky výhodné (pozri napríklad príbeh o tom, ako ruský matematik Grigorij Perelman odmietol prémiu vo výške milióna dolárov).
3. Aké bolo vaše posledné ekonomické rozhodnutie?
Či odpovedať, či neodpovedať na túto otázku.
★4. Môžu byť rozhodnutia neekonomické? Kedy?
Iba ak by sme vyberali z neobmedzených zdrojov (ak by čas, miesto a všetky ostatné zdroje boli neobmedzené).
★ 5. Existovalo by vo svete neobmedzených vecí niečo obmedzené? Čo by to bolo?
Čas a miesto, ktoré človek zaberá, sú vždy vzácne. Alebo napríklad, ak by sme aj mali neobmedzený počet nanukov, stále máme len jeden jazyk, ktorým ich môžeme lízať.
A TERAZ VŠETCI SPOLOČNE! Zahrajte si „myšlienkové ponorky“!
1. Presaďte žiakov tak, aby každý, kto sedí na ľavej strane lavice, prešiel do lavice, ktorá je pred ním.
2. Dajte každému list papiera.
3. Požiadajte ich, nech na ľavú stranu papiera napíšu odpovede na 4 otázky – to budú ich osobné „ponorky“, preto musia zostať skryté.
4. Potom žiakov sediacich v laviciach na pravej strane požiadajte, nech na pravú stranu papiera spíšu odhady, ako podľa nich na tieto otázky odpovedali ich noví spolusediaci.
5. Nechajte žiakov, nech postupne hádajú odpovede svojich kamarátov. Každá uhádnutá odpoveď je „potopená ponorka“ a žiak za ňu dostáva bod.
5. CVIČENIE
★ Prečítaj si tento text a analyzuj situáciu. Rozveď ekonomické argumenty pre aj proti rozhodnutiu, ktoré ľudia v tomto príbehu urobili.
Predstav si, že do mesta pricestuje slávny huslista. Lístky na jeho koncert stáli 35 eur a sú už niekoľko mesiacov vypredané. A pretože koncert bude až večer, rozhodne sa huslista, že sa pred ním chvíľku prejde po meste. Na jednej autobusovej zastávke mu napadne vytiahnuť husle a zahrať okoloidúcim niekoľko svojich skladieb. Ľudia okolo sa však ďalej ponáhľajú za svojimi záležitosťami. Len občas sa niekto obzrie, na chvíľku sa zastaví, počúva a potom sa ponáhľa ďalej. Po niekoľkých minútach huslista prestane hrať a vráti sa do hotela, aby sa pripravil na svoj večerný koncert. Ako je to možné? Veď je to svetoznámy huslista – prečo mu ľudia nevenujú pozornosť? Prečo sú ochotní dať pomerne veľké peniaze za lístok na jeho koncert, a pritom keď majú možnosť si ho vypočuť zadarmo, tak ju nevyužijú?
Ekonomické argumenty pre a proti tomu, že vypočuť si slávneho huslistu na autobusovej zastávke je rozumné ekonomické rozhodnutie (predkladáme tu len výber možných odpovedí):
| ARGUMENTY PRE | ARGUMENTY PROTI |
| Človek by ušetril 35 eur. | Človek by ušetril 15 minút. |
| Človek by mal príležitosť si vypočuť slávneho hudobníka v neoficiálnom prostredí. | Človek by stihol autobus, dorazil by včas na lekciu hudby a sám by sa neskôr stal slávnym huslistom. |
| Človek by mohol zostaviť reportáž aj s rozhovorom o tom, ako slávny huslista hral na autobusovej zastávke – to mohol byť skvelý novinársky debut. | Pokiaľ si človek nekúpil lístok na koncert, znamená to, že tento hudobný žáner nepočúva, a preto by pre neho počúvanie tejto hudby na zastávke bola strata času. |
| Človek by mal možnosť zoznámiť sa a dokonca porozprávať sa so svetoznámou hviezdou. | Aj keď si človek lístok na koncert kúpil a tento hudobný žáner počúva, nemusí sa zastavovať na zastávke, aby si vypočul, ako huslista hrá, pretože s lístkom na koncert si kúpil nielen možnosť huslistu vidieť a počuť, ale aj v pokoji stráviť čas v určitom prostredí s určitými ľuďmi a cez prestávku si dať horúcu čokoládu. Preto nemusí trčať vonku na autobusovej zastávke, aby si vypočul hudbu svojho obľúbeného žánru. |
| Človek nevie, že huslista na ulici je svetoznámy huslista a nemá čas to pri prechode ulicou zisťovať. |
TÍMOVÁ PRÁCA. MYŠLIENKA.
- Rozdeľte triedu na dva tímy, ktoré sa medzi sebou dohodnú na podobných názoroch (jeden tím je presvedčený, že zastaviť sa a počúvať slávneho huslistu na zastávke je rozumné ekonomické rozhodnutie, druhý, že nie je).
- Požiadajte oba tímy, aby svoje argumenty prediskutovali a dohodli sa na tom, ktoré tri z nich vyberú ako najpodstatnejšie.
- Usporiadajte debatu. Na úvod zástupca každého tímu predstaví jeho názor a podloží ho tromi argumentmi (dĺžka: asi 2 minúty).
- Potom vyzvite zostávajúcich členov tímov, nech aj oni uvedú svoje argumenty a zapoja sa do diskusie. Cieľom každého tímu by malo byť podporiť svoj názor preukaznými argumentmi a vyvrátiť názor druhého tímu (dĺžka: asi 10 minút).
- Nakoniec požiadajte každého člena oboch tímov, aby povedali stručne niečo na záver.
- Z celej tejto debaty vyvoďte závery.
