22. Ekonomické myslenie a vláda

ÚVOD DO TÉMY

Ekonómovia sa na niektorých veciach nezhodnú. Hlavnou príčinou ich nezhôd je to, že majú rôzne pohľady na základný predmet skúmania ekonómie – ľudskú činnosť. „L. Robbins človeka vykresľuje ako robota, len ako karikatúru človeka, ktorá len pasívne reaguje na okolité udalosti. L. von Mises, I. Kirzner a ďalší zástupcovia rakúskej školy si naproti tomu myslia, že človek robí viac, než len používa dané prostriedky na dosiahnutie určitých cieľov. Skôr neustále hľadá nové ciele a prostriedky, učí sa z minulosti a používa svoju fantáziu na to, aby hľadal a vytváral budúcnosť (prostredníctvom svojej činnosti). Ekonómia je teda pre rakúšanov súčasťou oveľa širšej, všeobecnejšej vedy, všeobecnej teórie o ľudskej činnosti (nie teórie rozhodovania a voľby).“

(Huerta de Soto, J. Austrų ekonomikos mokykla. (Rakúska ekonomická škola) Vilnius: LLRI, 2013.)

Kvôli týmto rozdielnym názorom na ľudskú činnosť sa líšia aj návrhy jednotlivých ekonómov na to, ako vyriešiť ekonomické problémy v tej-ktorej krajine, ako dosiahnuť blahobyt. Jedni sú toho názoru, že sa dá vopred odhadnúť a naplánovať, čo ľudia budú v budúcnosti potrebovať, a preto by výrobu tovaru a služieb mal riadiť štát (príkazová ekonomika). Druhí si zase myslia, že ľudské túžby a potreby sa nedajú vopred odhadnúť, a preto by o všetkom mali rozhodovať sami ľudia (teória voľného trhu). Tretí hovoria, že ekonomický blahobyt sa dá dosiahnuť tým, že sa ľudia budú povzbudzovať k spotrebe a tvorbe pracovných miest (zmiešaná ekonomika).

Ako ekonómia súvisí s politikou? Ako sa od seba líšia jednotlivé ekonomické smery? Aký ekonomický smer prevažuje u nás?

POJMY

ZÁKLADNÉ POJMY

CENTRÁLNA EKONOMIKA (socializmus, riadené hospodárstvo, príkazová ekonomika) 

Vláda rozhoduje, čo, ako a pre koho

sa vyrába. Štátne vlastníctvo. Ceny stanovené vládou.

TEÓRIA VOĽNÉHO TRHU, TRHOVÁ EKONOMIKA (rakúska ekonomická škola) – ekonomický smer, kde o tom, čo, ako a pre koho sa bude vyrábať, rozhodujú kupujúci, predajcovia a výrobcovia na základe súkromného vlastníctva, voľných cien, slobody výberu a obmedzenej moci vlády.

ZMIEŠANÁ EKONOMIKA (keynesiánstvo) – spojenie príkazovej a trhovej ekonomiky. Tento smer zdôrazňuje povzbudzovanie dopytu a nulovú nezamestnanosť.

DOPLNKOVÉ POJMY

EKONOMICKÁ POLITIKA – 

Regulácia ekonomiky

zo strany vlády..

PRAKTICKÁ ČASŤ

1. CVIČENIE

Pre aké ekonomické systémy sú typické tieto situácie?

SITUÁCIAPRÍKAZOVÁ EKONOMIKA  ZMIEŠANÁ EKONOMIKAVOĽNÝ TRH  
1. Aby krajina prekonala ekonomickú krízu, vláda nabáda ľudí, aby zvýšili spotrebu. + 
2. Nové nariadenie vlády určuje, že ceny základných potravín zostanú nasledujúcich päť rokov pevné.+  
3. V lete je vianočná výzdoba veľmi lacná, pretože neexistuje žiaden dopyt.  +
4. Všetci absolventi univerzít dostanú primerané zamestnanie.+  
5. 50 percent absolventov je prijatých na odborné školy.+  
6. Parlament menoval výbor, ktorého cieľom je vytvárať pracovné miesta pre mladých. + 
7. Podnikatelia distribuujú svoj zisk podľa vlastného uváženia   +
8. Štátna spoločnosť musí každý rok vyrobiť 50 000 áut..+  
9. Zákon stanovuje, že študenti môžu používať verejnú dopravu s 50-percentnou zľavou v porovnaní s normálnym cestovným.+  
10. Nezamestnaní boli zamestnaní na výstavbe mosta.  + 
11. Centrálna banka stanovila najvyššiu úrokovú sadzbu. + 
12. Bolo naplánované, že Litva musí do roku 2020 vyhrať súťaž Eurovízia. +  
13. Majiteľ nedovoľuje deťom do 10 rokov vstup do svojej reštaurácie.  +

2. CVIČENIE

Potvrď alebo vyvráť mýtus.

Vyvracanie mýtov:

  1. 1. Na voľnom trhu podnikatelia rozhodujú o tom,

čo a v akom množstve budú produkovať.  Toto je čiastočne pravda. V trhovej ekonomike o tom, čo a v akom množstve sa bude vyrábať, rozhodujú podnikatelia s ohľadom na priania a finančné možnosti zákazníkov. Podnikatelia nebudú vyrábať nič, čo by si zákazníci nekúpili. Podnikatelia nebudú nič predávať za takú cenu, za akú by to zákazníci nekúpili. To by totiž skrachovali. Preto v trhovej ekonomike zákazky podnikateľom nepriamo zadávajú zákazníci.

2. Slovensko malo vždy zmiešaný ekonomický systém. Toto je mýtus. Keď v Československu vládla Komunistická strana Československa, vláda rozhodovala o tom, čo, ako a pre koho sa bude vyrábať – slovenská ekonomika bola riadená. Oficiálne sa hovorí, že v súčasnosti je v SR trhová ekonomika (voľný trh), ale v skutočnosti má aj niektoré črty príkazovej ekonomiky. V SR je napríklad dôraz na súkromné vlastníctvo, môže voľne prebiehať obchod aj hospodárska súťaž. Niekedy je však zároveň potrebné povolenie štátu na to, aby človek mohol svojím súkromným vlastníctvom disponovať. Štát tiež reguluje podnikanie a hospodársku súťaž prostredníctvom niekoľkých inštitúcií. Z toho vyplýva, že teraz je slovenská ekonomika zmiešaná.

3. Medzi ekonómami je viac nezhôd ako medzi

odborníkmi na prírodné vedy. Toto je čiastočne mýtus. Všetci odborníci sa vo svojom odbore niekedy medzi sebou nezhodnú, pretože zastupujú rôzne školy a tie zastávajú rozdielne názory. Ekonómovia sa nezhodnú na tom, ako najlepšie dosiahnuť blahobyt. Niektorí fyzici zase realitu vysvetľujú kvantovou teóriou, iní teóriou relativity. Tieto nezhody sú prospešné, pretože vedú k pokroku vo vede.

3. CVIČENIE

Dokonči vety.

  1. 1. V príkazovej ekonomike rozhoduje …, pretože … vláda, pretože práve vláda prijíma zásadné rozhodnutia o tom, čo, ako a pre koho sa bude vyrábať a koľko to bude stáť. Väčšina zdrojov v štáte patrí vláde. Vláda plánuje výrobu aj spotrebu v štáte, snaží sa predvídať, kto čo kedy a v akom množstve bude potrebovať a koľko na to bude treba peňazí. Vláda sa pri rozhodovaní nemusí obzerať na reálne potreby a finančné možnosti ľudí. Nefungujú zákony dopytu a ponuky. Príklad: Vláda vydá nariadenie, že v najbližších piatich rokoch je nutné vyrobiť 500 000 traktorov a každý z nich bude stáť 500 000 €. Hoci nie je isté, či ľudia budú tieto traktory potrebovať, ani či si ich budú môcť dovoliť.
  • 2. V zmiešanej ekonomike rozhoduje …, pretože … ako zákazník, tak i vláda, pretože v nej existuje právo na súkromné vlastníctvo, zákazníci môžu uzavrieť s výrobcami takmer akúkoľvek zmluvu, ale len takmer – ich dohody totiž kontroluje vláda, aby bola v hospodárstve rovnováha. Vláda určuje maximálnu výšku úrokových sadzieb, aby sa hypotéky nestali pre väčšinu ľudí nedostupnými a aby ekonomika ďalej fungovala, aby bola povzbudzovaná spotreba, vytvárali sa pracovné miesta.