DOPLNKOVÉ CVIČENIE
1. CVIČENIE
Úvod o aktuálnosti témy. Video a diskusia. Otázky žiakom položte ešte pred tým, než si spoločne pozriete video. Potom ich spolu preberte.
1. Čo skúma ekonómia?
Ľudské správanie a to, ako ľudia prijímajú rozhodnutia vo svete vzácnosti.
2. Aká je najdôležitejšia metóda používaná v ekonómii?
Pozorovať, ako ľudia reagujú na zmeny podnetov (zmena ceny, množstva, alebo informácií).
3. Sú v ekonómii predmetom skúmania peniaze a problémy s nimi spojené?
Nie, základným predmetom skúmania v ekonómii je ľudská činnosť. Avšak činnosti spojené s peniazmi sa ľahšie monitorujú a skúmajú.
4. Aké faktory ovplyvňujú ľudské správanie a rozhodnutia?
Všetko, čo je pre toho-ktorého človeka dôležité (napr. reputácia, láska, čas, ako sme videli vo videu). Z toho vyplýva, že ekonómiu nie je možné oddeliť od reálneho života – nemôže sa dištancovať od osobného života jednotlivých ľudí.
5. Čo ekonómom sťažuje prieskumy?
To, že každý človek je iný a na totožné podnety reaguje každý inak. Alebo taktiež, že ľudia nemusia vždy hovoriť pravdu.
2. CVIČENIE
Diskusia.
1. Vedeli by ste vymyslieť nejaké rozhodnutie, ktoré by bolo výhodné pre všetkých, ktorí sú teraz v tejto triede?
Nech budú žiaci navrhovať akokoľvek výhodné rozhodnutia, nikdy nebudú výhodné pre všetkých, pretože každý má iné motívy a ciele. Jedno a to isté rozhodnutie môže mať pre rôznych ľudí rôzne následky, ktoré nie je možné s istotou predpovedať. Aj tie najrozumnejšie rozhodnutia môžu nakoniec mať zlé dôsledky, pretože človek pôsobí vo svete, ktorý sa stále mení.
Spýtať sa žiakov, či by bolo naozaj výhodné pre všetkých, aby sa predĺžili prestávky o 10 minút. Čo by bolo nezamýšľaným dôsledkom takéhoto rozhodnutia (napr. deťom by končilo vyučovanie neskôr).
2. Vedia ekonómovia určiť, aký cieľ by bolo najrozumnejšie sledovať?
To môže vždy rozhodnúť len konkrétny človek samotný. Keď potom ekonóm pozná jeho cieľ, môže mu navrhnúť najefektívnejšie spôsoby, akými je možné tento cieľ dosiahnuť.
3. Sú návrhy tohto ekonóma, ako dosiahnuť ciele, vždy efektívne?
Sú efektívne, ak sa medzitým nezmenia podmienky a má všetky potrebné informácie. Svet sa však mení stále. Preto je potrebné neustále prehodnocovať postupy, akými chceme dosiahnuť konkrétny cieľ.
3. CVIČENIE
Video s otázkami „Zmenšujú sa naše zdroje?“
1. Ktorá historická udalosť spôsobila, že sa ľudia začali báť, že im dôjdu prírodné zdroje?
Priemyselná revolúcia.
2. Prečo podľa ekonóma zdroje ropy narastajú?
a) Pretože tie existujúce vieme využívať efektívnejšie. Ak motory potrebujú dva krát menej nafty vyrobenej z ropy na svoj chod, zdvojnásobila sa nám celková zásoba ropy.
b) Pretože za ne nachádzame náhrady. Ak dokážeme efektívne vyrábať energiu zo slnka, tak máme odrazu oveľa viac ropy, než potrebujeme.
c) Pretože nachádzame ložiská ropy na takých miestach, kde by ťažba ropy s predchádzajúcimi technológiami vyšla príliš draho.
4. Čo núti výrobcov k tomu, aby hľadali nové ložiská ropy?
Zvyšujúce sa jej ceny.
5. Ak sa bojíme, že jedného dňa nám dôjdu prírodné zdroje, čo by sme mali a čo nemali robiť?
a) Nemali by sme umelo znižovať mieru ich spotreby.
b) Mali by sme povoliť slobodnú tvorbu trhovej ceny.
6. Odkiaľ sa berú zdroje, ktoré ľudstvo môže využívať (ropa, drevo, kovy a pod.)?
Z krajiny, odkiaľ ich človek svojou prácou a za pomoci svojho rozumu môže vyťažiť.
7. Aký príklad uviedol ekonóm pre ilustráciu toho, že ubúdanie zdrojov prispieva k pokroku v technológiách?
Keď začali dochádzať zásoby medi na medené drôty, človek vynašiel optické káble.
4. CVIČENIE
Závery. Hodinu zakončite tak, aby sa žiaci utvrdili v pochopení podstaty základných téz. Požiadajte žiakov, aby vlastnými slovami zhrnuli nasledujúce:
1. Čo sú to vzácne zdroje a prečo sa nimi ekonómia zaoberá?
Všetky zdroje, aké si len vieme predstaviť, ktorých množstvo je konečné. Je to napríklad čas, energia, miesto, tovar a služby, ako aj suroviny použité na výrobu tovaru a poskytovanie služieb.
V ekonómii sa hovorí o vzácnych zdrojoch, pretože to je základnou úlohou tejto vedy: zisťovať, ako efektívne využiť to, čo je vzácne, na uspokojenie neobmedzených ľudských túžob a potrieb.
2. Čo je predmetom skúmania v ekonómii a prečo?
Ľudská činnosť, pretože ľudia používajú vzácne zdroje na to, aby uspokojili svoje túžby a potreby.
Video na ilustráciu zadania:
https://www.youtube.com/watch?v=EtApbGry63s