3. Na voľnom trhu rozhoduje …, pretože …… zákazník, pretože výroba prebieha podľa toho, čo zákazník chce, čo potrebuje a čo si môže dovoliť kúpiť. Všetko je v súkromnom vlastníctve. Ceny stúpajú podľa zákonov dopytu a ponuky. Príklad: Poľnohospodárom sa podarí vypestovať skvelú úrodu pšenice – väčšiu, než dúfali. Preto potrebujú viac techniky na jej spracovanie. Poľnohospodári potrebujú traktory, podnikatelia na to zareagujú a dodajú ich na trh. Kvôli veľkému dopytu ceny traktorov trochu narastú, ale stále sú také, že si ich väčšina poľnohospodárov môže dovoliť, pretože inak by z nich podnikatelia nemali žiadny zisk.

4. CVIČENIE

Odpovedzte na otázky. Vytvorte si vlastný názor

a zistite, aký je ekonomický systém na Slovensku. Domáca úloha:zisti si odpovede pomocou vyhľadávačaGoogle.

OTÁZKAÁNONIE
1. Môžete si za vlastné peniaze postaviť dom na vlastnom pozemku?Len vtedy, ak máš všetky potrebné povolenia. 
2. Môžete si zrezať vianočný stromček vo vlastnom lese?Len vtedy, ak to nie je chránený strom a jeho vyrúbaním nepoškodíš záujmy susedov. 
3. Môžete sa s kamarátom dohodnúť, že vám za 6 eur uprace izbu? Bola by to nelegálna práca.
4. Môžete kedykoľvek zatĺcť klinec do steny svojho domu? Ak to nebude medzi 22. hodinou večer a 6. hodinou rannou, pretože v tomto čase je zákonom stanovený nočný kľud.
5. Môžete akokoľvek nazvať svoju spoločnosť? Názov musí vyhovovať požiadavkám vlády.

A TERAZ VŠETCI SPOLOČNE!

Tímová práca !

VYKONAJTE EKONOMICKÝ VÝSKUM!

V skupinách zistite, aký ekonomický systém je na

Slovensku. Poraďte sa a rozhodnite: kto určuje, čo

sa má vyrábať, ako sa to má vyrábať, pre koho sa to

má vyrábať, kto vlastní výrobné prostriedky a kto

dosahuje zisk? Majú ľudia slobodu rozhodovania,

používajú sa zdroje úsporne, dochádza k

technologickým pokrokom, cítia ľudia, že majú

istú budúcnosť, existujú stabilné podmienky na

podnikanie a je súkromné vlastníctvo chránené?

V odpovediach určte ekonomický systém na

Slovensku, vymenujte jeho hlavné znaky a uveďte

príklady, ktoré potvrdia, že tieto znaky sú typické

pre tento ekonomický systém. Potom prezentujte

svoj výskum pred triedou. Po skončení prezentácií

sa poraďte a rozhodnite, aká je najlepšia odpoveď na

hlavnú otázku tohto výskumu.

FAKT? FAKT!

Za socializmu sa československým továrňam hodilo nadhodnocovať svoju produkciu (vykazovať vyššiu výrobu než bola v skutočnosti), pretože im to zaisťovalo priazeň centrálnej vlády, ktorá riadila výrobu v celej krajine. V kapitalistickom Československu a Slovenskej republike po roku 1993 majú firmy naopak tendenciu občas vykazovať nižšiu produkciu než je v skutočnosti, pretože potom platia nižšie dane.

 

DOPLNKOVÉ CVIČENIA

1. CVIČENIE

Diskusia. Prečítajte citát a položte otázky.

„Pred dvesto rokmi, ešte pred nástupom kapitalizmu, bol sociálny status každého človeka pevne stanovený od jeho narodenia až po jeho smrť. Každý človek zdedil svoje postavenie po svojich predkoch a toto postavenie nikdy nemohol zmeniť. Keď sa niekto narodil chudobný, zostal chudobný navždy, keď bohatý – knieža alebo vojvoda – držal si svoje vojvodstvo a všetky majetky s ním spojené po celý zvyšok života.“

(Von Mises, L. Ekonominė politika: mintys šiandienai ir rytdienai (Hospodárska politika: myšlienky pre dnešok a zajtrajšok). Vilnius: Eugrimas, 2006).

A. Čo podľa autora tohto citátu pomohol zlepšiť kapitalizmus? Súhlasíš s týmto citátom?

V akom systéme sa žije lepšie: v takom, kde je tvoje spoločenské postavenie určené tým, kde a komu si sa narodil/-a, alebo v takom, kde musíš všetko dokázať sám/sama? V akom systéme by si chcel/-a žiť? Prečo?

2. CVIČENIE

Pozrite si video ako nefungovala ekonomika počas socializmu v Československu.

Odkaz na video: https://www.youtube.com/watch?v=efLduTTPcXo

3. CVIČENIE

Video. Rapovaná debata ekonómov Hayeka (trhová ekonomika) a Keynesa (zmiešaná ekonomika).

Odkaz na video: https://www.youtube.com/watch?v=g1LAEz0hijc

4. CVIČENIE

Domáca úloha. Požiadajte žiakov, aby si pripravili projekt – prezentáciu o ekonómovi, ktorého si sami vyberú.

Budú na to musieť spracovať materiály z rôznych zdrojov – z internetu, kníh, článkov a pod.

Ich prezentácia by mala odpovedať na otázky:

1. K akému smeru tento ekonóm patril?

2. Ako navrhoval, že by sa dal dosiahnuť ekonomický blahobyt?

3. S akou kritikou sa jeho návrhy stretli?

4. Ako sa mu podarilo túto kritiku odraziť?

Užitočná rada:

Pred hodinou niektorým žiakom položte na lavicu zatvorené nepriehľadné obaly s nápisom „Zákaz otvárania“, ostatným dajte nepopísané obaly.

Do obalov s nápisom „Zákaz otvárania“ dajte materiály o socialistickom hospodárstve, do obalov bez nápisu vložte materiály o voľnom trhu (Definícia, základné princípy, fotografie, ktoré ilustrujú ekonomickú situáciu, články, citáty a názory známych ekonómov a pod. Tiež môžete materiály pripraviť na základe doplnkových cvičení v tejto lekcii.).

Spýtajte sa žiakov, aký to bol pocit, keď obaly dostali? Ako sa zachovali tí, ktorí dostali obaly so zákazom otvárania? Je to dobre alebo zle, keď na hodine dostávajú mnoho prísnych príkazov a zákazov? A ako to funguje v ekonomike, v podnikaní? Je dobre, keď vláda nariaďuje alebo zakazuje, čo kto má alebo nemá vyrábať? Keby si bol/-a podnikateľ/-ka, ako by si sa rozhodoval/-a, čo, ako a pre koho budeš vyrábať? A podľa čoho to rozhoduje vláda? Pomáhajú zákazy zaviesť v ekonomike poriadok, či vedú k chaosu? Podložte to príkladmi.

Rozdeľte žiakov do skupín a požiadajte ich, aby pomocou materiálov, ktoré dostali v obaloch, vytvorili prezentácie o jednotlivých ekonomických systémoch.

5. CVIČENIE

Video na tému „Mala by vláda subvencovať smiešnu chôdzu?“

Odkaz na video: https://www.youtube.com/watch?v=WzemQqkyoiI[RC1] 

PRE ZAUJÍMAVOSŤ

Jeden z najznámejších predstaviteľov utopického socializmu v 18. storočí, Francúz Henri de Saint-Simon, popri svojich veľkolepých životných úspechoch na poli ekonómie, politiky a sociológie a založení nového ekonomicko-politického odboru – industrializmu – bol istý čas presvedčený, že bobry ako najchytrejšie zvieratá jedného dňa prevezmú úlohu ľudí na svete.

doplnkové texty

Keď chýbali tenisové loptičky, ale s raketami sme sa mohli obhadzovať

Zdroj: Svoboda, P. (2016) Archív ČT24- Důsledky socialistického hospodářství, ONLINE: https://www.youtube.com/watch?v=OyvJ3CaY3Yc

Vďaka dobovým reportážam a zachovaným rozhovorom s riaditeľmi rôznych podnikov si vieme predstaviť, ako (ne)fungovalo zásobovanie rôznymi vecami, a kde vznikali problémy v Československej verzii socializmu.

Na začiatku 80. rokov sa zákazníci v Československu sťažovali na nedostatok kečupu. Ale ako vysvetlil Ing. Rybář z generálneho riaditeľstva kozervární a liehovarov, v skutočnosti chýbali viečka. Oni kečupu dodávajú dosť, za posledné tri roky vzrástla jeho dodávka dva a polkrát. Dodávateľ viečok však zaspal na vavrínoch. O rok neskôr, keď sa pravdepodobne podarilo zmierniť problém s viečkami, začali chýbať zaváraninové fľaše. Tých bol akútny nedostatok, lebo slovami redaktorky: „plán na rok 1982 počítal s dvojnásobným nárastom úrody v záhradkách ľudí, ale v skutočnosti úroda vzrástla až štvornásobne“. Podobná reťaz problémov bola aj pri nábytku. Súdruhovia registrovali jeho nedostatok a preto dali vybudovať v 70. rokoch najväčšiu fabriku na jeho výrobu. Problém bol, že fabriku sa nedarilo dokončiť, lebo chýbal izolačný materiál na jej strechu, chýbala približne polovica stavbárov a dodávatelia nestíhali dokončiť kotolňu. Čo chýbalo výrobcom kotlov už reportáž nezisťovala, ale určite mali tiež dobré dôvody.

Niekedy však problém plánovania v socializme nabral humorné obrátky. Napr. keď riaditeľ obchodu s textilom vysvetľoval redaktorovi, že plavky sú sezónny artikel a keby chceli uspokojiť dopyt po nich, tak by potreboval vyrobiť všetky plavky najneskôr do konca apríla. To však nie je možné, lebo oni ich vyrábajú počas celého roka. Teda plavky, ktoré by potrebovali predať pred touto sezónou v skutočnosti vyrobia až cez zimu. Keď sa ho redaktor spýtal, či im náhodou neostanú plavky, ktoré vyrobia cez jeseň a v zime do ďalšieho roka, odpovedal riaditeľ bez mihnutia oka, že to je ďalší problém – nevyrábajú dosť, aby uspokojili potreby všetkých plavky chtivých ľudí.

Inú kuriozitu zachytil reportér, ktorý navštívil riaditeľa prídelovej predajne pre pražské telovýchovné jednoty, s otázkou na chýbajúce tenisové loptičky. Ten priznal, že loptičky už dlhšiu dobu nemajú. Ak nejaké dostanú, tak len na turnaj, ale nie na tréningy. Dostávajú približne 10 000 loptičiek na jeden štvrťrok – ale aj ich dodávka sa oneskoruje. Takže sa nakoniec musia rušiť nielen tréningy, ale aj samotné turnaje. Pultový predaj pre obyčajných ľudí je slovami riaditeľa úplne beznádejný, pretože loptičiek je tak málo, že keď ich dajú na predajňu, tak sú do 30 minút vypredané. Nakoniec riaditeľ dodal, že to čo ho mrzí najviac je, že pri tohtoročnej spartakiáde sa popularizoval tenis a je mnoho detí, ktoré by ho začali radi hrať, ale nemajú si s čím pinkať. Ale rakiet je dosť!